tag:blogger.com,1999:blog-74465318983685726942024-03-13T11:05:25.193+01:00 SovulePodporujeme ochranu biodiverzity a environmentálne vzdelávanieSovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comBlogger126125tag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-6919178368448046542024-01-01T19:17:00.001+01:002024-01-01T19:35:11.840+01:00Pestrí návštevníci <p style="text-align: justify;"> Zima je čas, keď nepreberné množstvo drobných spevavcov navštevuje kŕmitká pri našich domoch. Väčšinou medzi nimi spozorujeme rôzne druhy sýkoriek, vrabce či aj ďatle. Avšak niekedy medzi nimi zazrieme aj rôznofarebných stehlíkov. Všetky spája hrubší zobák a to, že sa živia prevažne semenami. </p><p style="text-align: justify;"><b>Stehlík zelený (zelienka)</b>(<i>Chloris chloris</i>)</p><p style="text-align: justify;">Častý návštevník kŕmidiel. V zimnom období sa združuje do menších kŕdľov. Často posedáva na konároch na vrcholcoch stromov. Časť zelienok od nás odlieta a zvyšok ostáva u nás aj cez zimu. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9nLluaLjO36NfvouASla5j8w0qwVOYa-5XHJt-_rJ_c5-srJLn_4zdSv_zcTUxKxCUAwr_udOzxOFBQbszt8hZBiBmLvi5TeaEuuOEVecr_MjdWtPtT7aPMnVxwd-JgTJrEDzbH0oMrvgHIg0peR0Y5GpdNvlGfKlG61PAaDPOB_OT-Fj19DDLBbHglg/s800/51937881306_fcc16107c0_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9nLluaLjO36NfvouASla5j8w0qwVOYa-5XHJt-_rJ_c5-srJLn_4zdSv_zcTUxKxCUAwr_udOzxOFBQbszt8hZBiBmLvi5TeaEuuOEVecr_MjdWtPtT7aPMnVxwd-JgTJrEDzbH0oMrvgHIg0peR0Y5GpdNvlGfKlG61PAaDPOB_OT-Fj19DDLBbHglg/w640-h426/51937881306_fcc16107c0_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stehlík zelený (<i>Autor: Christian Grélard</i>)<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p><br /></p><p></p><p style="text-align: center;"><b><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/809094/embed?simple=1" width="340"></iframe> </b></p><p><b>Stehlík konôpkár (konôpka)</b> (<i>Linaria cannabina</i>)</p><p style="text-align: justify;">Aj keď zblízka samček okamžite upúta našu pozornosť, zdiaľky ho veľmi ľahko prehliadneme. V zime sa podobne ako ostatné stehlíky združuje do kŕdlikov a hľadá potravu na otvorených plochách. Potravu zbiera na zemi. Živí sa predovšetkým semenami. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgaHR0VuWu5iY4fpU3PEacZ4j9S4UUm911l3NoZBCoetQgEB3_QhezvYir5XoRUrrL-qfHdkLN_FSsPqw7wgzLPocLMpDAsOHKDx6VXXk_RSXxIf-eotWOBkwIouKL0v3ErRzv-G9oVX4-Cyo_CIrI8tBG1r8xbMhg2pqw3Xeqkp1rREgoKDS7-TWG86w/s800/52052412333_7bff6a1bb3_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="601" data-original-width="800" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgaHR0VuWu5iY4fpU3PEacZ4j9S4UUm911l3NoZBCoetQgEB3_QhezvYir5XoRUrrL-qfHdkLN_FSsPqw7wgzLPocLMpDAsOHKDx6VXXk_RSXxIf-eotWOBkwIouKL0v3ErRzv-G9oVX4-Cyo_CIrI8tBG1r8xbMhg2pqw3Xeqkp1rREgoKDS7-TWG86w/w640-h480/52052412333_7bff6a1bb3_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stehlík konôpkár (<i>Autor: Gertjan van Noord</i>)<br /></td></tr></tbody></table><br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/742816/embed?simple=1" width="340"></iframe> </b></p><p><b>Stehlík obyčajný </b>(<i>Carduelis carduelis</i>)<br /></p><p style="text-align: justify;">Nezameniteľný spevavec, ktorý upúta "žblnkotavým" hlasom, červenou maskou a žltou páskou cez krídla. Najčastejšie si všimneme zimné kŕdliky ako preletujú medzi kríkmi a vyššími rastlinami. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsQk4GsZW2nvfK_KXJRlhIBwWip69sehzuHHPmbRGMH0YZ7PiRW_4ebM_COfGs8kBwbF1VX2a9jk7PwvhI8lIOkEk_2T6Au1fCGNPWn-1jSjDhG2gYtT8PbOg7puVKUaa3sxTQQr5Q_skNi0gAsyQPtCLXmSc6UNlrqzLu5qyEp9OudUDPZ-leKgNEsVY/s800/49429176096_b4ff818469_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="534" data-original-width="800" height="428" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsQk4GsZW2nvfK_KXJRlhIBwWip69sehzuHHPmbRGMH0YZ7PiRW_4ebM_COfGs8kBwbF1VX2a9jk7PwvhI8lIOkEk_2T6Au1fCGNPWn-1jSjDhG2gYtT8PbOg7puVKUaa3sxTQQr5Q_skNi0gAsyQPtCLXmSc6UNlrqzLu5qyEp9OudUDPZ-leKgNEsVY/w640-h428/49429176096_b4ff818469_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stehlík obyčajný (<i>Autor: Tom Lee</i>)<br /></td></tr></tbody></table><br /><p></p><p style="text-align: center;"><b><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/817924/embed?simple=1" width="340"></iframe> </b></p><p><b>Stehlík čížavý (čížik)</b> (<i>Spinus spinus</i>)</p><p style="text-align: justify;">Do nížin zavíta predovšetkým v zimnom období. Často ich zastihneme v porastoch jelší a briez, ktorých semená tvoria základnú zložku ich potravy. Čížiky zimujúce u nás pochádzajú zo severnejších krajín - Škandinávie, Pobaltia a Ruska. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHcH5MsPsNI9gTtNrGGYVDlvOW0N05Nx5syBSMDGU146nl6aM9hlMgAPShFdQuBI-w-w-69wUITM5046fPELQX3EGcDRYH9iYInQaPmDpUzaHQH-2FJeiyIy9Jkq6iNWCf4iApdyoggzAm3XIX5amYZrtz778P5fyJ5ynGM2IAiIGI-FOX6nGhgnpO8rI/s800/50621002818_5ef53c347f_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="800" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiHcH5MsPsNI9gTtNrGGYVDlvOW0N05Nx5syBSMDGU146nl6aM9hlMgAPShFdQuBI-w-w-69wUITM5046fPELQX3EGcDRYH9iYInQaPmDpUzaHQH-2FJeiyIy9Jkq6iNWCf4iApdyoggzAm3XIX5amYZrtz778P5fyJ5ynGM2IAiIGI-FOX6nGhgnpO8rI/w640-h480/50621002818_5ef53c347f_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Stehlík čížavý (<i>Autor: Imran Shah</i>)<br /></td></tr></tbody></table><p><br /></p><div style="text-align: center;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/840030/embed?simple=1" width="340"></iframe></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-45357680262860346542023-08-05T19:45:00.004+02:002023-08-05T19:45:45.955+02:00Kto bol Andrej<p style="text-align: justify;"> Andrej Kovarik bol dobrodruh, cestovateľ, ochranár, ekológ. Predovšetkým to však bol náš priateľ. Zažili sme s ním mnoho zážitkov, debát a smiechu. Patril do našich životov. Teraz nám ostali už len spomienky. Ale aké!</p><p style="text-align: justify;">Ak by som Andrejov život k niečomu prirovnal, bola by to jedna veľká dobrodružná jazda človeka, ktorý má veľa priateľov. Aj keď spomienky sú iba výseky z toho čo sme zažili, patria k tomu najcennejšiemu čo máme. </p><p style="text-align: justify;">Andrej oceňoval vzdelávanie detí, keďže sám bol súčasťou Prírodovedného krúžku v Devínskej Novej Vsi, vedeného Michalom Nogom. To čo mu krúžok dal, naplno využil aj neskôr. Aj keď nemal veľa voľného času, zaujímal sa o Sovule a viedol aj výlet na hrad Devín. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMgceA7vHghw0D3XQVzMPA3MzSZ4Vvs-6DiZ0kPVLGXH4s5OjocYuWEW0UYLENqZNaIIovbTuQZEPkYiDcghXLDfN30twLg5u2c0YcKa127Ip2xLqazPT_mn7a4Fn_m_4Y23crwpBORhg2greor0udkCrX8PqUYqTqgkPmIFTJS0oYADwxQkBWJXzJcHQ/s1080/IMG-20230729-WA0000.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="810" data-original-width="1080" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMgceA7vHghw0D3XQVzMPA3MzSZ4Vvs-6DiZ0kPVLGXH4s5OjocYuWEW0UYLENqZNaIIovbTuQZEPkYiDcghXLDfN30twLg5u2c0YcKa127Ip2xLqazPT_mn7a4Fn_m_4Y23crwpBORhg2greor0udkCrX8PqUYqTqgkPmIFTJS0oYADwxQkBWJXzJcHQ/w640-h480/IMG-20230729-WA0000.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Andrej a Sovule na Devíne<br /></td></tr></tbody></table><br /><p></p><p style="text-align: justify;">Na týchto stránkach sa dočítate o tom, ako sme Andreja videli my. Jeho priatelia. <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-75423814470222411622023-08-05T17:01:00.007+02:002023-08-05T19:16:32.380+02:00Od krúžku k expedíciám, Andrejova cesta<div><div><p style="text-align: justify;"> Andreja si pamätám, ešte keď mu vlasy išli do čela a cez uši. Bývali sme kúsok od seba v Devínskej Novej Vsi a stretávali sa na ihrisku už v škôlke. Vyrastali sme pod Devínskou kobylou a kúsok od rieky Moravy. Naše detstvo bolo omnoho krajšie a bohatšie vďaka prírodovednému krúžku, ktorý viedol Michal Noga. Príroda vyplnila naše životy a nemohli sme sa dočkať, kedy zase niekam vyrazíme. Cez týždeň bol krúžok v klubovni, potom prišiel do schránky Obežník a cez víkend bola výprava. Odchádzali sme zo zastávky Milana Marečka plní očakávaní, či už do Karpát, na Záhorie alebo Podunajsko a vracali sme sa unavení, špinaví, plní zážitkov a šťastní - nech sa doma či v škole dialo čokoľvek. Plazili sme sa v jaskyniach, brodili mokraďami, liezli po stromoch. Často sme mali pocit, že to nie je len dobrodružstvo a zábava, ale že niečo dôležité objavujeme. To sme si práve prečítali v Obežníkoch od Michala, koľko netopierov sme napočítali, čo sme videli, čo výnimočné sme objavili. Andrej od začiatku vynikal svojimi znalosťami, záujmom, neuhasínajúcou túžbou niečo objavovať. Veľa sme sa vždy nasmiali. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzRaenRNhmLRcKvR1Cd1eD3U6kEH_bSR2-5BEwmLPD1PtrbOXGGzjA3GPXL4cmM9vfRm1iMbcTWf7f-CT9p7qI6KHiQAqWF_k-bF9_CCkhwm8GNzWce4QjmRkDX7wfs3t3wMy1_cWG8ewefaMY0X-f0chonN27uoMCuVjcwtd1ZOLGzJc6cyT1cnL5v78/s977/IMG-20230717-WA0044.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="681" data-original-width="977" height="279" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjzRaenRNhmLRcKvR1Cd1eD3U6kEH_bSR2-5BEwmLPD1PtrbOXGGzjA3GPXL4cmM9vfRm1iMbcTWf7f-CT9p7qI6KHiQAqWF_k-bF9_CCkhwm8GNzWce4QjmRkDX7wfs3t3wMy1_cWG8ewefaMY0X-f0chonN27uoMCuVjcwtd1ZOLGzJc6cyT1cnL5v78/w400-h279/IMG-20230717-WA0044.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Prírodovedný krúžok v Devínskej Novej Vsi<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p></p><p style="text-align: justify;">Legendárna bola aprílová výprava zo Záhorskej Vsi do Devínskej Novej Vsi. Nielenže to bola výzva, bezmála 30 kilometrov, ale videli sme vždy veľmi veľa druhov. Prechádzali sme cez pastvinu kráv a šmýkali sme sa na kravincoch. To sa treba rozbehnúť a skočiť na tak akurát čerstvý kravinec a pri dobrom rozbehu a dopade sa pošmyknete hoci aj o meter. Alebo stačí skočiť do čerstvého kravinca o on sa skvelo rozprskne a pri troche šťastia i na nejakého kamaráta. Myslím, že v roku 1998 po záplavách bolo rameno, ktoré sme obyčajne prechádzali po mostíku, alebo prešli suchou nohou, plné vody. Voda bola studená. Pamätám sa, že ráno som mal pod riflami ešte spodky. Než Michal stihol vymyslieť alternatívnu cestu, Andrej a polovica krúžku bola po kolená vo vode. V ďalšom okamihu už zúrila blatová vojna. No a keďže sme mali blato úplne všade, bol už len malý krok k tomu okúpať sa celí a rovno v Morave. Ja som sa držal pri brehu, ale Andrej už vedel dobre plávať a veselo sa ponáral a nechával sa unášať prúdom. </p><p style="text-align: justify;">Skutočným dobrodružstvom bolo tiež objavovanie jaskýň v Malokarpatskom krase. V roku 1998 to bola niekoľkodenná expedícia. Michal mal oxeroxovanú mapu z časopisu Jaskyniar. A my sme podľa toho chodili svahmi, preliezali skaly a hľadali vchody do pre nás neznámych jaskýň. Niekoľko z nich sme skutočne našli a vtedy sme sa pustili do ich objavovania. Väčšinou to malo rovnaký scenár. Plazili sme sa blatom, predierali skalami až do chvíle, kedy som si ja ďalej netrúfol a pokračoval len Michal s Andrejom, prípadne ďalší. Z jaskýň sme vyliezli zablatení a odretí. Prezliekli sme si naše jaskyniarske oblečenie, schovali veľké plechové baterky - lepiacou páskou mali oblepené sklo, aby sa nerozbili, boli na šnúrke, aby sme ich v jaskyni nestratili a boli na tri batérie veľkosti špekačky. Andrej nám potom so zanietením opisoval časti, kam sme sa nedostali – špirálovitá plazivka, miesta, kde sa dalo pretiahnuť len po boku, alebo pritiahnuť len jednou rukou, lebo druhá bola zašprajcnutá, jaskynné jazierka, krápniky, tajomné pukliny i miesta, ktoré by sa dalo prebádať nabudúce. Ruky sme si ako tak umyli, ale blato z tváre, prerušované cestičkami potu, sme si umyli väčšinou až doma. V medzičase sme ako na každej výprave blbli, švácali sa žihľavou, dávali si kamene do batohov, a pod. V denníku mám poznačené, ako sme vtedy našli miesta s kosťami nielen zimných návštevníkov jaskýň, ale pravdepodobne i s kosťami prehistorických zvierat. Ako Andrej hľadal nové cesty, zatiaľ čo my sme odpočívali. Ako vyskúšal dvere na jaskyni Haviareň a tie sa otvorili a veľkými písmenami atramentovým perom s jedenástimi výkričníkmi mám napísané na konci zápisu v denníku ĎAKUJEM. </p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiveZGY9Ti79qWnUbRva8XvusgX4D___geKDDZ1rC3vqP0HVV8QMygLEpET4d_7MZch4o5VOa5XocqWCE47eohdP3FP3djiHbV0vqomKJzx1VvhhZVTGtNNh60pZCEHdzPamikYuseFEh70MmIdjrRWnio7EVsLewfvwiJ7MLn_EvVuXRD5mroOo-e1WhA/s1080/IMG-20230717-WA0040.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="856" data-original-width="1080" height="318" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiveZGY9Ti79qWnUbRva8XvusgX4D___geKDDZ1rC3vqP0HVV8QMygLEpET4d_7MZch4o5VOa5XocqWCE47eohdP3FP3djiHbV0vqomKJzx1VvhhZVTGtNNh60pZCEHdzPamikYuseFEh70MmIdjrRWnio7EVsLewfvwiJ7MLn_EvVuXRD5mroOo-e1WhA/w400-h318/IMG-20230717-WA0040.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Opekačka s krúžkom<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;">Jaskyne, ale i štôlne sme navštevovali hlavne v zime, keď sme počítali zimujúce netopiere. Skvelé boli nekonečné guľovačky. Andrej v tom samozrejme naprosto vynikal. Raz bežal okolo mňa s náručou plnou snehových gúľ. Ubezpečoval som ho, že sme spolu proti babám. No nakoniec som neodolal, zachoval sa nečestne a obrátil som mu do tváre celú tú hromadu snehu. Samozrejme som bol potrestaný, ale úžasné na tom čase bolo to, aspoň si to tak pamätám, že všetko končilo srandou, smiechom a skvelými zážitkami. V zime sme sa k jaskyniam drali do kopca často hlbokým snehom a po v snehu schovaných, namrznutých kmeňoch popadaných bukov sme sa často šmykli o niekoľko metrov nižšie. Úplne vyčerpaní sme potom sedeli v kruhu pred jaskyňou. Boli to vzácne okamihy aj preto, že vtedy nik nerozprával. Inak bolo prakticky nemožné utnúť nekonečný prúd rozhovoru. Mám to v živej pamäti ako tam sedíme a funíme na batohoch a mlčky sa na seba pozeráme. Okrem totálnej únavy prerušiť náš hluk a krik dokázal iba Michal, keď nám niečo pútavo rozprával. A za krátko i Andrej.</div><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Keď sme trocha podrástli, začali sme sa stretávať aj mimo krúžok. Tieto stretnutia a výpravy samozrejme organizoval predovšetkým Andrej. Boli dvojakého typu. Išlo buď o počiatky serióznej odbornej až vedeckej práce, alebo o totálne detské jašenie. Nutné je priznať, že hranica medzi obojím bola často nepatrná. </p><p style="text-align: justify;">Pred Devínskou nám stavali stoh slamy. Najprv sme sa tam zastavili a vyblbli s krúžkom a potom sme sa tam pravidelne schádzali s Andrejom po škole. Pamätám si ako z autobusu pozerám, či na vrchole stohu neuvidím Andreja a potom rýchlo mačkám zvonček v autobuse, aby zastavil na zástavke na znamenie. Utekám k stohu, zahadzujem tašku a potom skáčeme, šmýkame sa, ohadzujeme sa slamou a zhadzujme sa z vrcholu. </p><p style="text-align: justify;">Nad panelákmi boli záhradky, teraz už tam stoja domy. Bola tam jedna opustená chatka so zarastenou záhradou, kde sme získali náradie – sekery, pílky, lopaty, rýľ. Chodili sme na Sandberg. Andrej nabrúsil kuchynským brúsikom na nože sekery a vysekávali sme nálety. Obnovovali piesčiny a step. Niekedy na nás nejaký návštevník zhúkol, čože tam robíme. Andrej čoby školák už v tom čase vedel veľmi erudovane a presvedčivo vysvetliť, čo a prečo tam robíme. Andrej tiež neváhal aplikovať nové ochranárske poznatky v praxi. No aj keď sa nám raz ten oheň na pálenie stariny trochu viac rozbehol a zastavili sme ho na poslednú chvíľu a s veľkou dávkou šťastia. Po práci sme sedeli na skale nad Moravou, vytiahli ďalekohľady a pozorovali vtáky. Najprv sme objavovali okolie Devínskej, potom sa okruh rozšíril na miesta, kam sa chodilo s krúžkom a časom sa nám otvoril bezmála celý svet.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEMeueVzEOgqBDANDMiawfrgeIRbA6UoaOas1gO3FowlRCCeomS19NF52PrPEHvWpbigcKQjQvX0GheHAEkBTcCwgg4-647rU2OsQgmS8-rHhv5o6f0owAYMQr2Ayh4McyKMkzTngzIWHu4AiSuLpa2PNfNCfeUECPAy_d0odnJTTs7XYbL4VCxHfsE_A/s796/2001_apr%C2%A1l%20-%20v%C2%9Fel%C2%A0riky_stena.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="555" data-original-width="796" height="279" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjEMeueVzEOgqBDANDMiawfrgeIRbA6UoaOas1gO3FowlRCCeomS19NF52PrPEHvWpbigcKQjQvX0GheHAEkBTcCwgg4-647rU2OsQgmS8-rHhv5o6f0owAYMQr2Ayh4McyKMkzTngzIWHu4AiSuLpa2PNfNCfeUECPAy_d0odnJTTs7XYbL4VCxHfsE_A/w400-h279/2001_apr%C2%A1l%20-%20v%C2%9Fel%C2%A0riky_stena.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Úprava steny pre včeláriky (2001)<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Veľká Andrejova celoživotná téma bola počasie. Kedykoľvek silno fúkalo, Andrej hľadal najexponovanejšie miesto, rozopli sme si bundy a opierali sa do vetra. O počasí vedel dlho rozprávať. Obzeral mraky, a tak ako aj v mnohých iných veciach, aj v tomto ma Andrej veľmi inšpiroval. Niekoľko rokov som si zapisoval každý deň počasie, kreslil obláčiky do precízne narysovaného zošita. Andrej bol počasím fascinovaný, a predovšetkým jeho extrémami. Nadšene pobehoval, fotil a sledoval búrky, záplavy, víchrice. Dobre si naštudoval meteorologické javy a procesy a na rozdiel od nás všetkých tomu aj rozumel. Vždy rád predpovedal počasie. Často s nadšením predvídal, čo hrozného nás v nasledujúcich hodinách postihne a ak si dobre pamätám, skoro nikdy mu to nevyšlo alebo to bolo presne naopak. Často sme si ho kvôli tomu doberali a tešili sa na ďalšie predpovede.</p><p style="text-align: justify;">Keď som sa s rodinou presťahoval na južnú Moravu, veľmi mi chýbali kamaráti a krúžok. Keď som prišiel do Bratislavy, snažil som sa zúčastniť výpravy alebo vybehnúť nezriedka s Andrejom na obľúbené miesta. Andrej bol jeden z prvých kamarátov, ktorí ma prišli navštíviť. Stretli sme sa na bicykli na Adamovských štrkoviskách a bicyklovali smerom k nám. Na poli pod elektrickým vedením ostala ležať labuť. Usúdili sme, že narazila do drôtov, je zranená a bolo nám jej veľmi ľúto. Andrej vytiahol z batoha veľký nôž, aby sme v prípade nutnosti skoncovali s jej trápením. Bicykle sme museli nechať nezamknuté na hrádzi, a preto sme bežali oráčinou k labuti, Andrej s obrovským nožom v ruke. Labuť nás nechala prísť na meter a potom škodoradostne odletela.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMsSz1Q0lH_r8-sEcIrIa0t6z3KMGhjO75PaN5tmrAho_vIEYRsUn9Be924CKjBwr7TXosVRqX4jdpumd9ohmwDHtS58SBu9G46GTzQxJLSStP01tEiafb6EftyIva2ahjEXcO-QqUtoyPTE9QKi3DrcAc3YxNeHmNDr88TeQCC1Hs59uc_u8bcjWrp9s/s1600/2002_september_Morava_3.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMsSz1Q0lH_r8-sEcIrIa0t6z3KMGhjO75PaN5tmrAho_vIEYRsUn9Be924CKjBwr7TXosVRqX4jdpumd9ohmwDHtS58SBu9G46GTzQxJLSStP01tEiafb6EftyIva2ahjEXcO-QqUtoyPTE9QKi3DrcAc3YxNeHmNDr88TeQCC1Hs59uc_u8bcjWrp9s/w400-h300/2002_september_Morava_3.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Brigáda, Morava (2002)<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;">Mal som veľké šťastie, že nám priateľstvo z detstva vydržalo navždy. Túžby na ešte väčšie dobrodružstvá a objavy sme mohli spoločne mnohokrát zdieľať i naďalej. S Piatkom, Hankou, Veterníkom a ďalšími sme začali plánovať a potom podnikať expedície, po ktorých sme ako deti snívali. Andrej, keď mal čerstvých 18, s Piatkom, Táňou a ďalšími vyrazili na putovanie do Rumunských Karpát. Andrej prišiel s množstvom zážitkov, ktoré sme hltavo počúvali. A po týždňoch v horách na suchých ovsených vločkách, prišiel i s hlbokým presvedčením, že na expedície treba brať a variť si chutné jedlo, nech to váži, čo chce. <br /></div><div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixYMm_JprD3zmytDBbNlJYOUkUskxuC9m0kM7joc2M_4VLwHsBjBq8tM3ZA4riTIJepBSFnqZ4W03_2vBl3QgKKg7_2DYvXbtsykChFkjrDRk_evPI-P3IuUFH-WdWXuXGDHODXEzPgJfVWHZ-hLK6mz0mbwbco_5kPrc6DX9akAR3wmC0i_Fp5dge4Hc/s801/2001_august_Rumunsko_04.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="561" data-original-width="801" height="280" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixYMm_JprD3zmytDBbNlJYOUkUskxuC9m0kM7joc2M_4VLwHsBjBq8tM3ZA4riTIJepBSFnqZ4W03_2vBl3QgKKg7_2DYvXbtsykChFkjrDRk_evPI-P3IuUFH-WdWXuXGDHODXEzPgJfVWHZ-hLK6mz0mbwbco_5kPrc6DX9akAR3wmC0i_Fp5dge4Hc/w400-h280/2001_august_Rumunsko_04.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Expedícia do Rumunska (2001)<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Ďalšia už spoločná expedícia bol splav Moravy od Hanušoviec po Bratislavu. Andrej sa plavil prevažne sám v člne Apač. Najprv ho chválil, potom sme ho premenovali na Apache. Bol celý neforemný a pri zjazde jezu pred Litovelským Pomoravím sa dno člnu rozrezalo ako zadok na hrdzavej konzerve (to je citácia z deníku). Potom sme sa striedali v ťahaní polovyfúknutého člnu s Andrejom. Bola hlboká noc, keď sme skončili medzi múrmi v Olomouci. Nevedeli sme ako sa dostať von z rieky a Andreja sme niekde utrhli, nevedno kde. Bolo to zlé, a už ani neviem ako sme to všetko zvládli. Najviac sme sa ale trápili a boli smutní z toho, že týmto naša expedícia končí. Strávili sme deň pri telefónnej búdke a otec nám nakoniec požičal a doviezol iný čln - Helios. Naplnené dni zábavou, dobrodružstvom, kúpaním a priateľstvom mohli pokračovať ďalej.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAWFYFzmMAE7EZ2HjG57dDjAHta5TYWiLRrf2hxSMfJIVQOSLWAjR7vHeQb_JXnPGhbOBekflPlIebGPaLy3uuvt-t4PeQQ0YFMdXUDOfP7ADSjMskNcc8uCZ79rFTdImZkt6C0xw5DQHj9FOK_SvDeOSDwdrbuJf6PcTrEYeu_kvYz6TpOdCG0N3GT5c/s1600/2002_september_Burda.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAWFYFzmMAE7EZ2HjG57dDjAHta5TYWiLRrf2hxSMfJIVQOSLWAjR7vHeQb_JXnPGhbOBekflPlIebGPaLy3uuvt-t4PeQQ0YFMdXUDOfP7ADSjMskNcc8uCZ79rFTdImZkt6C0xw5DQHj9FOK_SvDeOSDwdrbuJf6PcTrEYeu_kvYz6TpOdCG0N3GT5c/w400-h300/2002_september_Burda.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Burda (2002)<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Niekedy v tej dobe sme prišli na to, že Andrej je iný, než my ostatní. Neviem ako sa mu to darilo tak dlho skrývať. Ale skrátka ani po hodinách kúpania sa Andrejovi nerobili na prstoch varhánky. My všetci sme už mali prsty dávno zvlnené a on mal kožu hladkú a dokonale napnutú. Skrátka Andrej bol výnimočný. A tých kúpačiek v lete bolo! Jazdili sme do ramennej sústavy do Bodíkov, kde sme sa celé dni len kúpali, ležali na betónoch a rozprávali sa a fajčili eukalyptové cigarety. Raz Andrej naplánoval skok do výpuste z Hrušovskej zdrže do Mošovského Dunaja. Nechali sme sa unášať prúdom a potom sa niekoľko kilometrov vracali peši. Inokedy Andrej usúdil, že priesakový kanál Zdrže je ideálny na šnorchlovanie. Voda bola neskutočne ľadová a Veterník si odtiaľ odniesol zápal pľúc.</p><p style="text-align: justify;">Keď som mal 17, vyrazili sme s Andrejom a Veterníkom na expedíciu do Bulharska. Andrej bol z nás najzodpovednejší, najmúdrejší, najstarší a najskúsenejší. Všetko pre nás bolo nové a úžasné. Pre mňa to jednoznačne bola najlepšia expedícia. Na vrchole Vichrenu sa nám s Veterníkom postavili vlasy kolmo k nebu. Andrej sa tomu nevedel prestať smiať. Naraz zvážnel a povedal, že stačilo, že to je predzvesť búrky a treba sa pred bleskami schovať. Bežali sme dole za kameň a chúlili sa tam hodinu v búrke. Boli sme hrozné trdlá. V Bukurešti nám ušiel vlak, lebo sme si mysleli, že majú zle nastavené hodiny. Mysleli sme si, že zakúpený lístok nám umožňuje cestovať kamkoľvek, ako povedali Andrejovi v Bratislave na informáciách a platili sme veľkú pokutu. Veterník ťahal po horách plechovku s broskyňami a spal na PET fľaške a celé noci ako sa prevracal nás budil. Večer sme často pozerali na hviezdy a rozprávali sa o všeličom, než sme zaspali. Raz sme mali taký smäd, že sme sa hrozne hádali o každý dúšok vody, ktorý nám ostal. Andrej to chcel vypiť celé, že potom sa uvidí. Tvrdil, že pokiaľ neuvidíme žiaru pred očami, neblíži sa smrť smädom a radšej sa napiť poriadne, než namáčať pery teplou vodou, po ktorej zostane zas len sucho v ústach. Zachránili nás elektrikári, ktorí boli vylezení na stožiaroch a opravovali vedenie. Ukradli sme im z tieňa dve fľašky vody. Veď šlo o život, nemohli sme sa ich opýtať a mali auto... Nakoniec nám došli peniaze. Jedli sme na pláži slávičky uvarené v morskej vode a Andrej rozprával aké chutné jedlo to je so šalátom a olivovým olejom. Ostávalo rozhodnúť, čo so zbytkom peňazí pred dvojdňovou cestou domov - zmrzlina alebo jedlo na cestu. Andrej s Veterníkom mali jasno, a tak sme si kúpili obrovskú výbornú zmrzlinu a až po Budapešť, kde sa s nami podelili iní cestovatelia, sme hladovali. Keďže sme nemali peniaze ani na miestenku, prekročili sme bulharsko-rumunskú hranicu na čierno. Keďže sme nemali peniaze na miestenku cez Rumunsko, stáli sme v chodbičke, alebo sme sa tvárili nenápadne.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgr89v7_atAvrtHHHrslfZvViVeNYNhORwQNGN4PWENta4o1LvfivwLBHvC8o9XbRKn03pjK9A2g_Q0I-q7Eul9jc_fLUTZpXYA6a906lQYnSRPwuECManLAiQbU0Rb3AcgPyMen-qIsfQo_8qOl_y6I3jce0GS6KCDG9CfdNpuUc92nkBTE1gQbUmy2GE/s1658/2003_august_Bulharsko_Rila_4.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1085" data-original-width="1658" height="261" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgr89v7_atAvrtHHHrslfZvViVeNYNhORwQNGN4PWENta4o1LvfivwLBHvC8o9XbRKn03pjK9A2g_Q0I-q7Eul9jc_fLUTZpXYA6a906lQYnSRPwuECManLAiQbU0Rb3AcgPyMen-qIsfQo_8qOl_y6I3jce0GS6KCDG9CfdNpuUc92nkBTE1gQbUmy2GE/w400-h261/2003_august_Bulharsko_Rila_4.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Expedícia do Bulharska, Rila (2003)<br /></td></tr></tbody></table><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0A9_bBGeXCZ7wRKhftJCJle5oPfWxrHm5AxrqMTGZRGEd_6mHksGsmkCbbpGyCg9M1jdhKpaxjd0pn_kP5eno8Mn-eeeshQuriYb2_SIZH61s2YhD1AABTUbrPF1Q7G_TBN4tc12N2dvxj_rNc4Bur5-4VkezrJDpCNJRpXyvsIXoHbyHCMIs7VKb2L8/s1643/2003_august_Bulharsko_Rusensk%C3%AC%20lom.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1101" data-original-width="1643" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0A9_bBGeXCZ7wRKhftJCJle5oPfWxrHm5AxrqMTGZRGEd_6mHksGsmkCbbpGyCg9M1jdhKpaxjd0pn_kP5eno8Mn-eeeshQuriYb2_SIZH61s2YhD1AABTUbrPF1Q7G_TBN4tc12N2dvxj_rNc4Bur5-4VkezrJDpCNJRpXyvsIXoHbyHCMIs7VKb2L8/w400-h268/2003_august_Bulharsko_Rusensk%C3%AC%20lom.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Expedícia do Bulharska, Rusenski lom (2003)<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;">Ani nasledujúce expedície neboli menej dobrodružné. Ďalšie leto sme vyrazili na PLLE. Andrej naplánoval cestu do Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Začali sme splavom Biebrzi. Jeden deň sme plávali cez nekonečné húštiny trstiny a nemali sme kde zastaviť. Čoskoro nastala potreba priraziť k brehu, ktorý však nikde nebol. Bola zima, nedalo sa skočiť do vody a naviac sme mali loď plnú vecí na mesačnú expedíciu, takže sme sa báli, že by sa tie veci mohli prevrhnúť. A tak sme urezali vršok z fľašky a vynaliezli šťačku, do páru k tomu bolo možné použiť i šťačok vyrobený zo sáčika. V Lotyšsku sme splavovali krásnu rieku Gauju. Bol tam ideálny piesok na stavanie hradov, budovanie zátoky a zakopávanie kamarátov čoby morských panien. Andrej sa strašne rád hral a my s ním. Na Gauju sa Andrej ešte niekoľkokrát vrátil. Bol skvelý parťák na cesty, lebo vedel vymyslieť cieľ, naplánovať cestu, zorganizovať a dať dokopy ľudí. Pomáhal ostatným, veľa vedel o miestach, kam cestuje a bola s ním sranda. <br /></div><div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNGb6gwbELFOvjDzFbqxJvfhAIL8Qyl075fh2pJ_-Pkxlmb_PsAN8le1hN6wzIfwCsFy0Ux4r3o2RI3t31--lvvijVIZh6q5iw70xO9Ti27ZxKNJ7zmD-bTlRaXbjWHwnda9qxifiXb-gkx0YoIs38WTYdLWmJNjk9i-Ak3C6xGUnmwk2v3UyocO2mXM0/s4016/2004_august_Loty%C3%A7sko.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2604" data-original-width="4016" height="259" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNGb6gwbELFOvjDzFbqxJvfhAIL8Qyl075fh2pJ_-Pkxlmb_PsAN8le1hN6wzIfwCsFy0Ux4r3o2RI3t31--lvvijVIZh6q5iw70xO9Ti27ZxKNJ7zmD-bTlRaXbjWHwnda9qxifiXb-gkx0YoIs38WTYdLWmJNjk9i-Ak3C6xGUnmwk2v3UyocO2mXM0/w400-h259/2004_august_Loty%C3%A7sko.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Splav v Lotyšsku (2004)<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Andreja splavy očarili a absolvoval ich nepreberné množstvo. Skôr či neskôr muselo dôjsť i na jednu z najmenej zregulovaných veľkých riek v Európe – na rieku Bug. Dorazili sme na poľsko-ukrajinskú hranicu a než sme začali rozkladať a nafukovať člny, dorazili prekvapení pohraničníci. Splavovať nie je možné, je to okraj prísne stráženej šengenskej hranice. Splav je potrebné vybavovať rok dopredu a riadne odôvodniť. Odradiť sme sa dlho nedali. Andrej s Piatkom a Terkou navštívili miestny vojenský komisariát, kde im povedali, že si majú podať žiadosť v poľštine a do mesiaca nám dajú vedieť. Ukecali vrátnika, ktorý napísal žiadosť od študentov Prírodovedeckej fakulty UK a podsunul to veliteľovi. Ten vyzeral, že sa ukecať nenechá, ale nakoniec buchol razítko na lejstro a druhý deň sme sa plavili. Bol to úžasný zážitok, krásna príroda, trúbiace žeriavy, potápače, vydry a len my a sem tam pohraničníci. Plavili sme sa najskôr po ukrajinsko-poľskej a potom po poľsko-bieloruskej hranici lemovanej ostnatými drôtmi, figurínami vojakov so samopalmi a vojenskými vežami. Bol to zvláštny pocit.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiS0_tZ7B2xzFZ80ggE0LDcxZyMWB2svNcR4yAYBSxV4fyoCI8Q9Yj56zUg785qOgO0izCtYxGbkSaLYtd9OXiqdkztmkiOW1brTiIPPE7OJpIlbhbfIy3HpuIEIjifgEdeh9gKUbhjNi-nebERUy5iEtQ2dWLdaRnvRoprDEBMulDmL_4QQgttvSy-_u0/s2560/228%20splav%20rieky%20Bug.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1712" data-original-width="2560" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiS0_tZ7B2xzFZ80ggE0LDcxZyMWB2svNcR4yAYBSxV4fyoCI8Q9Yj56zUg785qOgO0izCtYxGbkSaLYtd9OXiqdkztmkiOW1brTiIPPE7OJpIlbhbfIy3HpuIEIjifgEdeh9gKUbhjNi-nebERUy5iEtQ2dWLdaRnvRoprDEBMulDmL_4QQgttvSy-_u0/w400-h268/228%20splav%20rieky%20Bug.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Splav rieky Bug<br /></td></tr></tbody></table><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUuZTR_2kRq5WJier1v6f12ujoEIHuKuix8kkUVlgXrCI3XdCn58aEYwXzKKWNLlToRVCfaM5mzMmTe6UeJZC2OVcjLfw6kFJGNjBWH4bca78Qt9JPsmIcy45-yq8RpoM4DXlP1poCxFxkCnvolCvq7-BifOZ4T-TaS-7lRRUwonapCp7oXBPvxKiYVpg/s2560/229%20splav%20rieky%20Bug.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1920" data-original-width="2560" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUuZTR_2kRq5WJier1v6f12ujoEIHuKuix8kkUVlgXrCI3XdCn58aEYwXzKKWNLlToRVCfaM5mzMmTe6UeJZC2OVcjLfw6kFJGNjBWH4bca78Qt9JPsmIcy45-yq8RpoM4DXlP1poCxFxkCnvolCvq7-BifOZ4T-TaS-7lRRUwonapCp7oXBPvxKiYVpg/w400-h300/229%20splav%20rieky%20Bug.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Splav rieky Bug<br /></td></tr></tbody></table><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_sSZExh-lImfGaGTbCLYLOmxzA3dHrAhuklmztEYFR1xHZDBNxJOpGeoo-qm7qNN_rZsgdpdRoKzXZZVZJOnTfZWEClwAssRoEu6_c4Ac2J_csSw5Kx80J5y-AvjvSdG4kf8DWno-1YbIXDNBIZDRBM-udFYY7JLHWjxAECps0egGF1oOWNVpl7RB978/s2560/286%20splav%20rieky%20Bug.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1920" data-original-width="2560" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg_sSZExh-lImfGaGTbCLYLOmxzA3dHrAhuklmztEYFR1xHZDBNxJOpGeoo-qm7qNN_rZsgdpdRoKzXZZVZJOnTfZWEClwAssRoEu6_c4Ac2J_csSw5Kx80J5y-AvjvSdG4kf8DWno-1YbIXDNBIZDRBM-udFYY7JLHWjxAECps0egGF1oOWNVpl7RB978/w400-h300/286%20splav%20rieky%20Bug.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Splav rieky Bug <br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div><div style="text-align: justify;">Tých spoločných expedícii bolo ešte mnoho: splavy Mošonského Dunaja, roadtrip po Dobrogei, sledovanie dravčej migrácie v Mačine, Hortobagy, Nezider, mapovanie dravcov v Rumunsku. Nepochyboval som o tom, že ďalšie výpravy nás čakajú. Posledné roky sme sa vídali menej, ale stačilo, že tu pre mňa bol. Mal som vždy veľkú radosť z toho, že ho stretnem. Po covide ma zachvátil nával sentimentu. Rozprával som sa o tom s Andrejom – zo všetkých miest na celom svete by som najradšej šiel na krúžkarsku výpravu do Malých Karpát, alebo na Záhorie. Andreja si pamätám vysmiateho, dobrosrdečného, silného a odvážneho ako rozfúkáva semienka pálky do sveta. Vždy dobre vyzeral, bol pekne oblečený a voňal, na rozdiel od nás strapatých, pupkatých, alebo vychrdnutých podivínskych ochranárov s bezdomoveckým vzhľadom. Bol priamy, čestný a zásadový, rozprával veľmi presvedčivo a múdro. Úžasné bolo, ako v ochrane prírody na Slovensku bol v mnohých ohľadoch pri tej beznádeji neustále optimistický.</div><div style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib2gmS23862RvZKyDlO4-fXOgxBwR7IxagRi-j3SwYnG2dttRS7j4eY67zwXQHsz7fBgwlPXo60jHsspjkoyrZZ7vu19SaJH8Mgk7pq2NgJ49kAsBF5Lr6ETyhkabYbxKxWJwpHQOD9sWCxVDZ7VvM1hzpVNpJXfmyB9f4VsO-n82xTC8teP-EMHKQo2c/s2240/260%2029.10.05%20Hortobagy.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1488" data-original-width="2240" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEib2gmS23862RvZKyDlO4-fXOgxBwR7IxagRi-j3SwYnG2dttRS7j4eY67zwXQHsz7fBgwlPXo60jHsspjkoyrZZ7vu19SaJH8Mgk7pq2NgJ49kAsBF5Lr6ETyhkabYbxKxWJwpHQOD9sWCxVDZ7VvM1hzpVNpJXfmyB9f4VsO-n82xTC8teP-EMHKQo2c/w400-h266/260%2029.10.05%20Hortobagy.JPG" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Jazda na drezine, Hortobágyi (2005)<br /></td></tr></tbody></table><br /> </div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9w3QcCs0jgoxdum0GcwW-hefn7qfGTac0lKxVbq7ls3IAL4mungDVfRLEey352WDIM7YWdLLiG7IeW8lCLInWmytpkhW1ob_Bon7-yUaZLgSeYtz5Qesqj4s1bvCXSY9orYsdL19vtjWtlgpgAEk1P0XxLGope6dR4DcEcdqrE8II3Xe5Ewb4jxw0vkI/s2240/2005_okt%C2%A2ber_Hortobagy_10.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2240" data-original-width="1488" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9w3QcCs0jgoxdum0GcwW-hefn7qfGTac0lKxVbq7ls3IAL4mungDVfRLEey352WDIM7YWdLLiG7IeW8lCLInWmytpkhW1ob_Bon7-yUaZLgSeYtz5Qesqj4s1bvCXSY9orYsdL19vtjWtlgpgAEk1P0XxLGope6dR4DcEcdqrE8II3Xe5Ewb4jxw0vkI/w266-h400/2005_okt%C2%A2ber_Hortobagy_10.jpg" width="266" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Hortobágyi (2005)<br /></td></tr></tbody></table><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiuC78ScVbQiqLYKMogBzhXKkDJqJKfgWxB8hFZA2frQy14jjhtyiUwLzbIoK9TZ8a2DlQRLZ2TAeDovbSep656mFb-es7cZsMDxTdPFiJOCHm1swDIWXvpCx-uIwKwI3-BxjBvL6nqTdNRWfrDk6pojWk-_sL36kk0wyWtxr2M-9vL2r8ZGHT_pcuNo4E/s2560/2006_j%C2%A3l_Poloniny_1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1920" data-original-width="2560" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiuC78ScVbQiqLYKMogBzhXKkDJqJKfgWxB8hFZA2frQy14jjhtyiUwLzbIoK9TZ8a2DlQRLZ2TAeDovbSep656mFb-es7cZsMDxTdPFiJOCHm1swDIWXvpCx-uIwKwI3-BxjBvL6nqTdNRWfrDk6pojWk-_sL36kk0wyWtxr2M-9vL2r8ZGHT_pcuNo4E/w400-h300/2006_j%C2%A3l_Poloniny_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Expedícia do Polonín (2006)<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div><div style="text-align: justify;">Vážení priatelia, toto bola moja spomienka, alebo spomienka nás, ktorí sme s Andrejom vyrastali. Spomienka na mimoriadneho človeka a priateľa. Čítalo sa mi to ťažko, ale písalo ľahko. Lebo s Andrejom som zažil veľa krásnych chvíľ, na ktoré sa nezabúda. Toto je len zlomok toho, čo sme spolu zažili. Je toho i veľa, na čo som zabudol, čo som opomenul a veľa, na čo si spomeniem časom. Mnoho miest a udalostí mám spätých s Andrejom. V žiadnom prípade nemám monopol na spomienky s ním, pretože Andrej žil nesmierne bohatý život, mal veľa dobrých kamarátov, priateľov, kolegov a mnohých nás ovplyvnil. Moja spomienka tak je len zlomkom toho, čo Andrej zažil s vami. Pri spoločných spomienkach s Andrejom sa ešte veľakrát, po zbytok života, spoločne, či sami v duchu zasmejeme, lebo nám s ním bolo dobre. Na záver môžem alebo môžeme poďakovať za tú neopakovateľnú možnosť stráviť s Andrejom čas. Ďakujem.</div><p></p><p style="text-align: justify;"><br />Gašpar 26.7. 2023</p></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-6260819997924215822023-07-28T17:45:00.010+02:002023-08-03T01:21:34.515+02:00Pre Andreja<div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Môj milý Andrej,<br /><br />život sa na chvíľu zastavil, ale opäť sa pomaly rozbieha. Musí. Som presvedčená, že si vedel, že pochopíme Tvoje rozhodnutie. Viem, že si sa zachoval najracionálnejšie ako si len mohol. Chápem to. A vedel si, že Erikovi to dokážeme vysvetliť tiež.<br /><br />Mali sme toho veľa spoločného. Obaja racionálni, obaja bordelári. Načo míňať drahocenný čas na upratovanie, keď je vonku tak krásne?<br /><br />Rozumel si mnohým veciam. Vedel si vysvetliť, ako fungujú oblaky a tlaková níž, a prečo ma práve dnes bolí hlava. Poznal si vzťahy v prírode, aj následky klimatickej zmeny. Mala som pocit, že rozumieš všetkému. Všade si musel byť prvý a všetko bolo treba vyskúšať. Bol si neskutočne empatický. Veci, ktoré si nevedel a nemohol ovplyvniť, napríklad vojnu na Ukrajine, Ťa veľmi trápili.</div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXJMs2rimQeI6qwyMHBj2coMWo8joHndfeTPpIUgJuVxYnEliX3HRBlez4z9dQkTgF4f6d-So1h1vp3lJ7mPLzGpCMgz7fCbNUn5WbkQ8U-aMxLq_fhiL0dinPAlh_MkVK0kjllFC4UjjuD2--DLuM_V6mF9WpUSbT9MPVbxkCa0mLmNZRZsX9Q24hbSE/s1080/IMG-20230717-WA0025.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="810" data-original-width="1080" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgXJMs2rimQeI6qwyMHBj2coMWo8joHndfeTPpIUgJuVxYnEliX3HRBlez4z9dQkTgF4f6d-So1h1vp3lJ7mPLzGpCMgz7fCbNUn5WbkQ8U-aMxLq_fhiL0dinPAlh_MkVK0kjllFC4UjjuD2--DLuM_V6mF9WpUSbT9MPVbxkCa0mLmNZRZsX9Q24hbSE/w400-h300/IMG-20230717-WA0025.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">NP Gesäuse<br /></td></tr></tbody></table><br />Vždy som sa tešila na utorok. Vedela som, že sa tam postretávame známi aj neznámi, pokecáme a zachránime spolu svet. Vedela som, že keď objavíš zaujímavý koncert, ozveš sa a ideme. Zvykla som si na koncerty na Devíne, Tyršáku a na Hlavnom námestí. Po covidových obmedzeniach sme sa strašne tešili, že sa život opäť vracia do normálu a my môžeme znovu tancovať a skákať v dave.</div><div style="text-align: justify;"><br />Navštívili sme spolu Rothwald, jeden z posledných pralesov v Európe. Pred vstupom do pralesa sme sa dohodli, že dnes huby nefotíme, lebo nemáme toľko času. Ale figu! Fotili sme všetko, najmä huby, takže sme v ňom nakoniec strávili 6 hodín. Naplno sme si užívali tú panenskú divočinu, do ktorej okrem niekoľkých vedcov nik nechodí. Fascinovali nás gigantické 600 ročné jedle a 400 ročné buky. Po ceste domov si navrhol Národný park Gesäuse, v ktorom sme sa zdržali len krátko, ale stálo to za to.<br /><br />Dlhé roky sme plánovali výlet za žeriavmi do Národného parku Hortobágy a ja som strašne rada, že sme ho s Tebou stihli. Janči nám ukázal to najkrajšie, čo sa tam ukázať dalo a tie spomienky a zážitky nám už nikto nikdy nevezme.<br /><br />Už teraz mi nesmierne chýbaš a nič už nebude také, ako bolo predtým. Utorky budú už navždy bez Teba. A ty vieš, ako nemám rada zmenu. Ale chápem, prečo tu už s nami nie si. Fyzicky. V mojej hlave s nami budeš stále.<br /><br /></div><div><div style="text-align: justify;"><div style="text-align: justify;"><div style="margin-left: 40px;"><span style="color: #888888;"><p style="background: transparent; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p></span></div><span style="color: #888888;">
</span></div><span style="color: #888888;"><p style="background: transparent; line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">Nat</p></span></div></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comDevínska Nová Ves, Slovensko48.2094434 16.972778119.899209563821152 -18.1834719 76.519677236178836 52.1290281tag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-36272498654811862272023-07-28T09:53:00.007+02:002023-07-28T14:54:52.238+02:00Andrej - výnimočný krúžkar<p style="text-align: justify;"> Ahoj Andrej <br /><br />Osud to zariadil tak, že som mal možnosť spoznať ťa ešte ako žiaka šiestej triedy, ktorý prišiel na náš Prírodovedecký krúžok. Občas sme sa potom smiali pri spomienkach na prvé výpravy, na ktoré si chodil s igelitkou miesto batoha. Úctivo si nám vykal, ale to sa potom rýchlo zmenilo.</p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjF1Z1G4GK9xT10E3AyuJls2B_fV49_RzlXyQndZFyPjNiQmQUiGO6Ylj-p0neuyc8J6RtqpHGBVMHC9NaeBAKejgvpLvGoqYoafd8ZypA1u6ICWXqonTHR5vB4NfVZli6z7iPgBtL99hiEVbitaezolXkIDH9oxfl2LsIda01IxE3DGIZSsHrDXBs0PAI/s1080/IMG-20230717-WA0041.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="684" data-original-width="1080" height="406" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjF1Z1G4GK9xT10E3AyuJls2B_fV49_RzlXyQndZFyPjNiQmQUiGO6Ylj-p0neuyc8J6RtqpHGBVMHC9NaeBAKejgvpLvGoqYoafd8ZypA1u6ICWXqonTHR5vB4NfVZli6z7iPgBtL99hiEVbitaezolXkIDH9oxfl2LsIda01IxE3DGIZSsHrDXBs0PAI/w640-h406/IMG-20230717-WA0041.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Andrej v červeno-modrej šiltovke na krúžku.<br /></td></tr></tbody></table><p style="text-align: justify;"> <br />Boli to úžasné 4 roky pravidelného stretávania – v klubovni, no najmä cez víkendy na výpravách. Stovky kilometrov Záhorím a Malými Karpatami, desiatky preplazených metrov v jaskyniach, brodenie mokraďami a nesmierne množstvo zážitkov.<br /> <br />Postupne sa z detského krúžku stávali ozajstné zoologické výpravy. Nie je veľa ľudí, ktorí našli hniezdo bučiaka veľkého, objavil si i zimovisko raniakov v skalnej štrbine, no vždy si najviac z nás inklinoval i k botanike, stromom. To sme v tebe nedokázali zmeniť - a to sme sa snažili😊. <br /><br />No a potom, Andrej, potom si ma prerástol. Najprv fyzicky („poď sa pretláčať“) a následne si ma prekonal i vo svojich plánoch, cieľoch, cestách.. Ale to už je príbeh Teba a Piatka, Veterníka, Gašpara... <br /><br />Cítil som veľké zadosťučinenie, keď sa ti dostalo uznania a svojou prácou si sa dostal tak ďaleko. <br /><br />Keď tu teraz sedím, spomínam a píšem, plačem, samozrejme. A zároveň sa usmievam, pretože tie spomienky sú krásne a pri väčšine z nich sa človek musí smiať. Sú teraz mojím veľkým pokladom...<br /><br />Andrej, ja neviem, či je nebo. Občas si ale prajem, aby bolo. Predstavujem si ho tak, že keď sa tam dostanem, môžem tam znova prežívať najkrajšie okamžiky svojho života. Ak by to tak bolo, viem, že sa tam stretneme. Pretože si bol súčasťou mnohých šťastných a úžasných chvíľ v mojom živote...<br /><br />Vďaka Andrej, bolo to krásne. Počkaj nás tam, my prídeme...<br /></p><p><br />Michal.</p><br />Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comDevínska Nová Ves, Slovensko48.2094434 16.972778119.899209563821152 -18.1834719 76.519677236178836 52.1290281tag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-84649523903674822002023-07-25T11:07:00.006+02:002023-07-28T14:55:04.741+02:00Šťastie pod Vápennou<div><p style="text-align: justify;"> Tento príbeh je spomienka na kamarátstvo a šťastie ako si ho pamätám z lesov Karpát a lúk Záhoria. Zima v Karpatoch pre nás, decká z Prírodovedného klubu v Devínskej Novej Vsi vedeného Mišom Nogom, znamenala predovšetkým návštevu jaskýň a sčítanie netopierov v Borinskom a Plaveckom kras. Každú zimu sme viac krát pozreli staré známe aj nové podzemné priestory. Aj keď sme ich takto doslova preliezli (a preplazili) desiatky, niektoré ostali nadlho pre nás neprístupné. Jedna taká, takmer legendárna, bola Haviareň. Vchod sa nachádza pod hrebeňom Vápennej, dominantného kopca medzi obcami Sološnica a Plaveckého Podhradia. V dobe 90. rokov boli zimy ešte pravými zimami s bohatými nádielkami snehu, ktorý zahalil kopce do hlbokého ticha.Tento rok bola nádielka obzvlášť bohatá. Mínusové teploty a sneh však predznamenal návštevu zimovísk netopierov. Je čas sa brodiť, zašpiniť sa od blata, vymrznúť a celý deň zavŕšiť na kofole. <br /></p><p style="text-align: justify;">Obvykle pri návšteve Plaveckého krasu sme sa vybrali pod Vápennú cez malú dolinu Červenica, kde sme pozreli tunajšie jaskyne alebo navštívili jaskyňu pri Kríži. Tentoraz sme sa však od Miša dozvedeli, že v sobotu bude veľká výprava do Haviarne spolu so združením Miniopterus a skautmi. Konečne nazrieme za tajomné dvere so zámkom do jedného z najväčších zimovísk netopierov v Malých Karpatoch. </p><p style="text-align: justify;">Stretávame sa na stanici v Devínskej, po krátkej jazde vlakom prestúpime v Zohore na motorový vláčik popod Karpaty. Cesta síce trvá dlho, miestami je takmer nekonečná, ale zábavy ako vždy kopec. Ideme len niektorí chalani z nášho krúžku. Ešte cestou nás upúta lopata (tá na púšťanie sa po snehu) trčiaca z Andrejovho ruksaku. Smejeme sa, že na čo mu to bude. Zas to bude zbytočne trepať do kopca. Začíname od Sološnice, čo je trochu nezvyk, keďže naše výpravy sa začínali aj končili v Plaveckom Podhradí. Ale dnes sa prispôsobujeme ostatným. Nad dedinou sa napájame na lesný chodník, ktorý smeruje rovno k vrcholu. Teda chodník... Túto zimu je to len súvislá vrstva hlbokého snehu nad kolená. Po desiatkach minút sa aj posledné náznaky stôp ľudí pred nami strácajú. Začíname sa striedať na čele pochodu, teraz pripomínajúceho boj so snehom a vlastným telom. Andrej statočne prešľapáva trasu, mnohokrát zapadá po stehná do výmoľov. My ostatní často aj po pás sa zaboríme a vždy chvíľu trvá kým sa ako-tak dostaneme do tempa. Naša skupina nadšených krúžkarov hrdo vytvára cestu pre ostatných, no sily nám dochádzajú. Napokon sme pod vrcholom. Vápenná. Čakáme zvyšok, hádžeme do seba horalky a tatranky, ktoré zapíjame už vychladeným čajom z termosky. Tí menej šťastní sa trápia zmrazenou vodou v plastovej fľaši. Typický Andrej. Bavíme sa na jeho prekvapení čo dokážu mínusové teploty urobiť s vodou ešte hodnú chvíľu. </p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMgt3S3XaSE42ZvFL4VqnDbd3EVZWoXcao47lSeBEHt5sE_EZN4LaTHw8a1y3yN-WdZrMsQMearBn7KBACrLG06P0r_FnT14_mBlvsQN-HPNX4hrftXpVfAOZ7FqwnxxnfTmh1sSR1QXChXjsaPlWHGoiC6FsFtbLbXMGg0LfKObZw_7ZsbyhZnaIEg-I/s3264/DSCF2398.JPG" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2448" data-original-width="3264" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMgt3S3XaSE42ZvFL4VqnDbd3EVZWoXcao47lSeBEHt5sE_EZN4LaTHw8a1y3yN-WdZrMsQMearBn7KBACrLG06P0r_FnT14_mBlvsQN-HPNX4hrftXpVfAOZ7FqwnxxnfTmh1sSR1QXChXjsaPlWHGoiC6FsFtbLbXMGg0LfKObZw_7ZsbyhZnaIEg-I/s320/DSCF2398.JPG" width="320" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Andrej pije čaj<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;"> Prichádza otváranie zámku na dverách jaskyne. Stojíme opodiaľ, no zástup ľudí sa dáko nehýbe. Po niekoľkých minútach sa dozvedáme, že organizátori tejto akcie zabudli kľúče od zámku doma. Začína nám byť zima, mráz štípe do tváre, topánky premočené spolu s nohavicami a ponožkami do poslednej nitky. Rozmýšľame čo ďalej. Ani po desiatich minútach riešenie neprichádza, tak sa rozhodneme ísť domov. Len sa nám nechce ísť po tej istej trase. Andrej tušil, že pri troche šťastia môže prísť jeho hviezdna chvíľa. Vytrvalo nás prehovára na zostup krížom cez les dolu svahom do Podhradia. Tu to poznáme, mokrí už sme a horšie to už nebude. Aspoň také sú jeho argumenty. Zároveň nás začne lákať predstava miestnej krčmy a tepla v nej. Ideme! Odpájame sa od karavány. Nadšenie nás o chvíľu prejde ako zakopávame o pováľané konáre a drevo pod snehom. Znovu a znovu padáme, gúľame sa svahom. V strede kopca si všimneme, že Andrej nejako za nami zaostal. Ba, čo je divné, že sedí na zemi s veľkým úsmevom na tvári. Sedí a pomaly sa kopaním nôh prisúva k nám. Objavil lopatu čo si celý čas niesol v batohu. V ten zimný deň odohnal našu únavu a sklamanie svojím rozžiareným úsmevom. Samozrejme odmietal naše prosíkanie o požičanie lopaty. Svah patrí len jemu, čo si patrične užíval. Nebolo šťastnejšieho človeka v ten deň pod Vápennou. </div><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Celý premočený so zmrznutými nohami sme sa dovalili do miestnej krčmy. Obsadili sme veľký stôl v kúte, kde sme zo seba postupne vyzliekli vrstvu po vrstve. Nohy sa nám postupne rozmrazovali asi hodinu. Už tradične si objednávame kofoly a čipsy, aby sme aspoň čiastočne zahnali nastupujúci hlad a únavu. Po akom takom odpočinku je čas ísť na vlak smerom domov. Aj keď sa nám nesplnil cieľ a Haviareň sme nenavštívili, aj tak si navždy zapamätám neopakovateľné šťastie v Andrejovej tvári. </p><p>------------------------------- </p><p><br /></p><p>Začal si poslednú krúžkarskú výpravu, zatiaľ sám... ale my prídeme, len nám daj čas. </p><p><br /></p><p><br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comF75C+XM Sološnica, Slovensko48.459917399999988 17.271631448.448533577358837 17.254465262304688 48.471301222641138 17.288797537695313tag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-85346839041064986802023-05-23T22:52:00.003+02:002023-05-23T23:06:15.326+02:00Operení speváci čo cvrlikajú<p style="text-align: justify;"> Na jar príroda ožíva aj vďaka všade
znejúcemu vtáčiemu spevu. Mnohé notoricky známe druhy ako drozd čierny
či sýkorka veľká sú známe aj pre sporadického návštevníka lesa či
záhrady. Avšak mnohé druhy so zaujímavými hlasmi sú pre väčšinu ľudí
neznáme. Iste, mnohé hlasy a spevy už počuli počas vychádzok, ale to je
tak všetko. Takou skupinou sú aj svrčiaky. Nenápadné, béžovo hnedé vtáky
navlas podobné. Iba skúsení odborníci ich určia podľa vzhľadu. Ako je
však bežné pri spevavcoch, ak sa nelíšia podľa operenia, prezradí ich
hlas. A tu sa takmer nedá pomýliť. </p><p style="text-align: justify;">Pomenovanie
napovedá, že spev svrčiakov bude iný od ostatných skupín spevavcov. A
je to pravda. Ak ich započujeme, pravdepodobne si pomyslíme, že pri nás
cvrliká nejaká veľká kobylka. Navyše sa neradi ukazujú na obdiv a
uprednostňujú spievať či skôr cvrlikať z hustého zárastu tráv prípadne
kríkov. Týchto nenápadných "cvrčiakov" sa u nás vyskytujú tri druhy.
Každý z nich obýva odlišné prostredie, čo nám vie napovedať pri určovaní
ak nepoznáme odlišnosti v ich speve. Všetky sú hmyzožravé, ich potravu
tvorí rôzny hmyz, ktorý nachádzajú vo vegetácii. Takisto hniezdia nízko nad zemou v hustej vegetácii alebo priamo na zemi. Sú prísne sťahovavé a zimujú v Afrike, <br /></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2HXbPku20G37_T4MKu_Dv6XEtBN-5T3hPQWhZyEPLPBtGL38q9DAy1LTeFXytImQ89tP1Zo1iVRlNerEWJb6MxHosC4qO1WBjebhmaceTNvJz9cG2DDADTnzMVMIV2v6uefimqpIBIKJaCVZXt-S1eO8OR-quYuhT5sTZXpp7uM4stsxzZbBkVPkE/s800/50320181228_c343df7389_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg2HXbPku20G37_T4MKu_Dv6XEtBN-5T3hPQWhZyEPLPBtGL38q9DAy1LTeFXytImQ89tP1Zo1iVRlNerEWJb6MxHosC4qO1WBjebhmaceTNvJz9cG2DDADTnzMVMIV2v6uefimqpIBIKJaCVZXt-S1eO8OR-quYuhT5sTZXpp7uM4stsxzZbBkVPkE/w640-h426/50320181228_c343df7389_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Svrčiak riečny v prirodzenom biotope (Foto: Radovan Václav)<br /></td></tr></tbody></table> <p></p><p style="text-align: justify;">Svrčiak riečny (<i>Locustella fluviatilis</i>)
je najrozšírenejší, obýva zarastené lúky, okraje lužných lesov, porasty
pŕhľavy. Spieva často z kríkov či stromov. Má úžasný pulzujúci hlas,
navodzujúci atmosféru trópov počas letných večerov. Pri Morave
najčastejšie obýva okraj zbytkov lužných lesov, skadiaľ ho počuť do
diaľky.</p><p style="text-align: center;"> <iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/802884/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br /><br /> </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKpGv2TBZgu6Yl75Che-lkcETBNIQm0JbHpC38BohWzlO5hbQ7wdaZENiMrdyPNPCxOWMmoP3R4rInbknf6CToGZl2ylpo2t99LfZEMIJEYkQyrIbZp4CqNJ1qcxGjI4or3UZhZNnZqxtil-ezWTzIhC4J7IQqePJ4bsfmlFlOfr79qIytRYCREJb9/s800/5546975657_b3c2574500_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKpGv2TBZgu6Yl75Che-lkcETBNIQm0JbHpC38BohWzlO5hbQ7wdaZENiMrdyPNPCxOWMmoP3R4rInbknf6CToGZl2ylpo2t99LfZEMIJEYkQyrIbZp4CqNJ1qcxGjI4or3UZhZNnZqxtil-ezWTzIhC4J7IQqePJ4bsfmlFlOfr79qIytRYCREJb9/w640-h426/5546975657_b3c2574500_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Svrčiak zelenkavý (Foto: Dave Curtis)<br /></td></tr></tbody></table><br /><p style="text-align: justify;">Svrčiak zelenkavý (<i>Locustella naevia</i>)
obýva zarastené plochy lemujúce poľné cesty, chodníky ako aj okraje
lúk. Sem tam sa trpezlivému pozorovateľovi prezradí keď kúsok preletí
ponad vysoké trávy a byliny a znova zapadne do vegetácie. Ozýva sa o
dosť slabším a jemnejším svrčaním. Avšak vytrvalejším. Často sa prezradí
až počas večera, keď iné vtáky stíchnu. Ľahko sa dá jeho hlas zameniť
za zvuk vydávaný kobylkami. Ak máme možnosť si ho obzrieť zblízka, upúta
dlhý chvost a čierne pásiky na chrbte. </p><p style="text-align: center;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/796914/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"></p><p>-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------</p><p><br /></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-_ELQa2pgjFbzcqw37A_hg2eZ6BDGfY7wRMGD7R6DPdWu_EcplVd4I9BBKK9wFXL5t98amJF045ghwgjOZWl3cKL-1A42w1krBp0z-KokhLBpBwBOs-aOejl60kdsCkH7sy2WwHjujIgHpLvBcLFcscDX7VXsd0fhxPitXN7GdeZq2TyDbpuakKsR/s800/52882011230_e502f485ef_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="534" data-original-width="800" height="428" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-_ELQa2pgjFbzcqw37A_hg2eZ6BDGfY7wRMGD7R6DPdWu_EcplVd4I9BBKK9wFXL5t98amJF045ghwgjOZWl3cKL-1A42w1krBp0z-KokhLBpBwBOs-aOejl60kdsCkH7sy2WwHjujIgHpLvBcLFcscDX7VXsd0fhxPitXN7GdeZq2TyDbpuakKsR/w640-h428/52882011230_e502f485ef_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Svrčiak slávikovitý spieva z vrcholu trste (Foto: Gertjan van Noord)<br /></td></tr></tbody></table><br /><p></p><div style="text-align: justify;">Najvzácnejší či skôr lokálne sa vyskytujúci je svrčiak slávikovitý (<i>Locustella luscinioides</i>).
Jeho spev je neobyčajne vytrvalý o rovnomernej intenzite. Obýva porasty
tŕstia a pálky okolo vodných plôch. Zriedka sa sám od seba ukáže počas spevu.</div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: center;"> <iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/799258/embed?simple=1" width="340"></iframe> </div><p>------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------<br /></p><p style="text-align: justify;">Spev svrčiakov dotvára kolorit riečnej krajiny, predovšetkým počas súmraku sprevádza kroky návštevníkov aluviálnych lúk a luhov. Spolu s neodmysliteľným bzukotom komárov, kukaním poslednej kukučky a začínajúcim tiahlym volaním sovy ohlášajú príchod šera a nástup obyvateľov noci. <br /></p><br />Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-59486308189767908562023-04-02T12:41:00.006+02:002023-04-02T12:49:00.533+02:00Neočakávané stretnutie v Karpatoch<p style="text-align: justify;"> Ešte počas štúdia na univerzite som sa stretol s tvrdením, že biológia je najkrajšia veda, čo vyplýva zrejme zo správania organizmov, ktoré sa nedá úplne predpovedať. Jednoducho, aj keď o druhoch a predovšetkým o živočíchoch toho často vieme dosť, aj tak vedia prekvapiť. Minulý týždeň ma tak prekvapila krátka správa od kamaráta Roba, či môže byť kuvičok vrabčí aj tu dole pri Bratislave, keďže jeden mu sedí nad hlavou. No ťažko sa na takú správu odpovedá, keďže viem, že Robo vtáky pozná. Kuvičok tu dole na juhu už bol niekoľko ráz zistený, ale to nebolo v jarnom období, v čase hniezdenia. A teraz je tu? Možno ho prilákala ochrana lesa, kde sa na mnohých miestach vytvoril viacgeneračný les so staršími aj mladšími stromami. <br /></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhafrumT-CbYt8znBiuQNPsVkTy5kfXq6fxDVgkrfspU3mSLyM_5v9DB8il4cWaOKvvZcbzKVsNqRc-3JnTfBsS7ARvWbPb1j34f-PAktTcFt10ivgli3uEqJAmPN0UWPbQH7cADdiKWQX-3EEWvm4cV27BLn2J-_UazvB9R7z_7fqmgBNqwoe8fIuw/s4032/IMG_20201028_125329_HDR.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="4032" data-original-width="3016" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhafrumT-CbYt8znBiuQNPsVkTy5kfXq6fxDVgkrfspU3mSLyM_5v9DB8il4cWaOKvvZcbzKVsNqRc-3JnTfBsS7ARvWbPb1j34f-PAktTcFt10ivgli3uEqJAmPN0UWPbQH7cADdiKWQX-3EEWvm4cV27BLn2J-_UazvB9R7z_7fqmgBNqwoe8fIuw/w478-h640/IMG_20201028_125329_HDR.jpg" width="478" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Viacgeneračný les - výsledok neťaženia dreva, Foto: Sovule<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Počasie a ani čas však príliš neprialo k výletu za potvrdením výskytu. Ten si však našiel Mišo, pracovník Mestských lesov Bratislava a skúsený zoológ, a za súmraku cestou z práce sa stavil na lokalite. Potom už len chodili vzrušené správy, a premena z neveriaceho Tomáša na následovníka nového kultu bola na svete. Internetom prišli ešte obrázky a video. Fantastické, úžasné. A tu by mohol príbeh končiť, ibaže sa nám nepozdávalo správanie - obsadená dutina, a to že je na lokalite už niekoľko dní. </p><p style="text-align: justify;"><i>Pre širší kontext - kuvičok vrabčí je boreálny druh sovy, pôvodne obývajúci zmiešané a ihličnaté lesy na severe Európy a Ázie. Na Slovensku obýva predovšetkým horské lesy. Najbližšie k Malým Karpatom je potvrdený výskyt z Bielych Karpát. Tunajšie lesy majú nízku nadmorskú výšku a tvorené sú prevažne listnatými porastmi. To nie je práve typické prostredie pre kuvička ako sa uvádza v literatúre. Vtáky však vedia prekvapiť a vybrať si za svoj domov aj iné prostredie. Viac o kuvičkovi <b><a href="https://www.sovule.eu/2015/02/kuvicok-vrabci-glaucidium-passerinum.html">tu.</a></b> Tiež je dobré vedieť, že naše lesné sovy sú silne teritoriálne, chránia si svoje územie kde žijú počas roka pred inými jedincami svojho druhu. Majú svoje územie a vyháňajú z neho iné sovy. Ich húkanie označuje obsadené teritórium. </i><br /></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbJ3ZKyinBrHeg1SQe_ccRQ9ILyjdEhBf0RtvX6mj9x8pSR06iS0sb5ebD8Fg3P0vTIL6BRdeX-qMl23GQO8Hkw2wOFn29UpIwhPd4pSjQ3Hw_xX2CK4W5P8-E56JtGNtCkrAycy6-mCuDAOK6FiiXyMaxAI8j9oSzm_k-o6X9as9AmB1l5b8v0iIh/s3452/kuvicok_dutina_20230331_170701395-01.jpeg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3452" data-original-width="3276" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbJ3ZKyinBrHeg1SQe_ccRQ9ILyjdEhBf0RtvX6mj9x8pSR06iS0sb5ebD8Fg3P0vTIL6BRdeX-qMl23GQO8Hkw2wOFn29UpIwhPd4pSjQ3Hw_xX2CK4W5P8-E56JtGNtCkrAycy6-mCuDAOK6FiiXyMaxAI8j9oSzm_k-o6X9as9AmB1l5b8v0iIh/w380-h400/kuvicok_dutina_20230331_170701395-01.jpeg" width="380" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kuvičok vykúka z dutiny, Foto: Sovule<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Počasie sa umúdrilo, vykuklo slnko a aj predpoveď ukazovala, že dnes by sa oplatilo ísť do terénu. Naša mini výprava - Robo, Vlado a Nat - sa poobede vydala pozrieť tohto novoobyvateľa našich lesov. Prichádzame na miesto, rýchlo pripravujem monokulár a zameriam ho na dutinu. Čakáme. Avšak nič nenasvedčuje prítomnosti malej sovičky. Aj keď...všimnúť si v lese a rozoznať sovu o veľkosti vrabca je tiež umenie. Malé pierko sa vznáša v otvore dutiny. Žeby? Trochu zavábime. Zrazu sa hlava kuvička úkáže v otvore a zvedavo si obzerá nových hostí. Dlho pózuje. O chvíľu nato vyletí z dutiny ponad nás až pristane na konári nad našimi hlavami. Obzeráme si ho, nevyzerá vyplašený. <br /></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfnWcRHJoPgD8W8jPfW8gvbd4XXzvEQXa8DngL2HPrzDiqy_aPc6V3isymspA4I04hRZkgcE_V9LDlthiytgUz-bqfl123Rjryy_udwMCRqbu89D0zZh9_HLKnCU4hluWL0G3MFBI21__pk6jsklEfmm5mm-GINFJ2pjXRA8R4EmKdAIGvKj6zBr92/s3452/kuvicok2_20230331_174244544_HDR-01-01.jpeg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3452" data-original-width="2780" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgfnWcRHJoPgD8W8jPfW8gvbd4XXzvEQXa8DngL2HPrzDiqy_aPc6V3isymspA4I04hRZkgcE_V9LDlthiytgUz-bqfl123Rjryy_udwMCRqbu89D0zZh9_HLKnCU4hluWL0G3MFBI21__pk6jsklEfmm5mm-GINFJ2pjXRA8R4EmKdAIGvKj6zBr92/w323-h400/kuvicok2_20230331_174244544_HDR-01-01.jpeg" width="323" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kuvičok vrabčí v Lesoparku, Foto: Sovule<br /></td></tr></tbody></table><p></p><p style="text-align: justify;">Po chvíli počujeme známy hlas - pískanie prichádzajúce zo svahu. Trochu zosilnieva a už iba vidíme druhého kuvička ako si sadá k prvému. Skvelé! V ďalekohľade už vidíme, že doniesol hrdziaka, lesného hraboša, ktorý je takmer taký veľký ako on sám. Spokojne sa pustil do jeho pitvania. Druhý sedí vedľa. Po zjedení večere či olovrantu znova odletí. Jeden však ostáva a lebedí si nad nami. Myslíme, že lepšie to už nemôže byť, kuvičok však chce dať za predstavením veľkú bodku. Z konára sa prudko spustí šikmo na nás, iba možno pol metra nad našimi hlavami prudko preletí a dopadne na zem pár metrov za nami. Chvíľu sa mece na zemi s malým hlodavcom. Úspešný lov. Napokon sa zdvíha zo zeme aj s hlodavcom a letí za zákrutu. Vstrebávame zážitok. Je to ako dokumentárny film s gýčovitými scénami. Dvíha sa vietor, signál nemáme, nevieme či sa blíži búrka alebo orkán. Zhodnocujeme ohybnosť a odolnosť okolitých stromov a po chvíli už mierime preč. Plní zážitkov. Dnes to stálo za to. </p><p style="text-align: justify;"><br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comBratislava, Slovensko48.1485965 17.107747719.838362663821151 -18.0485023 76.458830336178835 52.263997700000004tag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-70311999387835134702022-12-25T22:43:00.006+01:002023-01-06T23:18:20.517+01:00Nevšedné húkanie<p style="text-align: justify;">Vtáčí spev patrí k divom prírody, ktorý pozná aj široká verejnosť. Od malého orieška s veľkým hlasom po úžasne nenápadného slávika. Hlasy spevavcov sú nesmierne rozmanité, ako je to však u ostatných skupín vtákov? V tomto článku zistíte, že také sovy nie vždy húkajú. Niektoré skôr kŕkajú a ďalšie zase vískajú. Diverzitu nenachádzame iba pri druhoch, ale aj vo zvukových prejavoch. Predstavíme si rozmanitosť sovieho húkania mimo Európy. Najviac sov sa nachádza práve v trópoch. <br /></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Také africké druhy vám pripomenú prírodopisné filmy či filmy s témou Afriky. Napríklad hlas kuvika madagaskarského je často používaný pri nočných scenériách vo filmoch. </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><b>Kuvik madagaskarský</b> (<i>Athene superciliaris</i>)</p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiP87Yw4oWlNBsZBRwzzw5eQpeit4n1fHnDjIuOoVKlf0mEe6tmWlZj3EosQzoWlsHBmdzpI-9sdbTbnP1lDTUAFF83fddKEwvucR58Nc_heJ3ephOeZKIMCDnjuTH8T5DskbfezfPV3qM2Ez1HntbQNOftpEBdOnZvwlRUTEIzERZUv3dl_vLKwFqy/s799/44943084585_cb2df2940c_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="799" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiP87Yw4oWlNBsZBRwzzw5eQpeit4n1fHnDjIuOoVKlf0mEe6tmWlZj3EosQzoWlsHBmdzpI-9sdbTbnP1lDTUAFF83fddKEwvucR58Nc_heJ3ephOeZKIMCDnjuTH8T5DskbfezfPV3qM2Ez1HntbQNOftpEBdOnZvwlRUTEIzERZUv3dl_vLKwFqy/w640-h426/44943084585_cb2df2940c_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kuvik madagaskarský, Autor: Skip Russell<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;">Malá sova, vyskytuje sa iba na Madagaskare. Žije v suchých aj vlhkých lesoch kde sa živí hmyzom a malými stavovcami. <br /></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/155334/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"><b>Sova pruhovaná</b> (<i>Strix woodfordii</i>)</p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4CnOXWvXZtPRSyV9_jbWPgzVC5nFBjBgTQT0PxQDj2Da1SoETVgqPwLyIvAD-nSyN-Dqu3UJOR7X9kWsWuSfaphvNQS77_GyFEtyvWVxgCjd2n8Lc0fq8HfMcXiN_djfxNgtnp9rwaUp7DRmO2I4GQCtwtrZ6Xmtiv4TgM2rzKnVwMjdHCdtjn5Dy/s800/48440961372_487c38c6bc_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="800" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4CnOXWvXZtPRSyV9_jbWPgzVC5nFBjBgTQT0PxQDj2Da1SoETVgqPwLyIvAD-nSyN-Dqu3UJOR7X9kWsWuSfaphvNQS77_GyFEtyvWVxgCjd2n8Lc0fq8HfMcXiN_djfxNgtnp9rwaUp7DRmO2I4GQCtwtrZ6Xmtiv4TgM2rzKnVwMjdHCdtjn5Dy/w640-h480/48440961372_487c38c6bc_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sova pruhovaná, Autor: Nik Borrow<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Stredne veľká sova obývajúca lesy veľkej časti Afriky. Jej hlas tvoria melodické zvýsknutia. Na nahrávke sú minimálne štyri sovy. <br /></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/519862/embed?simple=1" width="340"></iframe></p><p style="text-align: justify;"> <br /></p><p style="text-align: justify;">Ďalšie druhy predstavia hlasy z americkej časti sveta. </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><b>Kuvik zemný</b> (<i>Athene cunicularia</i>) </p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGR1dXkCoOllpW5tivcmqKxjsJ8DZpcWcVvcw-xP8GUpxxEpUTTiBnc24rz1a6d4wxa2bBWMvjdQkggBebCMV2vd-mUnVUfYYbvWpO6UFzfJYDz2leqG-ci5m5-jCIrMbPx_FCf4kHP_FunSm7f9fBIl_mgi1gdNQTWho0tbEgVrdV7rzF3N2QQ1e7/s799/52267481064_b66f8d87d1_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="387" data-original-width="799" height="310" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGR1dXkCoOllpW5tivcmqKxjsJ8DZpcWcVvcw-xP8GUpxxEpUTTiBnc24rz1a6d4wxa2bBWMvjdQkggBebCMV2vd-mUnVUfYYbvWpO6UFzfJYDz2leqG-ci5m5-jCIrMbPx_FCf4kHP_FunSm7f9fBIl_mgi1gdNQTWho0tbEgVrdV7rzF3N2QQ1e7/w640-h310/52267481064_b66f8d87d1_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kuvik zemný, Autor: Wendy Miller<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Sova zaujímavá svojim zemným spôsobom života. Obýva otvorené priestory, predovšetkým stepné biotopy. Niekedy hniezdi v otvorených kolóniách v podzemných norách. Tie si buď vyhrabáva, ale častejšie obsadzuje nory zemných hlodavcov ako sú svište prériové. <br /></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/730165/embed?simple=1" width="340"></iframe><br /></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"><b>Sova gaštanová </b>(<i>Strix hylophila</i>) <br /></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><img border="0" data-original-height="461" data-original-width="800" height="368" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgA3tmVimHO-whUFsndIkVeOwhMNK3rhiUVELSFnfZkqApHlplJS9fBieKrUdv4O-5Tlz0GwctGch3XLsxkzE-TNf3GtKwwocPnTqeQm5Si6geEV0u8_8ahsSnmZdZVDp3YPlyg_K9sKV7E4bQAMhC3KWBELn8fI-Ztzx_ejcJ_-hMRWXTj_Qv-VO2Z/w640-h368/49775077892_afd59e6842_c.jpg" width="640" /></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sova gaštanová, Autor: Dominic Sherony<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Stredne veľký druh obývajúci rôzne typy lesov na pomedzí Brazílie, Argentíny a Paraguaja. Hlas je zaujímavý pripomínajúci žabie kŕkanie či drsné pohmkávanie. <br /></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/549977/embed?simple=1" width="340"></iframe></p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><b>Sova okuliarnatá</b> (<i><span class="sci-name">Pulsatrix perspicillata</span></i>)</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUt6RRWTkLpY5A4ZOmZMj0LB9rOZhfJA3l043xgC8jAj6y84B_QGh8UDvl1LlVAZzCcCti_JR8U_4GbW9vpYQ3feRBlzA9NAmT-FpoUagC3dA_LWph-AeINjRH9AUjbMb2w84LqyZ-59B6DcfzBPE_JxmnRCVSqb1EncrtjDIO5li8X3Fh8qY4lfFZ/s800/8993497083_4515d82bbf_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="800" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjUt6RRWTkLpY5A4ZOmZMj0LB9rOZhfJA3l043xgC8jAj6y84B_QGh8UDvl1LlVAZzCcCti_JR8U_4GbW9vpYQ3feRBlzA9NAmT-FpoUagC3dA_LWph-AeINjRH9AUjbMb2w84LqyZ-59B6DcfzBPE_JxmnRCVSqb1EncrtjDIO5li8X3Fh8qY4lfFZ/w640-h480/8993497083_4515d82bbf_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sova okuliarnatá, Autor:
Hans Hillewaert</td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Veľký druh obývajúci lesné prostredie Južnej a Strednej Ameriky. Výrazne kontrastne sfarbený. Loví aj korisť väčšiu od seba. Hlas je hlboký a vibrujúci.</p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/129544/embed?simple=1" width="340"></iframe></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"><b>Pôtik okrový</b> (<i>Aegolius harrisii</i>)</p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4OoXRWIjVAdWnGdTGZmJebc8pxjkP3Arihcb4Fg1LpY3fXlV14AVX4VbD0Jhxq3M65apzmmhYjdBSPmZ1_cx3sfd0rNBmxLb05KXafyL0ontT2VCkYhD_-FqrUMx74X4t5Q_GDJfKkL_gI2Z_0QavYOXzSHzlFUjbXBqNHvtEiVu22Ex-OOwSofRr/s700/Aegolius_harrisii-Buff-fronted_Owl.jpeg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="700" data-original-width="700" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4OoXRWIjVAdWnGdTGZmJebc8pxjkP3Arihcb4Fg1LpY3fXlV14AVX4VbD0Jhxq3M65apzmmhYjdBSPmZ1_cx3sfd0rNBmxLb05KXafyL0ontT2VCkYhD_-FqrUMx74X4t5Q_GDJfKkL_gI2Z_0QavYOXzSHzlFUjbXBqNHvtEiVu22Ex-OOwSofRr/w640-h640/Aegolius_harrisii-Buff-fronted_Owl.jpeg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pôtik okrový, Autor: Hector Bottai<br /></td></tr></tbody></table><br /></p><p style="text-align: justify;">Malý druh obývajúci rôzne lesné biotopy ako sú otvorené vlhké a suché lesy, subtropické dažďové lesy a pozmenené biotopy v okolí ľudských sídel. <br /></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/172897/embed?simple=1" width="340"></iframe></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Vysokú pestrosť druhov a takisto hlasov nájdeme v Indonézii. Na tunajších ostrovoch si môžeme vypočuť druhy, aké inde nenájdeme.</p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><b>Sovka togianska</b> (<i>Ninox burhani</i>)</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqY51Gi3M8CiXTLKaEYhEaUT-InTXR-vXpJv2c5ng44lHZ7aGjZe95lcCnp0Z6che0No3Re_XbRboDUPKOQuAx1XPebVf178F7XY-uNMMJSS4Q11VvWn4eyrypVS4AT8v3twkOCmaFqFMZAU4p9e1IDAwvnp8bajIGPJ2VbSBtdSJSugH7AVf-2EXk/s1920/Ninox-burhani-FHD.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1080" data-original-width="1920" height="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqY51Gi3M8CiXTLKaEYhEaUT-InTXR-vXpJv2c5ng44lHZ7aGjZe95lcCnp0Z6che0No3Re_XbRboDUPKOQuAx1XPebVf178F7XY-uNMMJSS4Q11VvWn4eyrypVS4AT8v3twkOCmaFqFMZAU4p9e1IDAwvnp8bajIGPJ2VbSBtdSJSugH7AVf-2EXk/w640-h360/Ninox-burhani-FHD.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sovka togianska<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Endemit Togských ostrovov, len nedávno objavený druh lesnej sovy. Hlas je podobný rytmickému kŕkaniu.</p><p style="text-align: justify;"> <iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/539683/embed?simple=1" width="340"></iframe></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"><b>Sovka monzúnová</b> (<i>Ninox rudolfi</i>)</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhto3ATSmFXI9830Mh6re7rj41UUsCpeEWEHTmtlrKzdK0sSWaxbQPn7Nd962Vd-47E6cEwsfbxUZ6ZVgqMILvjZP-UdoGk5sKrfXQSkwWgGkODK7J0owxUyujPY3NwNFx5N2tfYOTbNTGDTyTfQz4Vue1bMhHOQ9qE9yv4fF59-B4I7G28TtxzlpIb/s580/20060816020815.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="387" data-original-width="580" height="428" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhto3ATSmFXI9830Mh6re7rj41UUsCpeEWEHTmtlrKzdK0sSWaxbQPn7Nd962Vd-47E6cEwsfbxUZ6ZVgqMILvjZP-UdoGk5sKrfXQSkwWgGkODK7J0owxUyujPY3NwNFx5N2tfYOTbNTGDTyTfQz4Vue1bMhHOQ9qE9yv4fF59-B4I7G28TtxzlpIb/w640-h428/20060816020815.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sovka monzúnová, Autor: James Eaton<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Ďalší endemit, tentoraz ostrova Sumba v Indonézii. Obyvateľ tropických lesov.</p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/409888/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"><b>Sovka lukluk </b>(<i>Ninox spilonotus</i>) </p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3SelEvpefrGOg6J4tQP2AnZXDrFUTlcWVEhl0bOPzPfZ6mMSF8lVKYrPZvhWWBFmDGkBq1xW-yTmok882pbdOB6OfCNBaJg4XzJO-pUkk0qqa813bcQP7kSEMv28bSC6j6cbAdAs3W8RFuupeG6DMswtaXJMAJQziD0HHilPNaRx2zXhTnnNi7uvm/s660/e14c2954710b9ead89504453ef1c8315--owls.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="567" data-original-width="660" height="550" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3SelEvpefrGOg6J4tQP2AnZXDrFUTlcWVEhl0bOPzPfZ6mMSF8lVKYrPZvhWWBFmDGkBq1xW-yTmok882pbdOB6OfCNBaJg4XzJO-pUkk0qqa813bcQP7kSEMv28bSC6j6cbAdAs3W8RFuupeG6DMswtaXJMAJQziD0HHilPNaRx2zXhTnnNi7uvm/w640-h550/e14c2954710b9ead89504453ef1c8315--owls.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sovka lukluk<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;">Stredne veľká sova obývajúca niekoľko málo ostrovov v sústroví Filipín. Jej domovom sú tropické lesy. Hlas je úplne odlišný od predchádzajúcich druhov. Predstavuje ho nemelodický škrek.</p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/403714/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"> </p><p style="text-align: justify;"><b>Sovka andamanská </b>(<i>Ninox obscura</i>) <br /></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDdp8CqtK_NfW-oVlgz0G__wORodGCxro7zqOVtgbAFWFHkNJYtznlEBuWLU6HyRYMRK7nZAvOxsAzB46sOJOyuugOgbPWOvIiCDcNrhO3iGjlL5Yq_OdqaQEjP6Kzsr4l-irRDGUF1mpGYvEdNd1u2lhmtzmK-QOseo4LIQUAXDfspX3kpb8xNf6g/s800/humes_hawk_owl_rajneesh.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="533" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDdp8CqtK_NfW-oVlgz0G__wORodGCxro7zqOVtgbAFWFHkNJYtznlEBuWLU6HyRYMRK7nZAvOxsAzB46sOJOyuugOgbPWOvIiCDcNrhO3iGjlL5Yq_OdqaQEjP6Kzsr4l-irRDGUF1mpGYvEdNd1u2lhmtzmK-QOseo4LIQUAXDfspX3kpb8xNf6g/w426-h640/humes_hawk_owl_rajneesh.jpg" width="426" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sovka andamanská, Autor: Rajneesh Suvarna<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Endemit Andamanských ostrovov pri Indii.</p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/369362/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;">Na záver ešte pozdrav z Austrálie. </p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"><b>Sovka štekavá </b>(<i>Ninox connivens</i>)</p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9nOZ_BUpdvg-0B-V11Dk0YY_J2ynLPfRTK9_d9RHJaVc8Mp0BizrbXhp62MTlhSoMehH9gNlBNCIfkoTzPmnxynNHpQWF1WiBTaqSKeCcQkJ72RDPfGlWcmdONFY2IMiMw1qi_9b-NntFcDocvOOJeU7GLVuK38_wHh9km_5UwAVfGXpX5qvJ0_v7/s800/barking_owl_richard_jackson-5_og.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="420" data-original-width="800" height="336" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi9nOZ_BUpdvg-0B-V11Dk0YY_J2ynLPfRTK9_d9RHJaVc8Mp0BizrbXhp62MTlhSoMehH9gNlBNCIfkoTzPmnxynNHpQWF1WiBTaqSKeCcQkJ72RDPfGlWcmdONFY2IMiMw1qi_9b-NntFcDocvOOJeU7GLVuK38_wHh9km_5UwAVfGXpX5qvJ0_v7/w640-h336/barking_owl_richard_jackson-5_og.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sovka štekavá, Autor: Richard Jackson<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Stredne veľká sova s charakteristickým hlasom pripomínajúcim štekanie psa. Obľubuje lesné prostredie v blízkosti vodných tokov a plôch. Živí sa malými až stredne veľkými živočíchmi.</p><p style="text-align: justify;"><iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/603819/embed?simple=1" width="340"></iframe> </p><p></p><p></p><br />Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-6770489260124610982022-11-21T11:49:00.004+01:002022-11-21T23:24:57.142+01:00Spomienka na dávny les<p style="text-align: justify;">Túlaním sa po slovenskej krajine si po čase privykneme na určitý stereotyp. Striedajú sa lesy s lúkami a poliami, dedinami... Les je buď tvorený tak isto veľkými stromami alebo naopak sú rozmery aj vek pestré. Hneď vieme či sa motáme v obyčajnom nudnom hospodárskom lese alebo sme tam, kde motorové píly nezavítali. Avšak niekedy nás krajina núti sa zamyslieť. </p><p style="text-align: center;"> </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWyuv0vnyRL7Sv6Blti2VNx8eUZsyvyX-AarfPG7J9nooqgliXAOs9DeLUdj0nE0Cz7nJIuobZfreMRYAyRdxNfXiNDbyeRoDJFHNVgdi9e8NSi6S7Z9npZrYnVn8nnJ8iu-3NIpmUO5xAnC0V45VdzYzXUDMqE4z8IGZ_EcCbbIRdLYxtFzZQTlJH/s4608/IMG_20221019_150238036_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4608" data-original-width="3456" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWyuv0vnyRL7Sv6Blti2VNx8eUZsyvyX-AarfPG7J9nooqgliXAOs9DeLUdj0nE0Cz7nJIuobZfreMRYAyRdxNfXiNDbyeRoDJFHNVgdi9e8NSi6S7Z9npZrYnVn8nnJ8iu-3NIpmUO5xAnC0V45VdzYzXUDMqE4z8IGZ_EcCbbIRdLYxtFzZQTlJH/w480-h640/IMG_20221019_150238036_HDR.jpg" width="480" /></a></div><br /><p></p><p style="text-align: justify;">Roky dozadu sme raz navštívili jedno miesto, mokraď medzi obcami Stupava a Lozorno. Nenápadná mokraď je domovom obojživelníkov a hmyzu, vždy poteší nájdenie takéhoto miesta v lesnom prostredí. Aj keď bolo cieľom skontrolovať mokraď a stav vody v nej, upútalo nás niečo iné. Okolo je hospodársky les, ale je iný. Nebývalo veľa starých stromov, často s veľkými rozostupmi medzi nimi, sa vynára z porastu mladých stromov. Nie sú to 100 ročné stromy, skôr 300 ročné, prevažne duby. Upútajú predovšetkým rozkonárenou korunou, často s dutinami po odlomených konároch. Niektoré sa už rozpadajú, no iné stoja obkolesené hradbou mladších spoločníkov. Je to zvláštne, toľko starých stromov lesníci väčšinou neponechávajú na dožitie. Spôsob rozkonárenia prezrádza čosi viac. Domnienku si potvrdíme <a href="http://pastekar.blogspot.com/2017/07/stare-duby-nad-stupavou-svedkovia.html" target="_blank">z iného blogu</a>. Kedysi medzi týmito stromami iné stromy neboli, les bol plný svetla. Pásli sa tu domáce zvieratá, ktoré spolu s výrubom mladých stromov udržovali tzv. pastevný les. Takéto lesy boli hlavne v stredoveku bežné v okolí dedín a miest. Pásli sa tu domáce zvieratá ako kozy, dobytok a prasce. Hlavne žalude boli obľúbenou potravou domácich svíň, ktoré vďaka nim rýchlo priberali na hmotnosti. Popadané konáre zase boli využívané na kúrenie. Ako sa však zmenili politické a vlastnícke pomery, pasenie v lesoch zaniklo. Využili to stromy, najmä hrab, ktoré rýchlo vyplnili miesto medzi starými dubmi. Výsledkom je, že v hustom poraste sú roztrúsené nádherné rozkonárené stromy, ktoré sa postupne vynárajú počas motania sa lesom.</p><p style="text-align: center;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDQA8UGDReIbWrN9qbhZlMWp39iK9h3_YwBzfYDl5YJ8ashOGycbhvTXzHkx9lBTdMbhDG-xXgJyxvXJ1oq3bP1c-OVVExWMP2J6S1sQILH85ZAk38l7eqqUA61EwJRX2j_J7mT7jlvbnS23GkL2VYoWSl1gXFt0l3A-QRp7vQUKh9RbnfzoF3nzkh/s4608/IMG_20221019_145942953_HDR.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4608" data-original-width="3456" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgDQA8UGDReIbWrN9qbhZlMWp39iK9h3_YwBzfYDl5YJ8ashOGycbhvTXzHkx9lBTdMbhDG-xXgJyxvXJ1oq3bP1c-OVVExWMP2J6S1sQILH85ZAk38l7eqqUA61EwJRX2j_J7mT7jlvbnS23GkL2VYoWSl1gXFt0l3A-QRp7vQUKh9RbnfzoF3nzkh/w480-h640/IMG_20221019_145942953_HDR.jpg" width="480" /></a></div> <br /><p></p><p style="text-align: justify;">Ich veľkosť a tvarová rozmanitosť prudko kontrastuje s tvarovo nudnými okolitými stromami. Nie sú iba krajinársky zaujímavé, ale práve tieto staré duby umožňujú prežívať mnohým organizmom aj v inak smutnom mladom lese. Sýkorky, ďatle, sovy aj netopiere radi obsadzujú dutiny. Odumreté drevo rozkladajú zase huby. Kmeň ako aj okolie koreňov slúžia pre vývoj rôznych chrobákov. V lete na nich nájdeme rôzne fúzače a roháče. Ich význam pre tunajšie prostredie je výnimočný, nespomínajúc historickú hodnotu. Časť stromov, ktoré kedysi rástli v rozvoľnených porastoch, sa nachádza aj v rezervácii Pod Pajštúnom, hneď na konci Stupavy. Aj tu v okolí turistického chodníka si môžeme užiť pohľad na veľké duby. Čo však ich budúcnosť? Hádam sa aspoň časť starých stromov zachová a z mladej nastupujúcej generácie stromov vyrastú podobní velikáni. Nateraz si aspoň vychutnajme súčasnosť v tieni ich korún. </p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiuh3kbqwNPTTHKwEzjtluMA10DSdVoXmO13JEIcioB-EZYfCKbJNae7OkMGPNe-gORqDtX_01CLZWyW8gRLXA5GXOuqZjB03m7VwzeQsE8Z1rCb4a3qLDsJzx6WfsCXzg8UfYnfFo_j90MgNSrbauU8mEs7g1ExV2Vrr_y0BZpHLCLhfT3_r1JwzBq/s4032/IMG_20200923_123753.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="4032" data-original-width="3016" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiuh3kbqwNPTTHKwEzjtluMA10DSdVoXmO13JEIcioB-EZYfCKbJNae7OkMGPNe-gORqDtX_01CLZWyW8gRLXA5GXOuqZjB03m7VwzeQsE8Z1rCb4a3qLDsJzx6WfsCXzg8UfYnfFo_j90MgNSrbauU8mEs7g1ExV2Vrr_y0BZpHLCLhfT3_r1JwzBq/w478-h640/IMG_20200923_123753.jpg" width="478" /></a></div><br /><p style="text-align: center;"><br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-64121078449153841022022-11-04T12:58:00.005+01:002022-11-04T13:40:33.410+01:00Pípajúca sova - letný spoločník<p style="text-align: justify;">Letné noci strávené v spoločnosti komárov pri rieke sa pominuli, aby ich vystriedalo o čosi viac hmlisté a chladné počasie. Jeseň je tu, ale spomienkou ostanem ešte pri letnej noci. Každé ročné obdobie je niečím podmaňujúce, takisto večer a noc inak pôsobí v lete a inak v zime. Suchý a mrazivý vzduch obohatený najhlbším tichom je v úplnom rozpore s teplým závanom od rieky plnom šušťania listov a vtáčích hlasov. Kolorit a fyzickú hmotnosť ešte dotvárajú roje hmyzu vznášajúce sa nad zemou. Jedno a to isté miesto mení svoju podobu počas roka plynule a bez prestávky. Aj preto je také fascinujúce pravidelne navštevovať svoje miesta. Jedno také leží na brehu rieky, ktorá je mojou súčasťou od detstva. Príjemná pláž v čase nízkeho prietoku sa postupne zvažuje a odhaľuje okruhliaky, ktoré dláždia riečne dno. Chýbajú veľké neopracované kusy skál, ktoré boli na iných miestach osadené ako opevnenie na brehy. Mali a majú zamedziť pohybu rieky do strán. Aby nebola živá. Aby prúdila ako chceme my. Na tomto mieste je však breh prirodzený, postupne sa zvažujúci. Taká malá pripomienka ako by to mohlo byť, keď si rieka putuje ako chce.</p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCiWhk4os0SMcIX9-0t6LNsZ957FkAeVmQnha5g7D4oI0pVVSytqXTIKrq3kU-rQFv1Sd4f-zNKNP0aU4poI9FfEUIK9uZcbuhaifyUl6KjuoqqrE8G8fVoXXnIo9GBMx0w3qgIm8foVwlXC_vfD_3IZgPCEvJNvWhXQ_oVyJZ_ZIbejHrIswTlcNe/s4608/IMG_20220717_113905656_HDR.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3456" data-original-width="4608" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiCiWhk4os0SMcIX9-0t6LNsZ957FkAeVmQnha5g7D4oI0pVVSytqXTIKrq3kU-rQFv1Sd4f-zNKNP0aU4poI9FfEUIK9uZcbuhaifyUl6KjuoqqrE8G8fVoXXnIo9GBMx0w3qgIm8foVwlXC_vfD_3IZgPCEvJNvWhXQ_oVyJZ_ZIbejHrIswTlcNe/w400-h300/IMG_20220717_113905656_HDR.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pláž na Morave<br /></td></tr></tbody></table><br /><p></p><p style="text-align: justify;">Rieka je fascinujúca, pretože voda tečie, hýbe sa, nesie život. Tunajšie miesto má jednu výhodu, postupný breh umožňuje natiahnuť sieť na odchyt netopierov. Je leto, deň bol horúci a večer nastupujú komáre, aby pripomenuli, že nič také ako právo byť iba v tričku neexistuje. Ako zapadá Slnko, miznú hlasy denných vtákov a nahrádzajú ich tie čo sa neboja noci. Súmrak prebudí k životu sovu, ktorá rýchlo preletí z jednej strany rieky na druhú. Začínajú tiahnuť aj bahniaky. Poteší ma hlas kalužiaka perlavého (<i>Tringa ochropus</i>), ktorý sa usadil na rakúskom brehu a pravidelne dáva o sebe vedieť. Kde tu je počuť ešte splašené hlasy drozdov predtým ako idú spať. Neďaleko sa roztoká ešte bažant. Aký to rozdiel oproti zime, kde tichá noc a súmrak je takmer pravidlom. Netopiere sa zatiaľ nechytajú, to mi však v tejto chvíli nevadí, keďže niečo iné upútalo moju pozornosť. Niekoľko stoviek metrov ďalej na rakúskej strane sa ozýva monotónne pípanie. Pred rokmi som ho nahral na Devínskom jazere a roky potom som dúfal, že ho objavím aj pozdĺž Moravy. Výrik lesný (<i>Otus scops</i>).</p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipXZhVsiFA4YU7jFteK3QwAFlQYLA2IgbK3INLvNZRE60TMzkXec0skf_7yY2GH6pKvSzF8lo8ItHeAQOes7FzSchi06YugZRlXw5ukCATthrpU2MO4W3Wls9zdO_iNwFFa5MKi6zIXodqUuHfYSVv6rPIZ_SxJitzqQ4gyToYcb4RKP6nZ1Kt_PKe/s399/2478074756_15db6f0134_w.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="399" data-original-width="284" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEipXZhVsiFA4YU7jFteK3QwAFlQYLA2IgbK3INLvNZRE60TMzkXec0skf_7yY2GH6pKvSzF8lo8ItHeAQOes7FzSchi06YugZRlXw5ukCATthrpU2MO4W3Wls9zdO_iNwFFa5MKi6zIXodqUuHfYSVv6rPIZ_SxJitzqQ4gyToYcb4RKP6nZ1Kt_PKe/w285-h400/2478074756_15db6f0134_w.jpg" width="285" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výrik lesný počas odpočinku (Autor: Ján Svetlík)<br /></td></tr></tbody></table><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Snažím sa ho nahrať pomocou mikrofónu na mobil. Podarí sa, aj keď to nie je veľmi počuť. Je to naša druhá najmenšia sova. Aj keď je vzácna, pravdepodobne je početnejšia, len uniká pozornosti. Totiž podobne ako ostatné sovy sa veľmi dobre maskuje počas dňa v korunách stromov alebo sa skryje do dutiny. Je takmer nemožné nájsť výrika na strome pokiaľ nevieme kde presne ho hľadať. Vďaka svojmu sfarbeniu a maskovaciemu vzoru môže pokojne sedieť na tom istom strome deň čo deň a nik o ňom ani len netuší. Raz sme ho tak hľadali v parku na ostrove Lesbos, v knižnom sprievodcovi (inak skvelá kniha, ktorú určite odporúčam) bol označený presný strom, kde výrik sedáva. Aj tu uvedené fotky patria tomuto výrikovi, ktorý je atrakciou pre fotografov už roky. Máme strom, čo môže byť ľahšie ako nájsť ho tam? Trvalo asi 10 min kým sme výrika objavili postupným skenovaním kmeňa stromu ďalekohľadmi z bezprostrednej vzdialenosti. Bez sprievodcu by sme boli stratení. Ľahšie ako pozorovať ho, je počuť ho. Hlas výrika pripomína neustále pípanie podobné cúvacím senzorom na nákladných autách. Tunajšie úzke pásy lužného lesa a okraje lúk spolu so starými vŕbami sú ideálnym miestom pre život tohto sovieho trpaslíka. Je tu dostatok dutín a hustých korún kde sa ľahko ukryje a zároveň sa tu nachádza aj enormne veľa hmyzu. Ten predstavuje základ potravy výrika. Predovšetkým veľké kobylky sú obľúbenou zložkou jeho jedálnička. S hmyzom súvisí aj ďalšia zaujímavosť v jeho živote. Vačšina sov žije usadnutým spôsobom života, majú svoje teritórium, kde poznajú doslova každý strom, každú dutinu. Aj preto môžu sebaisto poletovať aj v čiernočiernej tme. Prežijú tu celý život ak ich nevyženie iná sova. Výrik je však spolu s myšiarkou močiarnou (<i>Asio flammeus</i>) migrujúci druh. Na jeseň odlieta do Afriky a na jar sa znova vracia. Toto správanie je previazané s nedostatkom potravy - hmyz je počas zimy nedostupný pre mnohé druhy vtákov. Preto ho musia hľadať inde, najčastejšie za ním migrujú tam kde ho je dostatok. Ako jediná európska sova prelieta ponad Saharu. O živote na zimoviskách v Afrike sa toho veľa nevie. Podarilo sa však zistiť, že zimuje v biotopoch so stromami v štátoch Mauretánia, Senegal, Mali, Gambia, Guinea, Sierra Leone. To je výrik, žltooká sova na cestách. </p><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6g7I5LO40MHxXFzydlaLTvMXopbqIo8QupQ5M8CJi9pGv3V3EHSRmlDINtW8qr0qKakCLAjj6dDespJSEo8uXh9qPfcUiiOcSvOlh4t2MtcmZMx2Mp3C_naGZolefcpyokA39EQdtmRVUHs-aDEkfVuDPekzIov2RbazUjZplOplyhVHMFTiiC3gs/s400/8391161779_59a53260fd_w.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="400" data-original-width="370" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6g7I5LO40MHxXFzydlaLTvMXopbqIo8QupQ5M8CJi9pGv3V3EHSRmlDINtW8qr0qKakCLAjj6dDespJSEo8uXh9qPfcUiiOcSvOlh4t2MtcmZMx2Mp3C_naGZolefcpyokA39EQdtmRVUHs-aDEkfVuDPekzIov2RbazUjZplOplyhVHMFTiiC3gs/w370-h400/8391161779_59a53260fd_w.jpg" width="370" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výrik na strome (Autor: Mick Sway)<br /></td></tr></tbody></table><br /><p style="text-align: justify;"><br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-15304773445213254972022-07-10T23:13:00.014+02:002022-07-18T15:21:17.304+02:00Pod včelárími krídlami<p style="text-align: justify;">Karpaty. S príchodom leta sa svahy zazelenali po niekoľkých nájazdoch ťažkých mračien. Západný vietor ustal a nastúpil ľahký vánok, ktorý príjemne osvieži aj v horúcom dni ako je tento. Bez neho by bol výstup a zotrvanie na lúke nad Plaveckým Podhradím o dosť ťažší. Dnes nepôjdem do malokarpatských výšav. Potrebujem iba miesto s dobrým rozhľadom na okolité svahy s lúkami. Blížim sa pomaly ovešaný batohom a statívom s monokulárom, dnes to nebude o sile a energii v nohách. Strávim niekoľko hodín pod žeravým slnkom, pričom budem vyzerať hádam najmenej poznaného dravca v Európe. Včelára lesného. </p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd0r7zqlppK91MIMtTqomJEMIHmQh8ZbEhOyWy6istNP-HBs1enUkNOxV0PjK8_JbVkE9FWbjDIFT3HUH04PaBKbIqCnyAJzqLBhHjrpce2rPq2FNu_QB33IhLzmunmLTvaqAS6QeDDXurQm4pLH0D6y1LZ5u0IzpHs_rl5e3oWKvkWP9UvZy7ZyR-/s4608/IMG_20220702_102129658_HDR.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3456" data-original-width="4608" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgd0r7zqlppK91MIMtTqomJEMIHmQh8ZbEhOyWy6istNP-HBs1enUkNOxV0PjK8_JbVkE9FWbjDIFT3HUH04PaBKbIqCnyAJzqLBhHjrpce2rPq2FNu_QB33IhLzmunmLTvaqAS6QeDDXurQm4pLH0D6y1LZ5u0IzpHs_rl5e3oWKvkWP9UvZy7ZyR-/w400-h300/IMG_20220702_102129658_HDR.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Lúky nad Plaveckým Podhradím<br /></td></tr></tbody></table> <p></p><p style="text-align: justify;">Slnko praží a bude pražiť po celý deň. Nedopraje si oddychu. Pre plachtiace dravce je to však výhoda. Lúče rýchlo zohrejú suchšie svahy, vytvoria sa nad nimi ľudským okom neviditeľné stúpavé vzdušné prúdy. A práve na ne čakajú majstri plachtenia - orly, myšiaky, haje. A včeláre... Čakám na lúke s pripraveným monokulárom a postupne určujem v okolí všetko čo má krídla. Raz holub, lastovičky poletujúce ponad dedinu, inokedy neprestajne nervózny strakoš vykúkajúci z neďalekého kríka. Naozaj je vytočený... Opakujúcim sa tsk tsk tsk ma upozorňuje, že si ma tu nepraje. Určite tu má hniezdo. Neskôr však prestane. Však sa ledva hýbem, keďže stále som prilepený okom na monokulári. Vďaka tomuto kúsku techniky s 30 násobným zväčšením sa dá určiť mnohé dravce aj kilometre vzdialené. Ako to už býva, myseľ mi blúdi z jednej otázky na druhú. Postupne však, ako plynie čas na svahu, nechávam ťaživejšie otázky odplávať aspoň kým sa vrátim domov. Rozum začína pracovať na nižších otáčkach a do popredia sa derie očakávanie zážitku "Čo dnes zažijem?" či "Kto sa dnes priletí pozrieť na lúky?". Určitým spôsobom je to myšlienkový relax, čistenie hlavy, podobné tomu počas športovej aktivity.<i> </i></p><p style="text-align: justify;"><i>Včeláre milujú plachtenie. Podobajú sa stavbou tela myšiakom. Odlišuje ich dlhší chvost a natiahnutá hlava počas letu, ako aj sfarbenie. To je však pri meniacich sa svetelných podmienkach pri určovaní druhoradé. Navyše je veľmi premenlivé, včeláre môžu byť tmavo hnedé, ako aj takmer úplne biele na spodnej časti tela. </i></p><p style="text-align: justify;"></p><div style="text-align: justify;">To slnko stále pripeká a čo je horšie, začína sa "vlniť" vzduch. Z pekne ostro vykreslených siluet sa v ďalekohladoch stávajú viac-menej rozmazané machule. Tí najlepší na nich vidia, či si predstavujú, krídla...Včelár! Po hodine sa ukázal. Aspoň som si to myslel prvé sekundy, no vlniaca sa machula priletela bližšie a monokulár z nej vykreslil myšiaka. Kompaktná silueta je jasný znak myšiaka pohrávajúceho sa s vetrom. Raz hore a potom vo vlnke dole. A tak dokola asi štyri razy kým neskončí na strome vo svahu. Pekne ako na húpačke mi predviedol vzdušnú obranu teritória. Potešil moje oči kým sa pečiem na slnku. Druhým ďalekohladom - binokulárom zaznamenávam dravca nad ústím Kráľovej doliny. Pomaly sa kĺže vzduchom smerom ku mne na lúku. Lomené krídla a dlhý chvost ho napokon prezrádzajú, včelár je tu. Mierne mení smer letu, vietor mu pomáha nabrať výšku. Zrazu sa spúšťa dole, aby po chvíli takmer zastal a predviedol typickú včeláriu pózu - krídla podrží na zlomok sekundy nad hlavou. Oznamuje svetu, že tu to patrí jemu a iné včeláre nech sa držia ďalej. </div><p></p><p style="text-align: justify;"><i></i></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3KGLPgur_YAakA9PYybExj-XfZn7NpFqCXLE-VgaBuL-NbX16PNPdHH4TMYKQYVwV8sD5_uk53Dy6-Am37XntoIpskQZkDKIfN1jIVNV2rRx-SErzIwU82gOJT38PmWAs1a1X3NMtK3VmC4TcYzhmwJEu-Y-G-obNEIQWi6SPLUmwhRv0AHNps-4V/s800/28757920121_ef270c4cf3_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="534" data-original-width="800" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3KGLPgur_YAakA9PYybExj-XfZn7NpFqCXLE-VgaBuL-NbX16PNPdHH4TMYKQYVwV8sD5_uk53Dy6-Am37XntoIpskQZkDKIfN1jIVNV2rRx-SErzIwU82gOJT38PmWAs1a1X3NMtK3VmC4TcYzhmwJEu-Y-G-obNEIQWi6SPLUmwhRv0AHNps-4V/w400-h268/28757920121_ef270c4cf3_c.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Včelár lesný (Pernis apivorus), samec; Foto: Radovan Václav</td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr></tbody></table><i> </i><p></p><p style="text-align: justify;"><i>Včelár kŕmi mláďatá predovšetkým larvami zemných ôs, ktoré poctivo vyhrabáva spod zeme. V Európe strávi iba nevyhnutný čas počas rozmnožovania. Po vyletení mláďat sa vydáva naspäť do Afriky - do Sahelu a tropických pralesov. Áno, tam medzi obrovské stromy s pralesnými slonami, opicami či leopardami. U nás obýva lesy s lúkami, A to je trocha zjednodušene, takmer všetko čo vieme o jeho živote. Nevieme takmer nič ako žije v Afrike, čím sa tu prevažne živí či aké má nároky na prostredie. Časom nám niečo povedia vysielačky, ale tie majú problémy s nabíjaním v pralesoch, kde každý deň prší a je zamračené. Solárny panel nestíha dobíjať batérie. </i></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Stále pofukuje a ja neustále sledujem pohľadom okolité vrchy a nebo nad nimi. Už dlhšie nepozorujem žiadnych dravcov na oblohe. Som tu už dlho. Ku koncu ešte zbadám sokola sťahovavého plachtiaceho vo výške až sa takmer nedá rozoznať od bodky. Neskutočné. Je to atlét medzi dravcami, mohutný trup, relatívne krátke krídla, všetko uspôsobené iba na jednu vec - výkon v lete. Až keď ho človek vidí pri love, uvedomí si jeho rýchlosť. Mne sa ho podarilo pozorovať veľa ráz. Jeho neskutočnú silu som mal šťastie pozorovať raz pri lovení čajok smejivých. Najprv čajky vytvorili ucelený kŕdeľ, aby leteli ako o závod. A vtedy som si všimol za nimi sokola, najprv akoby lenivo vykrúžil na ich úroveň. Stále bol však asi 2 km od nich. A vtedy zabral naplno, hlboké údery krídel nasmerovali let priamo na čajky. O chvíľu ich dohnal priamym letom a v tej chvíli znova lenivo vykrúžil mierne nad kŕdeľ. Všimol som si ako sa jedna čajka oddelila od kŕdľa. Sokol to využil takmer okamžite, stiahol krídla k telu a strmhlav sa spustil k čajke. Prvý útok bol neúspešný, druhým však doslova čajku zostrelil. Bezvládne dopadla niekde na zem a sokol sa spustil k nej. </p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVZeiW8bps7uPan_FXxrDnGDozbwsVmci6MLo8vueJoQGaoWIjDJ9qyRvktbAW-0pm4lymAlKsAqUaQ2kLYCEfILcV6USODt49LE47EXWT0SU_yyJTOBbu-YDTWhm-aeV5nu-hxaT1Lv1tO8h55RLaXNzo2TLcCbxpq2q9pT31hHI3KGtopMl_PIXy/s1024/20839811153_0e7c0d9a78_b.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="682" data-original-width="1024" height="266" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVZeiW8bps7uPan_FXxrDnGDozbwsVmci6MLo8vueJoQGaoWIjDJ9qyRvktbAW-0pm4lymAlKsAqUaQ2kLYCEfILcV6USODt49LE47EXWT0SU_yyJTOBbu-YDTWhm-aeV5nu-hxaT1Lv1tO8h55RLaXNzo2TLcCbxpq2q9pT31hHI3KGtopMl_PIXy/w400-h266/20839811153_0e7c0d9a78_b.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mláďa včelára; Foto: Radovan Václav<br /></td></tr></tbody></table> <i> </i><p></p><p style="text-align: justify;"><i>Myseľ mi ešte zabieha k včelárovi z Devínskej Kobyly čo som ho vyplašil na okraji lesa a lúky. Pekný samec sa zodvihol zo zeme, keď som sa presúval po chodníku. Lovil tu osy, respektíve ich larvy. Rozhrabával otvor, aby mohol plásty s larvami dostať na povrch a odniesť do hniezda. Zaberie to dlhé desiatky minút vydolovať larvy spod zeme ak máte iba pazúre. Ale odmena je vysoko-kalorická potrava. Neviem, či osy niečo zmôžu voči včelárovi. Má tvrdé perie proti ktorému sú ich žihadlá prikrátke. Zaujímavé je, že zo začiatku jari sú osie aj čmeliačie hniezda malé, potrebujú čas aby sa rozmnožili. Preto v tomto období a tiež počas vlhkej jari tvoria dôležitú časť včelárej potravy žaby a mladé vtáky, ktoré ešte neobratne lietajú v okolí hniezd. Potrava je kľúčom k ochrane spolu s hniezdnym biotopom. Okrem ochrany hmyzu je dôležité preto chraníť miesta rozmnožovania obojživelníkov. Zachovávať mokrade v lesoch aj na lúkach. </i><br /></p><p style="text-align: justify;">Balím veci a presúvam sa k Plaveckému hradu. Tu na okraji skalného brala s výhľadom na svahy Kršlenice a Jelenej hory počkám či sa neobjaví ďalší včelár. Pofukuje tu omnoho viac, čo ma trocha prebúdza a udržiava v strehu. Vietor tiež využívajú myšiaky, ktoré zavesené vo vetre sledujú čo sa deje pod nimi. Asi o hodinu neskôr zbadám známu siluetu s dlhsím chvostom a lomenými krídlami. Pomaly sa ku mne približuje včelár. Zdá sa, že tu má letový koridor nad lesom na sever od hradu. Stále kĺže vzduchom bez pohybu krídel. V monokulári mu už svieti žlté oko a svetlá spodná strana tela. Pokračuje ďalej ponad vojenské lesy, na Záhorie. Samec sa vydal na lov. Potravu sa snaží hľadať najmä v okolí hniezda, ale loviská môžu byť vzdialené aj viac ako 10 či 20 km. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN-anI6CxA2rHAe7SvGg65XntftYBibt8gApFjq4_fqHbSjol81wFYOmMlUHjBJIw5SI-6XeDMzDHDynehPfv73EYsg7x3UpC_I6TXSowmixOYatMydv5kPJnb8by7AJIsgrLv2t3ln4cBIQCI9rJcs8gRmWeW9n2OcFzwgT3scjz1XPvaGpEAII3z/s800/28018138114_19968335e8_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="534" data-original-width="800" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN-anI6CxA2rHAe7SvGg65XntftYBibt8gApFjq4_fqHbSjol81wFYOmMlUHjBJIw5SI-6XeDMzDHDynehPfv73EYsg7x3UpC_I6TXSowmixOYatMydv5kPJnb8by7AJIsgrLv2t3ln4cBIQCI9rJcs8gRmWeW9n2OcFzwgT3scjz1XPvaGpEAII3z/w400-h268/28018138114_19968335e8_c.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Tmavá forma; Foto: Radovan Václav<br /></td></tr></tbody></table><br /><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><i>Včelár hniezdi predovšetkým v listnatých lesoch, iba vzácne zahniezdi v háji či remízke. U väčšiny dravcov máme podrobné poznatky z hniezdnej biológie vďaka pozorovaniam ich správania na hniezdach. Tie sú dohľadávané predovšetkým počas zimy, keď sú stromy bez listov, prípadne skoro na jar, keď si dravce vymedzujú teritóriá. U včelára je to trochu zložitejšie, hniezdo je relatívne malé a ľahko ho prehliadneme v korune olistených stromov. Prilieta väčšinou v máji, to už stromy majú listy a novo postavené hniezdo sa už ťažko dohľadáva. Niekedy využije už postavené hniezdo, vtedy postačí kontrola v máji či júni. Aby to však nebolo také jednoduché, tak včelár často nezosadne priamo k hniezdu, ale môže aj stovky metrov preletieť k nemu popod koruny stromov. Akonáhle vyletia mláďatá z hniezda, ešte sa o ne rodičia starajú, ale nepotrvá dlho a migračný pud ich donúti sa vydať smerom na juh. Niekedy môže byť tento pud tak silný, že rodič môže zanechať výchovu mláďat a začne migrovať skôr. Takéto správanie bolo zistené u samici v Holandsku pomocou vysielačky. </i></p><p style="text-align: justify;">Slnko ma už definitívne omámilo, som mierne malátny a je čas ísť domov. Pripevním statív k batohu a pomaly zostupujem dolu do dediny. Okopávam a zakopávam o kamene a korene stromov, našťastie bez pádu. Vzduch je suchý, dlho nepršalo. Na konci ulice už vidieť lastovičky a hrdličky, dedina tu žije na zemi aj vo vzduchu. Pri aute ešte počuť zelienku, posledný pozdrav z Podhradia, a môžem štartovať. Včeláre ma ešte čakajú na ďalších miestach a s nimi aj iné zážitky. <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-88707729116213910152022-05-13T00:02:00.007+02:002022-05-13T00:11:19.522+02:00Riešenie je mŕtve...drevo<div><p style="text-align: justify;">Prirodzený les, či dokonca prales spoznáme predovšetkým podľa množstva ležiaceho aj stojaceho tzv. "mŕtveho dreva". Niektorí lesníci ho nevidia radi, značí, že nevyužili úplne potenciál lesa na produkciu dreva. Pre prírodu má však veľký význam, takisto aj pre človeka. Ak sa, samozrejme, pozeráme na les širším pohľadom. Jedným z hlavných problémov je klimatická zmena, ktorá zasiahne aj spôsob hospodárenia v lesoch. Momentálne je les predovšetkým zásobárňou dreva, prípadne plní rekreačné funkcie v menšej miere. To sa ale mení, keďže krajinu začína trápiť sucho. Keď zrážky padnú vo veľkom množstve, nestihnú sa vsiaknuť a voda odtečie rýchlo zo svahov. Ako zadržať vodu je momentálne jedna z kľúčových otázok pre nás všetkých. </p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFET-MfKkmPgdF2mMRPMbOB8d93g45OoZTYmWMjXbXPIHTuyXd7o1aD3WBLoEokqAW95IJJLs5KqfnMItiFbwfC6ttTdHFdqRSpY24XBjnPHXuKpqrJPW7yGcJtZ7B1OWb24nUpXsHEjqGH2fXXoE2Xsn4w7Djj9A7pvBjfSs6Ic0I107WAiCpWfk3/s4160/IMG_20180720_200232_HDR.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="4160" data-original-width="3120" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiFET-MfKkmPgdF2mMRPMbOB8d93g45OoZTYmWMjXbXPIHTuyXd7o1aD3WBLoEokqAW95IJJLs5KqfnMItiFbwfC6ttTdHFdqRSpY24XBjnPHXuKpqrJPW7yGcJtZ7B1OWb24nUpXsHEjqGH2fXXoE2Xsn4w7Djj9A7pvBjfSs6Ic0I107WAiCpWfk3/w300-h400/IMG_20180720_200232_HDR.jpg" width="300" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ležiace mŕtve drevo v pokročilom štádiu rozkladu<br /></td></tr></tbody></table> <p></p><p style="text-align: justify;"><b>Zadržiavanie vody</b> <br /></p><p style="text-align: justify;">Existuje niekoľko prístupov, väčšinou sa hľadá technické riešenie - postaví sa vodná nádrž, rsp. polder kde sa zachytáva voda. Nerieši to síce problém zadržania vlahy v lese, ale je to jednoduché - netreba meniť obhospodarovanie lesa, myslenie lesohospodárov. To je práve to najťažšie. Múdre, aj s priamym kladným účinkom na biodiverzitu, by malo byť ponechávanie mŕtveho dreva v lese. Poskytuje živnú pôdu pre vývoj lariev hmyzu, rôznych druhov húb aj zdroj úkrytov a potravy pre mnohé stavovce ako sú netopiere, ďatle, sýkorky či sovy. Predovšetkým však zachytáva a vsakuje vodu zo zrážok. Ako špongia nasiakne a po daždi uvoľňuje postupne vodu do okolia. Táto vlastnosť je čoraz dôležitejšia keď sa striedajú krátke, no intenzívne obdobia zrážok s dlhými obdobiami sucha. Postupné uvoľňovanie vody z mŕtveho dreva zmierňuje dopad obdobia sucha na krajinu. </p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxU5JfqdSSX-8x4trfAS4bcnEez2FG9yR__AnA3K-gy8UumdMRe-ddD_MIcndPfRPlarQzDC1ikCzSFj9C-nI8tX8l_LT9aBYqFhNMjOZZM6Mfzqb9YUx0G98whvrjxGMVuiYlryRwY7C9q_iW1T1KZcUMOSILpYZq9RWYrWUZJq-UPMll2nhgumaf/s474/th-911919592.jpeg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="219" data-original-width="474" height="296" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxU5JfqdSSX-8x4trfAS4bcnEez2FG9yR__AnA3K-gy8UumdMRe-ddD_MIcndPfRPlarQzDC1ikCzSFj9C-nI8tX8l_LT9aBYqFhNMjOZZM6Mfzqb9YUx0G98whvrjxGMVuiYlryRwY7C9q_iW1T1KZcUMOSILpYZq9RWYrWUZJq-UPMll2nhgumaf/w640-h296/th-911919592.jpeg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Rôzne kategórie dekompozície mŕtveho dreva. Zdroj: Dead and Down Woody material. Bartels, R. Dell, J.D.; Knight, R.L.;
Schaefer, G. 1985. Dead and down woody material. In: Brown, E.R.,
technical editor, Management of wildlife and fish habitats in forests of
western Oregon and Washington. Part I - Chapter narratives. PNW
R6-F&WL-192-1985. Portland, OR; USDA Forest Service: 171-186.
https://hdl.handle.net/2027/uva.x001989954</td></tr></tbody></table> <p></p><p style="text-align: justify;">Samozrejme, nie je drevo ako drevo, schopnosť vsakovať vodu je výrazne ovplyvnená druhom stromu, množstvom a stupňom rozkladu drevnej hmoty. Popadané konáre aj kmene sú postupne vplyvom hmyzu a húb rozkladané, získavajú pórovitú štruktúru, ideálnu na zadržiavanie vody.<span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"> </span></span><span style="font-family: inherit;"><span style="font-size: small;"><span class="markedContent" id="page33R_mcid0"><span dir="ltr" style="left: 770.967px; top: 226.461px; transform: scaleX(0.886333);"><span style="font-size: medium;">V záverečnom štádiu, môže byť množstvo vody až 69,5-82,3% z celkovej váhy dreva. Prevedené do reality lesa, ležiaci 100 kg kus výrazne rozloženého dreva (mäkké drevo, bez kôry a konárov) môže obsahovať 60-80 l zadržanej vody. </span><br /></span></span></span></span></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"><b>Vplyv na biodiverzitu</b></p><p style="text-align: justify;">Strata biodiverzity je menej nápadná a naša spoločnosť sa jej aj menej obáva, ale jej dôsledky môžu byť hrozivé. Mŕtve drevo plní totiž dôležitú funkciu vo vývoji predovšetkým bezstavovcov a húb. Aj tu záleží na druhu stromu, kde sa nachádza (na slnku, v tieni), aké je štádium rozkladu či aké je jeho množstvo. Všeobecne opadavé stromy poskytujú životné podmienky pre väčšiu diverzitu druhov živiacich sa mŕtvym drevom ako ihličnaté stromy. Netreba ani zabúdať, že rozkladajúce sa drevo významne zvyšuje mieru prežitia malých semenáčikov predovšetkým jedle. Tie klíčia a čerpajú živiny priamo z rozkladajúceho sa dreva. Stojace alebo ležiace mŕtve drevo predstavuje tzv. mikrohabitat, životný priestor malej rozlohy, pre lišajníky, machy, huby, bezstavovce aj stavovce. Niekoľko starých čiastočne alebo úplne odumretých stromov v hospodárskom lese môže tvoriť domov pre prežívajúce populácie rôznych druhov chrobákov - fúzačov, roháčov či vzácneho pižmovca hnedého. Po odstránení týchto stromov sa zvyšný hospodársky les stane pre ne nehostinným miestom. Mŕtve drevo je postupne rozkladané hubami a bezstavovcami, v ešte stojacom strome sa tvoria dutiny. Tie sú vynikajúcim útočisťom pre netopiere a vtáky. Predovšetkým sovy ich vyhľadávajú na odpočinok počas jesenných a zimných mesiacov. </p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHsa9gW80k4v7hwAP9OTuTKfNv4u6hzDjS6gUq7bh9CYwO0GI1RXqbq_l-ETsdUq3ix8R3kM0LfSZWdWh0kb5GDse1AW28fFreLtoLAoK8HofhtvHLufyol8looeURLQnaeeUF2UujpvY_Fq4aTzr5lJ0HfG0CuXb8wAIl5KfJz-PvSTG2MnPkCDxS/s4160/IMG_20190428_111244_HDR.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3120" data-original-width="4160" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHsa9gW80k4v7hwAP9OTuTKfNv4u6hzDjS6gUq7bh9CYwO0GI1RXqbq_l-ETsdUq3ix8R3kM0LfSZWdWh0kb5GDse1AW28fFreLtoLAoK8HofhtvHLufyol8looeURLQnaeeUF2UujpvY_Fq4aTzr5lJ0HfG0CuXb8wAIl5KfJz-PvSTG2MnPkCDxS/w400-h300/IMG_20190428_111244_HDR.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Staré odumierajúce stromy majú v prírode nezastupiteľné miesto. Tento konkrétne je domovom pre sovu obyčajnú. <br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;">Doteraz sa hospodári pre pestovanie čo najkvalitnejšieho dreva. V čase pred klimatickou zmenou to bežný človek mohol tolerovať, podmienky to pre neho podstatne nezhoršovalo. Doba sa však zmenila. Oveľa viac ako drevo potrebujeme zmierniť dopad následkov klimatickej zmeny a poklesu biodiverzity. Bez zadržania vody v lese, ponechávania množstva ležiaceho aj stojaceho mŕtveho dreva, to zrejme nezvládneme. Aj mestský človek už pociťuje následky zmeny klímy, deficitu vody v krajine. Slovenská republika vlastní takmer polovicu všetkých lesov v štáte, zmeniť spôsob hospodárenia by preto nemalo byť vôbec ťažké. </div><p></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><p style="text-align: justify;"><b>Použitá literatúra</b><i><br /></i></p><div class="gs_citr" style="text-align: justify;" tabindex="0"><i>Vítková L., Bače R., Kjučukov P. a Svoboda M. 2018. Deadwood management in Central European
forests: Key considerations for practical implementation. Forest ecology and management, 429, 394-405</i></div><div class="gs_citr" style="text-align: justify;" tabindex="0"><i> </i></div><div class="gs_citr" style="text-align: justify;" tabindex="0"><i>Barna M., Kulfan J. a Bublinec E. 2011. Buk a bukové ekosystémy Slovenska. vydavateľstvo VEDA. Bratislava. 636 strán <br /></i></div><div class="gs_citr" style="text-align: justify;" tabindex="0"><i> </i></div><div class="gs_citr" style="text-align: justify;" tabindex="0"><i>Błońska E., Klamerus-Iwan A., Łagan S. a Lasota J. 2018. Changes
to the water repellency and storage of different species of deadwood
based on decomposition rate in a temperate climate. Ecohydrology, e2023. doi:10.1002/eco.2023 </i></div><div class="gs_citr" tabindex="0"> </div><div class="gs_citr" tabindex="0"> <br /></div><div class="gs_citr" tabindex="0"> </div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-40605495002679971752022-04-20T23:04:00.000+02:002022-04-20T23:04:01.661+02:00Prečo vôbec chrániť prírodu?<p style="text-align: justify;">Diskusia o ochrane prírody sa niekedy končí na základnej otázke odboru Biológie ochrany prírody (angl. <i>Conservation Biology</i>) - prečo chrániť prírodu a biodiverzitu a prečo by nás mali zaujímať aj druhy, z ktorých nemáme osoh. Jednoducho napísané, prečo by ľudia mali chrániť rôzne druhy organizmov, genetickú variabilitu a ekosystémy. Pre niekoho samozrejmé veci. Avšak s pribúdajúcim počtom ľudí žijúcich vo veľkých mestách bez intenzívneho kontaktu s prírodou musí byť ochrana prírody pred nami samými presvedčivo zdôvodňovaná. Základné argumenty sú tu uvedené podľa vynikajúcej knihy od Richarda B. Primacka - <i>A primer of Conservation Biology</i> (v českom preklade - <i>Úvod do biologie ochrany přírody</i> od autorov Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková z roku 2011): </p><p style="text-align: justify;"><b>Každý druh má právo na existenciu</b> - každý druh reprezentuje jedinečné biologické riešenie problému prežitia. Takisto každý druh má vlastnú hodnotu bez ohľadu na ľudské potreby. Nemáme právo ničiť a zároveň máme zodpovednosť predchádzať vymieraniu druhov, ku ktorému dochádza vplyvom ľudskej činnosti. </p><p style="text-align: justify;"><b>Druhy nie sú navzájom nezávislé</b> - druhy sa navzájom ovplyvňujú zložitými spôsobmi, pretože sú všetky súčasťou prírodných spoločenstiev. V dôsledku vyhynutia jedného druhu môže dôjsť k sérii vymierania ďalších druhov a destabilizácii celého spoločenstva. <br /></p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyGUxufTVhUPTa_sFhG2nRFVCZZ7wO30SDVmm-cpxdbWPNrPv3FozEl-yCH0WNDNstejhLakqpgJcWznpGbfKh5Eed2fHtBpkg1daYMz1xkUk1NJNxzjg9p4f6Ku7EuQ1YKAFtH6CCFet3QMrnOKihFq516Cwgrgj6Mq-uKyAvm_077kaBRtrlhs3q/s4032/IMG_20210608_171636.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3016" data-original-width="4032" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyGUxufTVhUPTa_sFhG2nRFVCZZ7wO30SDVmm-cpxdbWPNrPv3FozEl-yCH0WNDNstejhLakqpgJcWznpGbfKh5Eed2fHtBpkg1daYMz1xkUk1NJNxzjg9p4f6Ku7EuQ1YKAFtH6CCFet3QMrnOKihFq516Cwgrgj6Mq-uKyAvm_077kaBRtrlhs3q/w400-h299/IMG_20210608_171636.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Orchidea potrebuje pre svoj život pôdne huby, ktoré ju zásobujú živinami a vodou<br /></td></tr></tbody></table><b> </b></p><p style="text-align: justify;"><b>Ľudia sú správcovia Zeme a zodpovedajú za ňu</b> - z pohľadu mnohých náboženstiev sú všetky živé tvory božie stvorenia. Ak uctievame Boha, mali by sme chrániť aj jeho výtvory.</p><p style="text-align: justify;"><b>Ľudia majú zodpovednosť voči budúcim generáciám</b> - ak ničíme prírodné zdroje na Zemi, budúce generácie na to doplatia v podobe nižšej kvality života. </p><p style="text-align: justify;"><b>Rešpekt voči ľudskému životu a ochrana ľudských záujmov sú zlúčiteľné s rešpektovaním biodiverzity </b>- záujem o ochranu prírody nie je v konflikte so záujmom o ľudský život. V skutočnosti ľudia majú zdravší a plnohodnotnejší život ak žijú v zdravom prírodnom prostredí. </p><p style="text-align: justify;"><b>Príroda má duchovnú a estetickú hodnotu, ktorá presahuje jej ekonomickú hodnotu</b> - v minulosti umelci rôzneho druhu získavali inšpiráciu z prírody. Táto inšpirácia je pre mnohých podmienená poznávaním prírody v nenarušenom prostredí. Skoro každý vníma krajinu a divočinu ako estetický zážitok. Pobyt v nej prospieva ľuďom všetkých vekových kategórií. So stratou biodiverzity strácame mnohé zážitky a skúsenosti. </p><p style="text-align: justify;"><b>Biodiverzita je potrebná k nájdeniu pôvodu života</b> - Ako vznikol život? Ako vznikala dnešná rozmanitosť života na Zemi? Ako sa vyvinul sám človek? To sú základné otázky vo vede. Ak nejaký druh vyhynie, môžeme stratiť dôležitý kľúč k pochopeniu pôvodu života. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYv98EZtQ2EZaoD6OkoDlIui9A1QPifUFe9HU-6NSJtKyi5kPJc2bdFm-apxmOx-ewzkRBs4f34ohNVlfMwL8w5UfS5crk1t-cWaozzhvCeBdO5Fs0iiSWw-JaLsQLc6jo_rUlIuVuEhO18Lsia4SkONLhI239bwSDdL3cgpYPsP_u4aHcZli_zsFI/s3145/IMG_20200516_170039.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2503" data-original-width="3145" height="319" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYv98EZtQ2EZaoD6OkoDlIui9A1QPifUFe9HU-6NSJtKyi5kPJc2bdFm-apxmOx-ewzkRBs4f34ohNVlfMwL8w5UfS5crk1t-cWaozzhvCeBdO5Fs0iiSWw-JaLsQLc6jo_rUlIuVuEhO18Lsia4SkONLhI239bwSDdL3cgpYPsP_u4aHcZli_zsFI/w400-h319/IMG_20200516_170039.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kontakt s inými tvormi je vždy zážitok<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Našou úlohou je v prvom rade minimalizovať náš vplyv na druhy a ekosystémy. Nie sme vládcovia, ktorí určujú či je ten - ktorý druh užitočný alebo škodlivý. Musíme sa naučiť vnímať, že príroda nám nie je podriadená a ani tu nie je pre nás ľudí. Naopak, my sme iba jej jedna súčasť. Môžeme jej zdroje a služby využívať, ale iba do tej miery, aby boli aj naďalej zachované ekosystémy so svojimi funkciami a životaschopnými populáciami. Tak aspoň vraví etika. </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Uvedené argumenty je dobré si niekedy zopakovať, ako pripomenutie toho, prečo sa usilujeme chrániť biodiverzitu. Na záver pridám ešte jeden argument, ktorý je osobný - <b>bez iných druhov by Zem bola smutným miestom. </b>Kráčať krajinou bez hlasov živých tvorov, rôznofarebného hmyzu a kvetov či rozmanitých kmeňov stromov musí byť skľučujúce. Urobme všetko čo môžeme, aby sa tak nestalo. <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-52431261655887999432022-03-14T13:04:00.003+01:002022-04-21T00:22:59.558+02:00Jeden z prvých - cíbik<p style="text-align: justify;">Aj keď je pre väčšinu ľudí symbolom jari prílet lastovičiek domových (<i>Hirundo rustica</i>), pre ornitológov sa jarná migrácia začína pozorovaním cíbikov chochlatých (<i>Vanellus vanellus</i>). Prvé väčšie aj menšie kŕdle sa objavujú už vo februári. <br /></p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhBx_ZYuaeF0ufyx6cZV0PukLK31fgQHhGRHlwdjWlXKpKxekNyKbyVBWcHZR_oOr_1z-KnPF9jUYifJ0bzjClAiHcoJDZdWqCEfJO1Lq17BYm8PvbVbEr9Ejwi0cUGunJEZ2ETy7MTYfjubci2Tln8qlTRHydhZmudL0wsifs4vo2PSp54qHELuo5W=s799" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="536" data-original-width="799" height="430" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhBx_ZYuaeF0ufyx6cZV0PukLK31fgQHhGRHlwdjWlXKpKxekNyKbyVBWcHZR_oOr_1z-KnPF9jUYifJ0bzjClAiHcoJDZdWqCEfJO1Lq17BYm8PvbVbEr9Ejwi0cUGunJEZ2ETy7MTYfjubci2Tln8qlTRHydhZmudL0wsifs4vo2PSp54qHELuo5W=w640-h430" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Cíbik chochlatý (Autor: Martha de Jong-Lantink)<br /></td></tr></tbody></table><br />Ak si potrebujú odpočinúť, vyhľadajú plytké mokrade, trávnaté brehy riečnych ramien alebo im stačí aj kaluž vody uprostred zoraného poľa. Z diaľky mnohokrát zaniká zaujímavý výzor cíbika. Až po priblížení upúta výrazný chochol na hlave, čiernobiele telo a kovovo-zelený odtieň pierok na chrbte. Čo však zaujme počas jari aj z veľkej vzdialenosti je nápadný hlas a lomené krídla s čierno-bielym vzorom. Akoby z iného sveta sa ozýva poliami a lúkami na nížinách tiahle "víí-ip", "pjú-vit". Dopĺňa ho vzdušnou akrobaciou - samec si bráni a vyznačuje svoje teritórium predvádzaním strmhlavého pádu, náletmi a lietaním nízko nad zemou, a tiež doďaleka znejúci zvuk vydávaný vibráciou predĺžených letiek na krídlach. Ak sa zjaví potenciálny predátor, cíbiky na neho striedavo agresívne nalietavajú. <br /></p><p style="text-align: center;"> <iframe frameborder="0" height="115" scrolling="no" src="https://xeno-canto.org/698286/embed?simple=1" width="340"></iframe>
</p><p style="text-align: justify;">Počas brodenia sa v plytkej vode a na brehoch mokradí vyhľadáva rôzne bezstavovce - napr. larvy hmyzu, žiabronôžky, červy. Vajíčka znáša do plytkej kotlinky vystlané trochou výstelky zo suchých tráv či vodných rastlín. Sú veľmi nenápadné. Mladé cíbiky sú po vyliahnutí pohyblivé, skrývajú sa prikrčením k zemi. </p><p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhcCL2ePIs0Ofv5wFCmWkU-vw6IVsEtQyXEI9tIUoNoIEe6ah9mmhbRjyuhxfPjzCc5zhpJCNGBdo3XdxHrjgZaMhguqXMj6lipF7cUyLio5vpar2AkjG5kOgwLJK1Vj9JhhhURo8VlkHayb66Sz4eeg5mgZmzgKO_jHCR9XzsNCrVfd3JlxVopHQrA=s799" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="799" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhcCL2ePIs0Ofv5wFCmWkU-vw6IVsEtQyXEI9tIUoNoIEe6ah9mmhbRjyuhxfPjzCc5zhpJCNGBdo3XdxHrjgZaMhguqXMj6lipF7cUyLio5vpar2AkjG5kOgwLJK1Vj9JhhhURo8VlkHayb66Sz4eeg5mgZmzgKO_jHCR9XzsNCrVfd3JlxVopHQrA=w640-h426" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kŕdeľ cíbikov (Autor: Ouwesok)<br /></td></tr></tbody></table><br /></p><p style="text-align: justify;">Aj keď sa vo vhodnom prostredí môžeme s cíbikom bežne stretnúť, patrí k zraniteľným druhom ohrozeným poľnohospodárstvom. Predovšetkým vysušovanie podmáčaných plôch na poliach a lúkach spolu s ubúdaním prirodzených mokradí negatívne ovplyvňuje budúcnosť cíbika v krajine. Časť hniezd zanikne aj priamo počas bežných poľnohospodárskych prác pod kolesami traktorov. Aj na príklade cíbika vidíme, že aj obyčajná kaluž vody na poli či lúke môže byť dôležitým prvkom pre druhy v krajine. <br /></p><p><br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-1239813185331756012021-12-31T00:00:00.011+01:002021-12-31T00:06:45.153+01:00Sýkorky a ďalší návštevníci kŕmidiel<div style="text-align: justify;">Ak máte kŕmidlo, sýkorky sú asi najbežnejší návštevníci. Avšak nie je sýkorka ako sýkorka. Počas leta a jari sú zaneprázdnené hniezdením a výchovou mláďat v lesoch a parkoch. Naopak počas zimy sa plne venujú zháňaniu potravy najčastejšie v blízkosti ľudských obydlí. Ak nenájdu larvy a kukly hmyzu tak prehľadávajú kŕmidlá na balkónoch a záhradách. Pri pozornejšom sledovaní zistíme, že niektoré sú väčšie, iné majú perie sfarbené viac do modra a ďalšie zase do hneda. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjlY3crC3AfXhMBi2j5p7Z5wR-SUmqjuLqH_yG45YY77Us5cLhsDAYfBmGDDGAVgCXvw1m5e7R5wOm_GiqxI0avqetghZMFVRo8v5AkRYnKxYeSHmYkE_glXcmXQfHV3fe7g0zp4HCuJyF-ZI5BB99Sp1jZQnZHHX-TnIfEBeVcewLS7SUMKWqcDRfz=s800" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="692" data-original-width="800" height="554" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjlY3crC3AfXhMBi2j5p7Z5wR-SUmqjuLqH_yG45YY77Us5cLhsDAYfBmGDDGAVgCXvw1m5e7R5wOm_GiqxI0avqetghZMFVRo8v5AkRYnKxYeSHmYkE_glXcmXQfHV3fe7g0zp4HCuJyF-ZI5BB99Sp1jZQnZHHX-TnIfEBeVcewLS7SUMKWqcDRfz=w640-h554" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sýkorka veľká (<i>Parus major</i>) Foto: hedera.baltica<br /></td></tr></tbody></table><br /><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Najčastejším hosťom v záhradách je sýkorka veľká (<i>Parus major</i>). Jej sfarbenie je zelenožlté s výraznými bielymi lícami. Upúta nás žlté brucho s čiernym pásom. Z korún stromov na seba upozorní výrazným "ping". Ľahko sa dá pomýliť s hlasom pinky lesnej (<i>Fringilla coelebs</i>). Jej "fink" je však mäkkšie a často opakované dva či tri razy za sebou. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEi6mbEEwD0GzvAkvqws2TVdlcI1_SDgLcmPcbUtHklGCujS6qyRsoNaaKv3knaHfI1BYrOB_g0Pj1Ph6vAeSh8K_FOmaFgVxb0QEqKD-q5MCqBbdqe9mKTRBP81bIEUj2lZ2IzkLY5eKLWQkKKno2JuM-cBs3MaOc1xmh4OnleLw_bECi2p3A_M6_1w=s800" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="537" data-original-width="800" height="430" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEi6mbEEwD0GzvAkvqws2TVdlcI1_SDgLcmPcbUtHklGCujS6qyRsoNaaKv3knaHfI1BYrOB_g0Pj1Ph6vAeSh8K_FOmaFgVxb0QEqKD-q5MCqBbdqe9mKTRBP81bIEUj2lZ2IzkLY5eKLWQkKKno2JuM-cBs3MaOc1xmh4OnleLw_bECi2p3A_M6_1w=w640-h430" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sýkorka belasá (<i>Cyanistes caeruleus</i>) Foto: Martha de Jong-Lantink
<div class="view follow-view clear-float photo-attribution" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_35386"><span class="relationship">
</span></div><div class="attribution-info" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_36754"><div class="view follow-view clear-float photo-attribution" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_35386"><span class="relationship">
</span></div>
</div></td></tr></tbody></table><br /><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Často sa objaví počas zimy aj sýkorka belasá (<i>Cyanistes caeruleus</i>). Je výrazne menšia no aj živšia, pripomína malú guličku s krídlami. Neváha sa zavesiť dole hlavou na konci konárikov. Ľahko ju spoznáme podľa belasej hlavy. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhPggVQQPNKFe0vyBwdn0HTmTyW08W6OVw75QJnyjcpcEFe2y-Tl2GI3fJp0Lgi0UpvVDCIFJEupoXYTgDWlFIqO3nohOsB57LNTz-CRGVGCsvsBoxMuAMhh9vmEEA3L4yJrOwvsb6mVB9XKHIZ3SxgOkI_V2zLVj1Z7YrR1KtG5bIrtd4JXOhdxvHD=s799" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="537" data-original-width="799" height="430" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhPggVQQPNKFe0vyBwdn0HTmTyW08W6OVw75QJnyjcpcEFe2y-Tl2GI3fJp0Lgi0UpvVDCIFJEupoXYTgDWlFIqO3nohOsB57LNTz-CRGVGCsvsBoxMuAMhh9vmEEA3L4yJrOwvsb6mVB9XKHIZ3SxgOkI_V2zLVj1Z7YrR1KtG5bIrtd4JXOhdxvHD=w640-h430" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sýkorka horská (<i>Poecile palustris</i>) Foto: Martha de Jong-Lantink
<div class="view follow-view clear-float photo-attribution" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_35386"><span class="relationship">
</span></div><div class="attribution-info" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_36754"><div class="view follow-view clear-float photo-attribution" id="yui_3_16_0_1_1640902801201_35386"><span class="relationship">
</span></div>
</div></td></tr></tbody></table><br /><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Do blízkosti domov menej často zaletí sýkorka hôrna (<i>Poecile palustris</i>). Je nenápadne sfarbená, prezradia ju iba biele líca a predovšetkým hlas "picje". Skôr ju stretneme v poraste stromov v blízkosti vodných plôch. Na nerozoznanie od nej je sýkorka čiernohlavá (<i>Poecile montanus</i>). Najlepšie ju odlíšime podľa hlasu "dzé dzé". </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhi1F2UCQEitUTOI-JkTr8mvmyxghwQUCtV3BprGiipdoFfOZHGOsTkFKnlKt4oLydO5MMOiPQH3m1bsIWd7NtoP9B7CDeaSqfdG43-gnIFWTFOigT6Cz7LD0WMhjSrqnI_ALiUve0KtRt45Wq-xTp4sYpygd6wXUjrSHHJ0naLxI6wuzDYfGwoLIAz=s799" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="799" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEhi1F2UCQEitUTOI-JkTr8mvmyxghwQUCtV3BprGiipdoFfOZHGOsTkFKnlKt4oLydO5MMOiPQH3m1bsIWd7NtoP9B7CDeaSqfdG43-gnIFWTFOigT6Cz7LD0WMhjSrqnI_ALiUve0KtRt45Wq-xTp4sYpygd6wXUjrSHHJ0naLxI6wuzDYfGwoLIAz=w640-h426" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sýkorka uhliarka (<i>Periparus ater</i>) Foto: Radovan Václav<br /></td></tr></tbody></table><br /><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">V blízkosti ihličnatých a zmiešaných lesov niekedy zavítajú do záhrad aj sýkorka uhliarka (<i>Periparus ater</i>) a sýkorka chochlatá (<i>Lophophanes cristatus</i>). Uhliarka sa podobá sýkorke veľkej, iba je menšia s bielou škvrnou na temene a pôsobí zadymeným dojmom. Sýkorka chochlatá sa naopak nedá pomýliť s iným spevavcom. Výrazný chochol okamžite upúta oko pozorovateľa. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEixonDOhwJdTHX59EITDZHG5BSskNgbndA28D67bX5nGwpsTbsqc9T7-ltx_bOYv1j3uLXmwJUFanmoy8JnK3PMZlluC_K563iq4O83I2HoSyt4qXmjjnXSdj909rt91UlWoDWvNt0JtA0Rfm1S7iGEbPU-HDKjVNUZ2w7nr-XvdXVo3iHAucIZMgqD=s800" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEixonDOhwJdTHX59EITDZHG5BSskNgbndA28D67bX5nGwpsTbsqc9T7-ltx_bOYv1j3uLXmwJUFanmoy8JnK3PMZlluC_K563iq4O83I2HoSyt4qXmjjnXSdj909rt91UlWoDWvNt0JtA0Rfm1S7iGEbPU-HDKjVNUZ2w7nr-XvdXVo3iHAucIZMgqD=w640-h426" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sýkorka chochlatá (<i>Lophophanes cristatus</i>) Foto: Radovan Václav<br /></td></tr></tbody></table><br /><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Na kŕmidlá často nechodia, ale v zime niekedy naďabíme na kŕdle mlynárok dlhochvostých (<i>Aegithalos caudatus</i>) na okraji lesa. Ich vysoké "sisisisi" je niekedy nenápadné. Upúta nás predovšetkým počas tichých zimných dní ak sú mlynárky vo väčšom počte. Telo je malé s dlhým chvostom. Ako gulička so stopkou poskakujúca pomedzi konáre stromov. </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgDWcgh7ri1BJGBkcVYRIC5QgIH8dK1juofH476-Q323du3Hvk9G3n4-jx5KQaD2Apy1z3D4mEfB3H4F2sjzN-UIBay8E4Uc_f4EDnL1huRKW0YMRfLotfyLwMRJ4HtvC1PvX4SQ_l3XPZG0TMifEdfYXtkMRKfVUY6ciQMwuCG3_xmyAkqwFN6s1D-=s800" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="555" data-original-width="800" height="444" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgDWcgh7ri1BJGBkcVYRIC5QgIH8dK1juofH476-Q323du3Hvk9G3n4-jx5KQaD2Apy1z3D4mEfB3H4F2sjzN-UIBay8E4Uc_f4EDnL1huRKW0YMRfLotfyLwMRJ4HtvC1PvX4SQ_l3XPZG0TMifEdfYXtkMRKfVUY6ciQMwuCG3_xmyAkqwFN6s1D-=w640-h444" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mlynárka dlhochvostá (<i>Aegithalos caudatus</i>) Foto: Ján Svetlík<br /></td></tr></tbody></table><br /></div><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;">Viaceré druhy sýkoriek sa často držia spolu, vytvárajú zmiešané kŕdliky aj s inými spevavcami, napr. králikmi (<i>Regulus</i>) a brhlíkmi. <br /></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-52077385239378758692021-09-02T20:22:00.002+02:002021-09-02T20:22:18.629+02:00Výlety mali znova úspech <p style="text-align: justify;"> Aj napriek roku poznačenému pandémiou sme zorganizovali niekoľko výletov pre deti do okolia Devínskej Novej Vsi a Malých Karpát. Začali sme výletom na hrad Devín v júli. Ani sme nevedeli, čo všetko nás tu čaká. Komáre si nás počkali už na chodníku pri Morave. Trocha chémie ich utlmilo a my sme sa mohli vybrať na hrad. V tunajšom areály sme si oddýchli a po krátkom načerpaní síl sme navštívili miestne múzeum. Prekvapilo nás spracovanie historických udalostí, ktoré bolo lákavé aj pre deti. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-FDYzAMGOXqkNVfNjYIQgRHYMiulVuZPswBbQyxG7mVuAnWg11o-uoUvQWgSM7eLh7Tnsr21OMxsm63Gd6GQ_MUyzW-W-rOppZjEEtyokKcjVEfz4RU3l9rU0QiqYRJx4YbSQeJSLpSQ/s4032/IMG_20210706_102144.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3016" data-original-width="4032" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj-FDYzAMGOXqkNVfNjYIQgRHYMiulVuZPswBbQyxG7mVuAnWg11o-uoUvQWgSM7eLh7Tnsr21OMxsm63Gd6GQ_MUyzW-W-rOppZjEEtyokKcjVEfz4RU3l9rU0QiqYRJx4YbSQeJSLpSQ/w640-h478/IMG_20210706_102144.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Nájdete mladú rytierku?<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Na nádvorí nás svetom miestnych povestí previedla tunajšia pani sprievodkyňa. Keď si takmer každý vyskúšal vylievanie vody do studne (čo deti neskutočne fascinovalo), presunuli sme sa k hlavnej atrakcii - cvičisku rytierov. Tu si mohli vyskúšať, čo všetko museli rytieri ovládať. <br /></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhb-jnT_iAAbcgt-PD7JXIOIZ5RYSeFJUxQtzAhENa-Vu6kvWCia2RU3AZkPY52MPIyuiRkOGqr9N1V-H_eTTL6c2xIy4ydGZVR9xsyPZCrphj363BdtitHQCOJHxunkU0Cia4wwWtsGo/s2048/IMG_20210706_110248.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhb-jnT_iAAbcgt-PD7JXIOIZ5RYSeFJUxQtzAhENa-Vu6kvWCia2RU3AZkPY52MPIyuiRkOGqr9N1V-H_eTTL6c2xIy4ydGZVR9xsyPZCrphj363BdtitHQCOJHxunkU0Cia4wwWtsGo/w640-h478/IMG_20210706_110248.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Streľba z luku<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br />Najväčší ohlas mala samozrejme lukostreľba. Po absolvovaní základného výcviku sme vybehli na Horný hrad, kde sme si vychutnávali okolitú krajinu. Na záver nášho pobytu v Devíne sme si ešte zahrali badminton iba pomocou rúk. Táto jednoduchá hra nás bavila dlhé minúty. A potom hor sa do Devínskej. Pešo. Aj keď s trochou frflania, ale dali sme to napokon rýchlo a bez strát. </div><p style="text-align: justify;">Ďalší výlet smeroval na Železnú studničku, s cieľom pozorovať netopiere v ich prirodzenom prostredí. Chceli sme využiť starý vojenský bunker nad Klepáčom, kde pravidelne odpočívajú počas dňa 1-2 netopiere (podkováre malé). V bunkri na nás naozaj čakal jeden podkovár. Sem tam si preletel, obletel okolo našich hláv a zavesil sa na svoje zjavne obľúbené miesto. Nadšenie detí nemalo konca. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhgSDpJ-pSsfzocc9AvSxYtNUlE6X8wnF53RmW4rU36o_IfMdojz0Ch110jhTJ16Nxwbp_vsE4rowKyBV6xiEDLy31P9zrgxOmun5B4QPzl-XXqD53TZXRWAHiaElAVzsXc8B2yUKVbI4/s2048/IMG_20180929_210608.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhhgSDpJ-pSsfzocc9AvSxYtNUlE6X8wnF53RmW4rU36o_IfMdojz0Ch110jhTJ16Nxwbp_vsE4rowKyBV6xiEDLy31P9zrgxOmun5B4QPzl-XXqD53TZXRWAHiaElAVzsXc8B2yUKVbI4/w640-h480/IMG_20180929_210608.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Podkovár malý - fotka z odchytu (ilustračná fotografia)<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Po dlhšom presune ku mlynu Klepáč, sme si oddýchli pri nápojoch. A to ešte deti čakala zábavná hra o priraďovaní zvierat k miestam kde žijú.</p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBcqnihtTYD1F739raNYdRc7CYkOapuUlkX-Yy7trZ9oyfdnbN-mgg8KiZMh5CPla-t9kFYIHtEtg-mjY7xYvrlPd_c1usEF2ZMh58UGJ5hJ0qqNAWgNUdu9kB-_CzS58aIEUAbtww5xs/s2048/IMG_20210713_124846.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgBcqnihtTYD1F739raNYdRc7CYkOapuUlkX-Yy7trZ9oyfdnbN-mgg8KiZMh5CPla-t9kFYIHtEtg-mjY7xYvrlPd_c1usEF2ZMh58UGJ5hJ0qqNAWgNUdu9kB-_CzS58aIEUAbtww5xs/w640-h478/IMG_20210713_124846.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kde to zviera žije?<br /></td></tr></tbody></table><br /> </p><p style="text-align: justify;">Na konci výletu sme znova hrali ručný bedminton. Držalo nás to hodnú chvíľu, ale ostré slnko nás tiež vysililo. A tak posledná zástavka viedla k potoku. A tu sa deti vybláznili naozaj do sýtosti. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikGJQaaahshiIGT0DKZsjpK79ktQh29QNbCpz_QpF3054kaDr7TxZdKCM2GpxbqDf5Yakj750jrgByBWzLTWR06i5chrbqZnkg-q-XZa0RSpnCTo_XQYHp6Crx8lNxqhCVt9InT6ZvHgI/s2048/IMG_20210713_141759.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikGJQaaahshiIGT0DKZsjpK79ktQh29QNbCpz_QpF3054kaDr7TxZdKCM2GpxbqDf5Yakj750jrgByBWzLTWR06i5chrbqZnkg-q-XZa0RSpnCTo_XQYHp6Crx8lNxqhCVt9InT6ZvHgI/w640-h478/IMG_20210713_141759.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Voda je vždy veľké lákadlo<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Výnimočné výlety pokračovali výletom z Kačína na Železnú studničku. Vďaka ochote Michala Nogu z Mestských lesov Bratislava sme mohli pre deti pripraviť zaujímavý program. Na Kačíne sme po peknej prednáške o biodiverzite zišli ku chate Kováčová. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRxqc-x1qlz4K1Wj5ntV9bSMyuIvbeRgakazLvZ40CxOCgqVpPeoVQafODZ3x4IjTxx_IxFmRQUwjYP7TxL2UZNu0vpqyfS4RZ4akl9715XD59mqj5sQlYE4PKZjV0Y73-0jIbCLRAPmg/s2048/IMG_20210724_102026.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhRxqc-x1qlz4K1Wj5ntV9bSMyuIvbeRgakazLvZ40CxOCgqVpPeoVQafODZ3x4IjTxx_IxFmRQUwjYP7TxL2UZNu0vpqyfS4RZ4akl9715XD59mqj5sQlYE4PKZjV0Y73-0jIbCLRAPmg/w640-h478/IMG_20210724_102026.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Koľko je vo svete druhov žiab? A koľko vtákov?<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Zlatý klinec celého dňa bolo nazretie ku kolónii netopierov (podkovárov malých) s mláďatami v podkroví chaty. Po malých skupinkách sme navštívili podkrovie s visiacimi netopiermi. Vždy sme iba na minútu nazreli poza dvere do života týchto čudesných živočíchov. Po odpočinku pred chatou si deti do sýtosti zastrielali z luku do terča. Všetkým to išlo napodiv výborne. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih-GgGgOuiIOYHNTNInFepq5Wdsmqb877yLADrC97yLbHBEAxArgCGzd9s-CvGbIMic_p40NNiv1-K7J1nvNHe9Q4Z1TIPRSiSH5I5Gm3_BHEInhzdiynYjwGDHNahN_KdyciDunTI4rE/s2048/IMG_20210724_113826.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih-GgGgOuiIOYHNTNInFepq5Wdsmqb877yLADrC97yLbHBEAxArgCGzd9s-CvGbIMic_p40NNiv1-K7J1nvNHe9Q4Z1TIPRSiSH5I5Gm3_BHEInhzdiynYjwGDHNahN_KdyciDunTI4rE/w640-h478/IMG_20210724_113826.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Nádejná lukostreľkyňa<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Po dlhom pochode Kačínskou dolinou sme si vychutnali občerstvenie v miestnom bufete a zakončili tak príjemný deň v tieni stromov. Výlety pokračovali výstupom na Devínsku Kobylu cez Psie skaly. Horúci deň znova v lese znepríjemnili komáre. Ale vydržali sme a odmenou bol prvý krásny výhľad z miesta nad Pieskovcom. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimYzqNAl-tnqCLxCDEHxeZ61Q9KyoqGB9Zh8ASpRzRimoCh3iX-Iezqft08XvwWLuE8q-_b6OAyzZu88EnLQxE6xaJmBKGKNWC-HiGYIXIB9X86qyjmYWyBOf2qiZCjA8n_kEyy5RMCYo/s2048/IMG_20210727_094803.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimYzqNAl-tnqCLxCDEHxeZ61Q9KyoqGB9Zh8ASpRzRimoCh3iX-Iezqft08XvwWLuE8q-_b6OAyzZu88EnLQxE6xaJmBKGKNWC-HiGYIXIB9X86qyjmYWyBOf2qiZCjA8n_kEyy5RMCYo/w640-h478/IMG_20210727_094803.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Hainburgské kopce a rieka Morava<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Ešte pred pokračovaním túry sa k nám pridružila modlivka zelená. Vždy nás poteší keď ju niekde objavíme. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPOMss-fbhQcbPNDwMV9DrMgj1MHpxzaOeNtD4yu2-XkNlxE7eenZiG8j6vjemakP00HUfplGjhARcLhDKPUJAJ9KPb3BSULqxoTfom_Y9jGLWuEyJ5kWAJqRyhIu2MyscbnGrbNbS7UI/s2048/IMG_20210727_095224.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPOMss-fbhQcbPNDwMV9DrMgj1MHpxzaOeNtD4yu2-XkNlxE7eenZiG8j6vjemakP00HUfplGjhARcLhDKPUJAJ9KPb3BSULqxoTfom_Y9jGLWuEyJ5kWAJqRyhIu2MyscbnGrbNbS7UI/w640-h478/IMG_20210727_095224.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Modlivka zelená<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">A potom sme už len šliapali smerom k Psím skalám. Keďže v tom čase bolo zakázané klásť oheň, zaobišli sme sa bez opekačky. Na Psích skalách sme si zahrali náš obľúbený ručný bedminton. Našli sme ešte niekoľkých fúzačov alpských - sivomodro sfarbených chrobákov, vyvíjajúcich sa v dreve stromov. Po načerpaní síl sme začali náš postupný výstup na rozhľadňu. Prudké slnko nám dovolilo na nej stráviť obmedzený čas, ale aj tak výhľad stál za tú námahu. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlkLqT2nJrUXlngJDpVB8NcCzw4TLKcCcbZbB6rL-DG5R-nWQ3YD-oC67RPNkiaibeZwf1bQPB21dYh-dJhG7HPLhRXyMDPJQZuNV7Xuivs5V60GuW-wt7QonxRaL2F2XLDc6t0Cdzcs8/s2048/IMG_20210727_130816.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlkLqT2nJrUXlngJDpVB8NcCzw4TLKcCcbZbB6rL-DG5R-nWQ3YD-oC67RPNkiaibeZwf1bQPB21dYh-dJhG7HPLhRXyMDPJQZuNV7Xuivs5V60GuW-wt7QonxRaL2F2XLDc6t0Cdzcs8/w640-h478/IMG_20210727_130816.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výhľad</td></tr></tbody></table><p style="text-align: justify;">Po rozhliadnutí sa do okolia, sme sa presunuli niekoľko výškových metrov nižšie k turistickému prístrešku, kde si deti mohli vyfarbovať. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsmMncEumsPIghfmL3_7VNo8lTt_VkiFgXQYIVGQXBE8h8ExOvbmdj4KAqijgdGftQITy_9eoxeJJwDSGM8pJfg9SASWXeJS95qcK6HL9se4PdYhH4-5k4tZfQm7qN6WvRaPtucj_eraM/s2048/IMG_20210727_132213.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1532" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsmMncEumsPIghfmL3_7VNo8lTt_VkiFgXQYIVGQXBE8h8ExOvbmdj4KAqijgdGftQITy_9eoxeJJwDSGM8pJfg9SASWXeJS95qcK6HL9se4PdYhH4-5k4tZfQm7qN6WvRaPtucj_eraM/w478-h640/IMG_20210727_132213.jpg" width="478" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Vyfarbovanie pod Kobylou<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">Záver tvoril zostup až do Devínskej Novej Vsi, ktorý nám zabral menej ako hodinu. Posledný výlet mal byť ten najlepší, tam kde sme minulý rok našli ságu stepnú. Smer Plavecký hrad. Aj tentoraz sme využili motorový vlak Záhoráčik. Avšak meškal, čo nám natiahlo trocha cestu viac ako sme si predstavovali. Po dlhšej ceste obzvláštnenej pohľadmi na danieliu a srnčiu zver z vlaku sme vystúpili v Plaveckom Podhradí. Pomalým krokom sme sa vybrali priamo na hrad, kde sme si ešte oddýchli v lese. Priamo na hrade nás opantal výhľad na nížinu aj na svahy Malých Karpát. Skúsili sme nájsť aj slávnu ságu stepnú, ale tentoraz sme neboli úspešní. Možno nabudúce.</p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVW4iouDSaNVL5Kep6YujBQyPZMJuVnd-tUbCVDRRAqBHaTq_7cZVDi0rWW4nRz3U8ZN10Xb3B3BJ0J_5jaT12OuKNothipsaAgBvumCYzMSrDMmqslraPm0pTv7WwaknIDWqXwuWJx1U/s2048/IMG_20210814_123711.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVW4iouDSaNVL5Kep6YujBQyPZMJuVnd-tUbCVDRRAqBHaTq_7cZVDi0rWW4nRz3U8ZN10Xb3B3BJ0J_5jaT12OuKNothipsaAgBvumCYzMSrDMmqslraPm0pTv7WwaknIDWqXwuWJx1U/w640-h478/IMG_20210814_123711.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pod stromom<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Slnko nás vysililo, preto sme uvítali po krátkom zostupe osvieženie v miestnom novom pohostinstve. A potom už krokom na stanicu čakať vlak. Na záver sa s nami rozlúčila aj modlivka.</p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5ALy8u5s7JAvzV2T1XiTB1ugbZ3-Nd4BZdJ27EChoFG6dfxA2Ln2cnmqWxBULQQt48szFS-tBD2JOObsZdnpAnx7YTyhPpITL8iUQ3VwdqR8vLdY43b6cXMgo79g6pMsb8xlCgQKk3bg/s2048/IMG_20210814_135821.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1532" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5ALy8u5s7JAvzV2T1XiTB1ugbZ3-Nd4BZdJ27EChoFG6dfxA2Ln2cnmqWxBULQQt48szFS-tBD2JOObsZdnpAnx7YTyhPpITL8iUQ3VwdqR8vLdY43b6cXMgo79g6pMsb8xlCgQKk3bg/w478-h640/IMG_20210814_135821.jpg" width="478" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Modlivka železničná:-)<br /></td></tr></tbody></table> <br /></p><div style="text-align: justify;">Aj tento rok sme mali plno nových zážitkov, ktoré nám nadlho ostanú v pamäti. Už teraz sa tešíme na ďalšie leto. <br /></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-41418882225973461572021-07-02T11:36:00.004+02:002021-07-02T11:36:56.900+02:00Letné výlety so Sovulami <p style="text-align: justify;"> Aj toto leto chceme poskytnúť deťom možnosť zažiť spoznávanie Malých Karpát a rieky Moravy, preto sme pre nich pripravili niekoľko výletov. Vítané je každé dieťa, nemusí byť súčasťou nášho klubu. </p><p style="text-align: justify;">Prírodovedný klub SOVULE pripravil počas mesiaca júl pre deti poldenné výlety spojené s poznávaním druhov rastlín a živočíchov. Máme pripravené rôzne aktivity týkajúce sa biodiverzity a ochrany prírody. Výlety sú určené pre deti od 6 rokov a môžu sa ich zúčastniť (bezplatne) aj rodičia a psy. Uskutočnia sa iba za priaznivého počasia. Za výlet sa platí ráno na mieste stretnutia.<br />V prípade ďalších otázok píšte na <b>sovulekruzok@gmail.com</b>. </p><p style="text-align: justify;"><b>10.7</b>. (sobota) Devínska Kobyla (náročný výlet)<br />trasa: Sandberg – Psie skaly – rozhladňa – DNV<br />spojené s opekačkou<br />téma: rozmanitosť v prírode<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)<br /><br /><b>13.7</b>. (utorok) Železná studnička (nenáročný výlet)<br />spojené s opekačkou<br />téma: netopiere<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)<br /><br /><b>17.7</b>. (sobota) Kačín (nenáročný výlet)<br />spojené s opekačkou<br />téma: život v lese<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)<br /><br /><b>20.7</b>. (utorok) hrad Devín a okolie (nenáročný výlet)<br />téma: hmyz<br />cena: 1 dieťa 25 € (dve deti 40 €), v cene je aj vstupné na hrad<br /><br /><b>24.7.</b> (sobota) Kačín (nenáročný výlet)<br />spojené s opekačkou<br />téma: život v lese<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)<br /><br /><b>27.7.</b> (utorok) Devínska Kobyla (náročný výlet)<br />trasa: Sandberg – Psie skaly – rozhladňa – DNV<br />spojené s opekačkou<br />téma: rozmanitosť v prírode<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)<br /><br /><b>31.7.</b> (sobota) Železná studnička (nenáročný výlet)<br />spojené s opekačkou<br />téma: netopiere<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €)</p><p style="text-align: justify;"><b>14.8. </b>(sobota) Plavecký hrad<br />trasa: DNV (vlak Záhoráčik) - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad<br />téma: stepné a lesné živočíchy<br />cena: 1 dieťa 20 € (dve deti 30 €) <br /></p><p style="text-align: justify;"><br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJjoH8_hr2sQu-5FBUmO2NM75OtIRv1p1en1Ng84PY83avwQZuzXa_1H7p3HhLiLDFLpKvtzFAaJa9T0JUD4bs9A_BGkakBlZnt3onWjsd1J3ko_isdr1ayViLDh-0KMTPOuhJjOHgS8M/s565/logo2_velke_kruh_transparent_orez.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="565" data-original-width="540" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJjoH8_hr2sQu-5FBUmO2NM75OtIRv1p1en1Ng84PY83avwQZuzXa_1H7p3HhLiLDFLpKvtzFAaJa9T0JUD4bs9A_BGkakBlZnt3onWjsd1J3ko_isdr1ayViLDh-0KMTPOuhJjOHgS8M/w191-h200/logo2_velke_kruh_transparent_orez.png" width="191" /></a></div><br /><p style="text-align: justify;"><br /></p><p> <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-79910664250840506682021-06-09T09:39:00.002+02:002021-06-09T22:37:26.794+02:00Mladé sovy - kto to ruší tichú noc?<p style="text-align: justify;">Neskorá jar a leto sú časťou roka, keď sa za večernej prechádzky môžeme stretnúť s rodinami sov. Aj keď sovy sa v korunách stromov pohybujú ako duchovia, ich mláďatá sa často prezradia hlasným a vytrvalým volaním. Väčšinou ich nezbadáme počas dňa, keď potichu sedia na stromoch. Obdobie ticha cez deň si však bohato vynahradia večer. Ich neustále ozývanie signalizuje rodičom kde sú a kde ich nájdu s potravou. Ich hlas má teda význam pri navádzaní rodičov, keďže mladé sovy často opúšťajú hniezdo či dutinu v strome ešte keď nevedia lietať. O to dôležitejšie je, aby ich počuli rodičia. </p><p style="text-align: justify;">Zaujímavé je, že aj keď používame silnú baterku, aj tak mnohokrát mláďatá nezbadáme. Podľa hlasu však vieme rozoznať presne mláďatá akého druhu sa nám ozývajú nad hlavou. Najčastejšie sa stretneme s dvoma druhmi v okolí ľudských obydlí. A to s myšiarkou ušatou a sovou obyčajnou (lesnou). Mladé myšiarky nájdeme aj uprostred miest, v parkoch, na cintorínoch či na stromoch medzi panelovými domami. Po západe slnka ich objavíme podľa neustáleho pískania. To si môžete vypočuť <a href="https://www.xeno-canto.org/650771" target="_blank"><b>TU</b></a>. </p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfG1abIodaFb9w-YNVxLdzSoiXS7hZYUImnxq4YevUR8imWLNZdOCe7GndRi9uXepKCeqAZ9_Qicl60FUE6LvVOEvk7AXPQ_NxydbG2SgnL4yJYFNFVtcGrnxH8DeHV1T99c_sIdC3dng/s799/3629883946_c030366468_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="799" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhfG1abIodaFb9w-YNVxLdzSoiXS7hZYUImnxq4YevUR8imWLNZdOCe7GndRi9uXepKCeqAZ9_Qicl60FUE6LvVOEvk7AXPQ_NxydbG2SgnL4yJYFNFVtcGrnxH8DeHV1T99c_sIdC3dng/w640-h426/3629883946_c030366468_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mláďa myšiarky ušatej. Autor: Ville Misaki<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;">V lese, ale takisto aj vo väčších parkoch či v záhradách niekedy nájdeme sovu obyčajnú. Na rozdiel od mladých myšiarok sa jej mláďatá ozývajú akoby "cmukaním". Môžete si ho vypočuť <a href="https://www.xeno-canto.org/653842" target="_blank"><b>TU</b></a>. V prípade nálezu mláďaťa na zemi odporúčame ho nechať na mieste. Rodičia o ňom vedia a strážia ho. Zriedkavo môžu dokonca zaútočiť aj na človeka či psa, keď sa k mláďaťu priblížia. Preto ho radšej pozorujte z dostatočnej vzdialenosti. </p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgj5fF6WOgPQ43YB8iM3hVQIYTAgfexDr5EVz2OH8qwD87jVkLGN1Jy09E6qeI0yGovbxwLOp5x6s9bNAmyzL4AqIYAzmuCHV9hzGIILN23Okvnt7WE2YAr9QBnRnxZBT40Faz__zRTm2Q/s800/9341427929_64dc40a82b_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="532" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgj5fF6WOgPQ43YB8iM3hVQIYTAgfexDr5EVz2OH8qwD87jVkLGN1Jy09E6qeI0yGovbxwLOp5x6s9bNAmyzL4AqIYAzmuCHV9hzGIILN23Okvnt7WE2YAr9QBnRnxZBT40Faz__zRTm2Q/w640-h426/9341427929_64dc40a82b_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mláďa sovy obyčajnej. Autor: Janek Rapczynski<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;">V okolí poľnohospodárskych budov a vzácne aj rodinných domov niekedy žije aj kuvik obyčajný (plačlivý). Malý druh sovy, ktorý sa často vyhrieva na streche domov. Hlas jeho mláďat si môžete vypočuť <a href="https://www.xeno-canto.org/423807" target="_blank"><b>TU</b></a>. </p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjmLspmwLEKhQfZKw6D0waPYrUB63Il8bnnhNUI4bxSQiU4MTWgN938LTuevbmXjCBlU1VHFjGZw9tJOSNKVXDQe314hrIC81Lj4vMRA7uT4XkN6ZJn_6yFFBfP_RZmIvzsER-UFX0_w0/s800/39248368220_ac8e2e9f03_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="555" data-original-width="800" height="444" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjmLspmwLEKhQfZKw6D0waPYrUB63Il8bnnhNUI4bxSQiU4MTWgN938LTuevbmXjCBlU1VHFjGZw9tJOSNKVXDQe314hrIC81Lj4vMRA7uT4XkN6ZJn_6yFFBfP_RZmIvzsER-UFX0_w0/w640-h444/39248368220_ac8e2e9f03_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pár kuvikov. Autor: Hennie Cuper<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"> </div><p style="text-align: justify;">V okolí skalnatého terénu, napríklad v opustených lomoch sa niekedy
usadí výr skalný. Jeho mláďatá vydávajú hlas, ktorý je podobný hlasu
mláďatám kuvika. Môžete si ho vypočuť <a href="https://www.xeno-canto.org/488890" target="_blank"><b>TU</b></a>. </p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: 0px; margin-right: 0px; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9HrLAtOJGNlv8HPe7ZrQhiE-I_-DzTC-IxnIlZuJwEfldcxe_W9UWfyxeD_ZwS29J3kXIBXv-HmiFKeJKd_V5X8ObKXzQG5ZfXo1nvxeNQWzSriiC5HNCjxaMIjA9YQeJqB9Hh0Efi-w/s800/3943909023_23f5898261_c.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="800" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj9HrLAtOJGNlv8HPe7ZrQhiE-I_-DzTC-IxnIlZuJwEfldcxe_W9UWfyxeD_ZwS29J3kXIBXv-HmiFKeJKd_V5X8ObKXzQG5ZfXo1nvxeNQWzSriiC5HNCjxaMIjA9YQeJqB9Hh0Efi-w/w640-h480/3943909023_23f5898261_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mláďa výra skalného. Autor: Gunnar Ries<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Samozrejme, niekedy sa môžete stretnúť aj s mláďatami iných druhov sov. Predovšetkým na východnom Slovensku aj so sovou dlhochvostou, ktorá je tu rozšírená. Hlasy jej mláďat sú veľmi podobné, takmer na nerozoznanie, hlasom sovy obyčajnej. Rodičia tiež častejšie útočia po priblížení sa k mláďatám. Treba preto pozorovať mláďatá z dostatočnej vzdialenosti a zbytočne sa k nim nepribližovať. </p><p style="text-align: justify;">S inými druhmi sa stretneme skôr výnimočne, keďže sú vzácne alebo žijú v horských lesoch. <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-70036967258067229862020-12-15T18:21:00.002+01:002020-12-16T10:31:01.507+01:00Z minulosti - zimná Kršlenica<p style="text-align: justify;">Inšpiráciou založenia prírodovedného klubu Sovule bolo obdobie môjho detstva, s ktorým sa spája čas strávený v prírodovednom krúžku v Devínskej Novej Vsi. Vtedy mladý prírodovedec Michal Noga založil a viedol krúžok pre deti z Devínskej. Myslím, že podobný krúžok dovtedy a ani dlho potom v Bratislave neexistoval. Až vznikli Sovule, ale to je už iný príbeh. Stretávali sme sa v piatok po škole buď v priestoroch Istracentra alebo neskôr na Základnej škole Pavla Horova 16. V sobotu sme chodievali na výpravy do širokého okolia - na Záhorie, do Malých Karpát alebo k Dunaju. Boli to výpravy, ktoré neboli iba turistikou, ale skôr pravým dobrodružstvom spojeným s objavovaním jaskýň, brodením zatopených lúk, sčítavaním husí či hľadaním sov. Boli to na dnešné pomery drsné výpravy, ale pre nás úplne prirodzené, v dobe bez mobilných telefónov odkázaní iba na verejnú dopravu a velenie Miša. Neboli sme skauti, mali sme výhodu, že Mišo nám predával znalosti o živote zvierat, ktoré nám dokázal ukázať v prírode. Spoznali a pozorovali sme druhy, ktoré boli vtedy mimoriadne vzácne alebo sa o nich vedelo veľmi málo. Dnes z týchto poznatkov ťažia aj Sovule, keďže sa postupne vraciame na úžasné miesta kam sme chodili ako deti my s Mišom. Doliny Malých Karpát alebo lúky pri Morave nás už očakávajú. Predtým však vyrozprávam niekoľko príbehov, čo sme zažili my na krúžku ako deti - ja, Andrej, Gašpar, Juro, Mišo, Lukáš, Laura, Monika, Kika, Lenky a ďalší. <br /><b> <br />História - niekedy okolo roku 1998</b><br />Blíži sa zima a s ňou prichádza aj čas výprav za netopiermi. Ale nielen za nimi tentoraz pôjdeme. Dnes sa vydáme na výpravu do jaskyne Kršlenica. Nachádza sa v kopci a rezervácii s rovnakým názvom. Stretávame sa ako vždy v Devínskej. Ako každú sobotu, aj teraz nás na zástavke autobusu čaká Mišo s veľkým plne naloženým batohom. Vždy tam má kopec teplých vecí a samozrejme ďalekohľad či baterky. Nasadáme na autobus a hneď vystupujeme na miestnej vlakovej stanici. Je ráno, zima je cítiť všade. Kúpime si lístky a čakáme na vlak. Prichádza o chvíľu, no len čo sa zohrejeme, vystupujeme. V Zohore prestupujeme na motorový vlak do Plaveckého Mikuláša. Cesta ním je dlhá a pomalá. Široké lavice vo vlaku sú ideálne pre usadenie celej skupiny. Mišo vyťahuje svoje hodinky bez remienka. “Kto odhadne koľko je jedna minúta?” a spúšťa stopky zatiaľ čo my skúšame odhadnúť čas. Minúta ubieha prekvapivo pomaly, ale triafame sa celkom presne do rozmedzia niekoľkých sekúnd. Za oknom sa črtajú Malé Karpaty obsypané snehom. Kopce sa postupne približujú a my sme stále viac nalepení na okne. Rátame myšiaky sediace na lúkach a stromoch. Konečne vlak zastavuje na stanici. Prechádzame cez dedinu, kde sa ešte zastavujeme v miestnych potravinách dokúpiť horalky a iné zásoby. Pokračujeme dedinou až na jej koniec. S posledným domom sa začína rezervácia Kršlenica. Svah je strmý, porastený trávou a kríkmi. Sem tam obohatený vápencovými skalkami. Tie tvoria tzv. škrapové pole, krasový útvar. Dážď rozrušuje po tisícročia skaly, do ktorých vyrýva drobné žliabky. Tráva je sfarbená do hneda, neustále ju bičuje vietor, rovnako ako naše tváre. Vyrážame priamo nahor, mimo chodníka. S jedným cieľom, čo najrýchlejšie sa vyškriabať na hrebeň Kršlenice. Svah je strmý, začínam cítiť pálenie v stehnách a celkovú únavu. V polovici kopca si musíme dať prestávku na čaj. Stále je horúci. Počkáme pár minút kým vychladne. Andrej by už najradšej chcel ísť ďalej. Zbalíme si veci do batohov a široko sa rozliezame po svahu. Každý chce byť prvý hore pred ostatnými. Neskutočne sa potím pod vetrovkou, ale napokon som v prvej skupine na čele s Andrejom. Na konci skoro bežíme, ide nám len o to byť hore o niečo skôr pred ostatnými. Vrchol Kršlenice je neďaleko. Skalné veže lemujú úzky hrebeň, ktorým prechádza iba nenápadný chodník v tráve. Musíme si znova odpočinúť a vydýchať sa. Opakujeme procedúru s čajom a rozbaľujeme aj desiatu. Tá je podobná u každého účastníka výletu, obložený chlieb s rôznymi prísadami. Chlieb so salámou, maslom a paprikou je typická kombinácia týchto dní. Počas jedenia si začíname všímať okolitý výhľad do doliny. Vďaka strmým svahom so sutinovými poliami boli lesy v minulosti málo hospodársky využívané. Dnes je tu rezervácia chrániaca krasové výtvory a prirodzené lesy. “Skúsime pohľadať výra a navštívime aj jaskyňu Kršlenica, kde zrátame netopierov. Potom zídeme do doliny a pozrieme ešte jaskyňu Deravá skala.” povedal Mišo a pomaly si začal baliť sveter a termosku do batoha. Vyrážame. Nasledujeme úzky chodník vyšliapaný pravdepodobne muflónmi, ktoré v Malých Karpatoch obývajú práve takéto skalnaté prostredie. Mišo a ja obzeráme skalné vežičky, kde hľadáme stopy po výrovi. Napokon sme úspešní, výr tu pravidelne sedáva a trhá korisť. Perie z holubov, bažantov aj kačíc prezrádza čím sa živí v tomto kraji. <br /><br />Na ďalšej vežičke, akoby vystrihnutej z propagačného materiálu, sa zastavujem a pokračujem v zbieraní pierok po výrovi. Zrazu ma upúta niečo iné. V tráve na vrchole je zaseknuté niečo tmavé - pazúr! Pribieha Mišo a po krátkom premýšľaní jednoznačne vraví: “Je to pazúr zo sokola myšiara.” Áno, výr loví aj dravce. Aj z jeho potravy je jasné, že dravce neloví náhodne. Prirodzene redukuje početnosť dravcov a sov menších od neho. Tie ho zase z duše nenávidia. Ak sa ukáže za bieleho dňa tak žiadny dravec si nenechá ujsť príležitosť na neho zaútočiť. Je to jeho osud, v noci kráľ a cez deň sa skrýva. Svah je chvíľami menej strmý, dá sa chodiť po jeho trávnatom povrchu prerušovanom roztrúsenými meter a viac vysokými vápencovými skalkami. Znova prichádza na scénu úloha od nášho vedúceho: “Výr tu niekde musí byť. Poďme ho nájsť.” Bleskovo sa rozliezame po okolí s vidinou úspechu v podobe spozorovania výra. Doposiaľ som výra videl iba raz či dvakrát. Aj to sme boli spolu s krúžkom. Minúty ubiehajú, prezreli sme viaceré skaly a terasy pod nimi, no výr tu nie je. Keď prezrieme takmer celú nezalesnenú časť svahu, vraciame sa k Mišovi. Nevadí, aj tak nám Mišo ponúka čokoládu. Presúvame sa na najvyšší bod. Nemáme fotoaparáty, avšak v pamäti ostávajú obrázky na scenériu doliny a sedenia na okraji skaly kým nás facká vietor od severu. Nárazy ustávajú až keď schádzame nižšie. Mišo nám chce niečo ukázať ešte predtým ako pôjdeme hľadať jaskyňu. Popod vysoké skaly postupne za sebou kráčame za Mišom. Zastavujeme pod skalou, v ktorej je puklina asi vo výške jednoho metra spolu s drevenými schodíkmi. “Stojíte pri historickom hniezde výra. Dnes tu už nehniezdi, no prezrádzajú ho kosti a perie z potravy. Ako viete, výr si hniezdo nestavia, iba si vyhĺbi jamku na krytom mieste a tam znesie vajíčka.” Aj keď je to už niekoľko rokov, čo tu výr nehniezdi, zažívam pocit uspokojenia, že viac poznám túto dolinu z výrieho pohľadu. Nastáva však problém, niekoľko krát šliapeme na hrebeň a zase nižšie pod skaly, kým hľadáme jaskyňu. Tá je niekde tu, avšak Mišo ju hľadá po pamäti, čo znamená, že chodník k nej nachádzame až na niekoľký pokus. Obtáčame sa znova okolo skál a pomedzi niekoľko pichľavých kríkov, a zrazu stojíme priamo vo vstupnom otvore. Mrazí ma. Nepríjemný pocit mi prebehol po šiji. V jaskyni leží mŕtva muflónica so skleným pohľadom otočená priamo k nám. Dobieha zvyšok skupiny. Hľadíme na muflónicu a až po chvíli sa k nej priblížime. Stále je čerstvá. Zo zadných stehien jej kvapká krv. Niečo na nich hodovalo, otvorené mäso sa prediera cez kožu. Búrlivo rozmýšľame nad tým čo sa tu stalo. Dravec tu už nie je, pravdepodobne opustil jaskyňu tesne pred našim príchodom. Stopy nenachádzame žiadne. Všetko je na našej predstavivosti a vedomostiach. Z kníh vieme, že v Malých Karpatoch nežijú vlky ani medvede. Túlavé psy lovia uštvaním a zrejme by korisť roztrhali a zjedli na mieste. Líška zase takú veľkú korisť neloví. A odtiahnuť by ju tiež nevedela. Ostáva jediná možnosť. Tvor, ktorého stopy v snehu boli minulé roky videné až vo vojenských lesoch. Šelma, ktorá obľubuje členitý terén a korisť začína jesť od stehien. Všetko ukazuje na jedného tvora. Rysa. Máme zvláštny pocit, takto blízko našej najväčšej mačkovitej šelme sme nikdy predtým neboli. Snažíme sa z jaskyne zahliadnuť niečo živé, pohybujúce sa v jej okolí. Avšak už je určite preč. Sme trocha nesvoji, ale prišli sme sem za jedným konkrétnym účelom. Vyťahujeme baterky a čelovky a rozliezame sa do jaskyne. V štrbinách nachádzame po chvíli množstvo večerníc malých. Jedna na druhej, dokopy niekoľko desiatok. Neuveriteľné ako sa dokážu nasúkať do niekoľko milimetrovej štrbiny. Najväčší objav prichádza na koniec. Mišo nás vzrušene volá za ním vyššie do jaskyne. Všetky svetlá sú upriamené jedným smerom. Zo stropu jaskyne visí veľký netopier - podkovár veľký. Je to prvý a nadlho posledný krát čo sa s ním stretávam v Malých Karpatoch. Javí sa ako veľká hnedá kvapka, ktorá nikdy nedopadne na zem. Na predlaktí sa niečo leskne, prekvapenie nekončí, podkovár má krúžok! Krúžok z 80. tych rokov. Krúžkovaný bol v jaskyni Driny a má minimálne 15 rokov. Malé zviera, ktoré sa môže dožiť aj 30 rokov. V porovnaní napríklad s myšami či potkanmi alebo piskormi, ktoré sa dožívajú ledva dva či tri roky je to riadny nepomer. Navždy sa mi podkovár vryje do pamäti a roky pri nočných odchytoch netopierov ma bude sprevádzať myšlienka na odchyt posledných podkovárov veľkých v Plaveckom krase. </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Znova jeme, čokoláda a chleby končia v našich bruchách a všetko zapíjame čajom a ľadovou vodou. Aspoň teda Andrej si veľakrát nosil veľkú plastovú fľašu plnú vody kde sa mu pravidelne vytvoril ľad. Očividne mu to nevadilo a iba pár krát prosil o vodu, keď sa kvôli ľadu nedokázal napiť. Od jaskyne schádzame priamo do doliny, vytvárame rojnicu, aby kamene spod našich nôh nezranili iných členov krúžku. Viacerí padáme, no hneď sa zdvíhame. Znova sa všetko končí pretekmi, kto bude prvý v doline. Dnom doliny vedie lesná cesta s miernym sklonom. Hneď vedľa nej tečie potok, ktorý odoberá vodu z jej svahov. Proti prúdu potoka pokračujeme až k jaskyni Deravá skala. Je to jaskyňa s najväčším otvorom v Malých Karpatoch. Od chodníka treba vyjsť po kamenných schodoch na konci ktorých je veľká kupola. Podľa skôb upevnených do stien skaly je jasné, že je to aj miesto kde sa trénujú skalolezci. Grandióznosť priestoru zasahuje našu predstavivosť. Je to miesto, ktoré bolo osídlené už v praveku. A ani sa nedivíme prečo. Aj teraz sme chránení pred počasím a máme rozhľad do doliny. Spolu s vodou z potoka máme ideálne miesto na prežitie. Odkladáme batohy a s baterkami v rukách ideme hľadať netopiere. Nedovidíme až na strop, tak sa zameriavame na bočné steny a pukliny v nej. Napokon iba jedno miesto je vybrané netopiermi za úkryt. Laura nás volá do nenápadného rohu s viacerými puklinami a záhybmi. Mišo sa musí uhýbať hlavou skale a kľačiac prezerá neskutočne úzku štrbinu po centimetroch. “Pipistrelky! Celá skupina.” vraví a usilovne sa snaží odhadnúť ich počet. Po niekoľkých minútach ho nedočkavo vytláčame a striedame sa v pozorovaní malých netopierov. Pipistrelka alebo večernica malá je náš druhý najmenší netopier. Trpaslík, ktorý v lete žije v dutinách stromov sa počas zimy sťahuje aj do podzemných priestorov. Jedna štrbina ich môže obsahovať aj niekoľko desiatok. Niekedy sú aj mimo štrbín a vtedy ich môže byť aj niekoľko tisíc. Zo stropu visí ešte netopier veľký, úplný opak malých večerníc. Obor. Spokojne odpočíva visiac zo stropu. Trochu na neho blikneme a napokon odchádzame z netopierieho kúta. Pri batohoch sa znova najeme a napijeme. Mišo ešte ukazuje v knižke rôzne druhy netopierov. Preletíme obrázky a hneď sa zbalíme. Je čas ísť domov. Vlak ide až o hodinu a pol. Máme čas. Dolinou prúdia naše zážitky z dnešného dňa. Ako vždy zapárame do seba a napokon sa naháňame. Končíme až tesne pred dedinou. Niektorí sa opláchneme v potoku s ľadovou vodou. Umývame si topánky a drhneme bundy od blata. Nestíhame sa už staviť na kofolu, no ešte chvíľu budeme čakať na stanici kým odídeme domov. Slnko sa už pomaly skrýva za oblaky a my sedíme vo vlaku s myšlienkami na skalné veže Kršlenice. Vlak sa pohol a všetky naše pohľady patria obrysu kopca nad dedinou. <br /></p>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-77380445257888749762020-11-09T15:53:00.000+01:002020-11-09T15:53:56.316+01:00Letné výlety so Sovulami<p style="text-align: justify;">Toto leto sme sa rozhodli pre Sovule zorganizovať niekoľko celodenných výletov. Kde inde stráviť letný deň ako s našim klubom v prírode? Spolu sa zabavíme, najeme a predovšetkým spoznáme rôzne nové zákutia v našom regióne. A keď budeme mať šťastie, uvidíme či započujeme aj kadejakých okrídlených či osrstených obyvateľov. Hor sa na výlety! </p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;"></p><p style="text-align: justify;">Prvý júlový deň sme vyrazili za dobrodružstvom na Devínsku Kobylu. Naša trasa počítala aj s pekným športovým výkonom zakončeným na samotnom vrchole kopca. Aby to nebolo také jednoduché, cestu lesom nám poriadne znepríjemňovali komáre. Ale pekne poporiadku. Od kostola sme začali kráčať lesom ponad Dendropark nad vodáreň. Ako vždy aj tu na chodníku nás zaujalo niekoľko viacnohých tvorov, predovšetkým roháč a bystruška. Aj sme si predstavili ich životný príbeh. Viete, že roháč pobýva ako larva niekoľko rokov v zemi pri koreňoch stromov a ako chrobák žije iba niekoľko mesiacov?<br /></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGHFbMqW81Q3Av8N4QdYoHHG2LVpVMJJVS-1ciPdQ3-K-902QK-UAqEt01n0Kqu_Mqu4NDyIJolDTHicuBbmvKHBtptnKODg-rzc10XbmdbJe-fbDA6468Sr9psXJ5rLffT_hrVMzC2FA/s2048/IMG_20200701_095536_1.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1532" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgGHFbMqW81Q3Av8N4QdYoHHG2LVpVMJJVS-1ciPdQ3-K-902QK-UAqEt01n0Kqu_Mqu4NDyIJolDTHicuBbmvKHBtptnKODg-rzc10XbmdbJe-fbDA6468Sr9psXJ5rLffT_hrVMzC2FA/w299-h400/IMG_20200701_095536_1.jpg" title="Roháč veľký" width="299" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Roháč veľký<br /></td></tr></tbody></table><p style="text-align: justify;"> Krátke stúpanie Sovuliam dalo zabrať, no väčšina sa už nevedela dočkať na opekanie. Naše opekačkové miesto bolo ukryté v prítmí Psích skál. Je to miesto s dvoma veľkými ohniskami, stolom a lavicami na sedenie. Skvelé bolo aj to, že aj komárov tu bolo pomenej. Po krátkom oddychu sme sa vrhli na prípravu ohniska a jedla. Časť bola vyslaná na zber dreva a prieskum okolia. Nebolo treba chodiť ďaleko. Popadaných konárov, dobre vyschnutých, bolo naokolí viac ako dostatok. Založenie ohňa chvíľu trvalo, keďže drobné triesky sa nechceli rozhorieť na prvý krát. S trochou trpezlivosti sme to však zvládli, praskanie konárikov pod malými plameňmi nás ubezpečilo, že sa dočkáme vysokokalorického obeda. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpjR7rVC1aDnGXXhzwxC_VzUqUje74EUuLC8xwXBXS0zEBk1HdETBcqvsLDsl03vbFYg2QIAeHP1OUiYAEF6QHvZWEji6KTQ01qtp3oS8q-120WFUTL6YSC2ewbzJF-23jnKIyocV9Ybo/s2048/IMG_20200701_111153_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgpjR7rVC1aDnGXXhzwxC_VzUqUje74EUuLC8xwXBXS0zEBk1HdETBcqvsLDsl03vbFYg2QIAeHP1OUiYAEF6QHvZWEji6KTQ01qtp3oS8q-120WFUTL6YSC2ewbzJF-23jnKIyocV9Ybo/w400-h299/IMG_20200701_111153_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Príprava ohniska<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Po naobedovaní sme sa vydali na vrchol. Komáre nepríjemne dobiedzali, skúšali našu trpezlivosť počas celej cesty. Cestou sme sa zastavili aj pri studničke, trochu sa osviežiť. Maliny na okraji lesných chodníkov nás zase zásobili vitamínmi, a niektorí ich nazbierali aj rodičom. Záverečné stúpanie po starej vojenskej ceste bolo dlhé, napokon sme však došli na vrchol. Na rozhľadňu sa ešte nedalo dostať, tak sme si ju aspoň popozerali zdola. Po krátkom pozretí sme zostúpili k turistickému prístrešku. Každý si užíval oddych a hlty vody. Po osviežení sme sa venovali ekologickým vzťahom medzi živočíchmi. A niektorí skúmali okolie. A dočkali sa. Krásna obrovská užovka obojková odpočívala pod kríkom. Ani kričiace deti ju neznepokojili. Iba nerušene trávila svoju korisť. Keď sme si ju vyobzerali a pofotili, bol čas ísť domov. Dolu kopcom to išlo ľahšie a o hodinu sme už stáli znova pred kostolom. Síce unavení a doštípaní, ale so zážitkami. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNaVuoKpxRdzZUvF08fzWb2d62u5yLeQZajo8qrnptTaF3BkNen1ZYHlol53ElbZUniUbEKqdYVCR3z1lAVyZG323856TyQErZu3__9guTHuOnVoYYvumZCEy_ZlNkDNnNASEISrsDWDU/s2048/IMG_20200701_143901_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNaVuoKpxRdzZUvF08fzWb2d62u5yLeQZajo8qrnptTaF3BkNen1ZYHlol53ElbZUniUbEKqdYVCR3z1lAVyZG323856TyQErZu3__9guTHuOnVoYYvumZCEy_ZlNkDNnNASEISrsDWDU/w400-h299/IMG_20200701_143901_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Užovka obojková<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Druhý výlet smeroval na Železnú Studničku. Znova sme si chceli opekať a spestriť návštevu aj sledovaním obojživelníkov, ako aj lesných operencov. Našu návštevu sprevádzal náš kamarát Michal Noga z Mestských lesov Bratislava, kedysi zakladateľ Prírodovedného klubu v Devínskej Novej Vsi. Tentoraz nás naučil určovať zvieratá podľa stôp a trusu. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6i1JjNg6sjGRiHoJZzqFr-oulQIiuhPRRVd6u6VWGGWHaj5t6jx08U5Q9gffSgp_rAnKQZEMosV7BMhih0L4cafVds0Hl_7F8D0nVLvMDcy4yN5fFFeEtangfc_AbOBDQaHNX6l5kHLw/s2048/IMG_20200703_105221_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6i1JjNg6sjGRiHoJZzqFr-oulQIiuhPRRVd6u6VWGGWHaj5t6jx08U5Q9gffSgp_rAnKQZEMosV7BMhih0L4cafVds0Hl_7F8D0nVLvMDcy4yN5fFFeEtangfc_AbOBDQaHNX6l5kHLw/w400-h299/IMG_20200703_105221_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Komu patrí tento trus?<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Počasie nebolo najkrajšie, mraky zahalili oblohu a začalo pršať. S Mišom sme sa stretli v altánku pre exkurzie. Komáre neštípali, a preto sme sa mohli porozprávať o živočíchoch, ktoré môžeme stretnúť v lesoch. Počas prechádzky sme našli malé žaby, ktoré začali svoju púť z rybníkov do lesa. Mišo nás zobral k drevenému mostu ponad potok Vydrica, kde sme mu pomohli osadiť stopy rôznych lesných zvierat. Jazvec, diviak, daniel či líška majú nateraz svoju stopu pod zábradlím mosta. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiomilGr01LgznLI3qSwS15NlnrzkxhRujeRB0VVhyCLYjJPxPNlw4Yh020FVHZPEpppHZGiBGWKg1NvkCxd4NkQPqR9uH4euVUaBpkgN5j1vY3cVjmETxV_M_I9O4rQiuq4Rr18l1Ab9U/s2048/IMG_20200703_103131_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiomilGr01LgznLI3qSwS15NlnrzkxhRujeRB0VVhyCLYjJPxPNlw4Yh020FVHZPEpppHZGiBGWKg1NvkCxd4NkQPqR9uH4euVUaBpkgN5j1vY3cVjmETxV_M_I9O4rQiuq4Rr18l1Ab9U/w400-h299/IMG_20200703_103131_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Malé žaby sa vydali na svoju púť<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Dážď zosilnel a my sme pozvaní sa ukryť do budovy Mestských lesov. Trocha premočení, ale napokon sme boli spokojní, že sme v teple a skrytí pred dažďom. Deti si popozerali rekvizity v zasadacej miestnosti. Mišo nám ponúkol vytvoriť si stopy z plastelíny. Malo to úspech a každý si chcel vytvoriť stopu jazveca či jeleňa. Keď dážď ustal, zistili sme, že všetko drevo v lese bolo mokré a pripraviť opekačku bude nesmierne ťažké. Na pomoc nám prišli zamestnanci Mestských lesov, pripravili skvelý oheň a drevo. Nám stačilo iba pripraviť si palice na opekanie a špekáčky a slaninu. Po jedle treba všetko dobre zapiť, a tak sme sa vybrali ešte na kofolu do Klepáča. Napokon aj škaredé počasie nebolo prekážkou príjemnému výletu. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYqnV6o0t1G98d1alu0EafvbpUUNvA5de4O81mMK_5zAzo7PP81P-BTRETB1tbIS_JvmM8psFVLO5ULVvlm2DDjwoOt8yss77LxWMYwTJ22TcYB_4OtFFm5XvXuGNtTo2iVAF06_uRqqI/s2048/IMG_20200703_143801.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1659" data-original-width="2048" height="324" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYqnV6o0t1G98d1alu0EafvbpUUNvA5de4O81mMK_5zAzo7PP81P-BTRETB1tbIS_JvmM8psFVLO5ULVvlm2DDjwoOt8yss77LxWMYwTJ22TcYB_4OtFFm5XvXuGNtTo2iVAF06_uRqqI/w400-h324/IMG_20200703_143801.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výuka pri kofole<br /></td></tr></tbody></table><p style="text-align: justify;">Ďalší výlet sa hrdí prvenstvom najvzdialenejší. Využili sme príležitosť a vlakom Záhoráčikom sme sa odviezli až do Plaveckého Podhradia. Z tejto peknej podhorskej dediny sme pokračovali na Plavecký hrad. Výstup je tu strmší, ale o chvíľu sme sa ocitli tesne pod hradnou zrúcaninou. Hneď deti upútala podobnosť s lúkami na Devínskej Kobyle. Ešte sme im nedovolili preskúmať okolie, ale pokračovali sme si odpočinúť a najesť sa na hrad. Hlad nás donútil sa rýchlo utáboriť. Až s plným žalúdkom, sme sa vedeli tešiť jasnej oblohe a okolitej krajine. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinboXLmDsG-72vqvOR1xe3-wg2mR6hPEzQKZi7RK90QrjwAkIOVyoqSsFIpXulTgXA5u3zkl4r-iX8B_bAz2C-2uGpBLlJCJkcVj2A_JZSCV1hhzYLHZttRfCF3KnkiLJM9PrbauhnSCg/s2048/IMG_20200830_112524_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinboXLmDsG-72vqvOR1xe3-wg2mR6hPEzQKZi7RK90QrjwAkIOVyoqSsFIpXulTgXA5u3zkl4r-iX8B_bAz2C-2uGpBLlJCJkcVj2A_JZSCV1hhzYLHZttRfCF3KnkiLJM9PrbauhnSCg/w400-h299/IMG_20200830_112524_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Naša minivýprava<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">Výstup aj odpočinok nám napokon zabral viacej času ako sme si mysleli. Rozhodli sme sa preto nepokračovať ďalej na Báborskú (prvý plán). Zrazu sme sa nemuseli ponáhľať, tak deti dostali rozchod na lúke a mohli ponáchádzať miestnych obyvateľov. Stačilo pár minút a najväčší objav výletu sa nám díval do očí. Sága stepná. Veľká samička s odhryznutou časťou prednej končatiny sa stala stredobodom nášho vesmíru na pár chvíl. Je mimoriadne zaujímavé, že vo svete sa vyskytujú iba samičky. Samčekov by sme márne hľadali (aj keď v odbornej literatúre nájdeme zmienku o jednom náleze vo Švajčiarsku). Očividne sa nikam neponáhľala. To však nebolo všetko, znova sa stretávame s užovkou obojkovou, ktorú však nechávame sa skryť. Nechceme ju priveľmi stresovať. Morálka je znova pozdvihnutá, videli sme krásne a zaujímavé živočíchy, čo v deťoch aj v nás dospelých vyvolalo pocit zadosťučinenia. </p><p style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyqqeJ93DoklTOIxDbR59pbCvhmkMAnyyvR4R6yYmKmAGA1Pf-8raqGl4ivka0sbUYvtrzYo2YZabO6pvU1SPSrGgcYvkLGjoC39A8PEbwcJ8RK6TCUD38P1CEdIGcE8YJWGiu8qzTk64/s2048/IMG_20200830_123049.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1529" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyqqeJ93DoklTOIxDbR59pbCvhmkMAnyyvR4R6yYmKmAGA1Pf-8raqGl4ivka0sbUYvtrzYo2YZabO6pvU1SPSrGgcYvkLGjoC39A8PEbwcJ8RK6TCUD38P1CEdIGcE8YJWGiu8qzTk64/w400-h299/IMG_20200830_123049.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Sága stepná<br /></td></tr></tbody></table> </p><p style="text-align: justify;">S malými zástavkami na zber drienok zostupujeme naspäť do dediny. Ani nejdeme na kofolu, ale pokračujeme na stanicu. Máme dostatok času, tak sa ešte zabávame odhadovaním vzdialenosti a meraním našich krokov. Nasadáme napokon na vlak a začína sa safari v podkarpatí. Množstvo zvery zaujme našu pozornosť, niektorí však vyvádzajú, predsa len takmer prázdny vlak dáva možnosti na neustále sa presúvanie pomedzi sedadlá. Návrat sa blíži a my vystupujeme na stanici v Devínskej Novej Vsi. Aj nám je ľúto, že už nestihneme takto pohodlne s vlakom navštíviť ďalšie miesta v Karpatoch toto leto. Sme však rozhodnutí pokračovať vo výletoch ďalší rok. </p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLvhBo5FMPCzS-FMKdIAIqJwxELt3wDagbJaCAm-qacdhHdMGP3Vc-gJn8Ldc6rwwZrQlGDDzkknwHOj_VvWxnmMkyG-Z5iPRalH5KGOeGlLhmzTAin7FP6q-2SXv-y0P6d0MXtWCS9SU/s2048/IMG_20200830_121041_1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1532" data-original-width="2048" height="299" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLvhBo5FMPCzS-FMKdIAIqJwxELt3wDagbJaCAm-qacdhHdMGP3Vc-gJn8Ldc6rwwZrQlGDDzkknwHOj_VvWxnmMkyG-Z5iPRalH5KGOeGlLhmzTAin7FP6q-2SXv-y0P6d0MXtWCS9SU/w400-h299/IMG_20200830_121041_1.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Výučba v prírode<br /></td></tr></tbody></table><br />Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-39982075472598519542020-09-02T00:58:00.003+02:002020-09-02T22:29:22.605+02:00Jaskyňa Červenica - návrat v čase<div style="text-align: justify;">Jesenný deň sa o necelú hodinu preklopí do súmraku a postupne nastane noc. My zatiaľ prichádzame autom do Plaveckého Podhradia ako každý rok s jedným cieľom - odchytiť netopiere v jaskyni Červenica. Turisti pomaly miznú z dediny aj okolitých kopcov a my sa pomaly presúvame s batohmi a potrebnou výbavou cez lúku do lesa. Pokračujeme nenápadným lesným chodníkom dolinou či lepšie povedané žľabom s romantickým názvom Červenica. Pomenovanie je výstižné, keďže pôda tu má na niektorých miestach červený nádych. Na pravom svahu doliny sa postupne odhaľujú skalné bralá kryté kmeňmi stromov. Chodník sa delí, jedna časť pokračuje dnom doliny a druhá smeruje strmým svahom ku skalnej stene. Naše kroky smerujú strmo nahor, mierne navlhlá pôda sa miestami šmýka. Pomáhajú nám však korene stromov a napokon stojíme pred bájnym miestom - jaskyňou Červenica. </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFWRjuq1jbFKeD0ChNw_fp_6byxJnxzqetkzqzVUytlsBZiiUqmeeFHRm2o3_cQ2PpmrsDNuIE6YGfsbzzASd1KpVEodD6LX0THZun0RHYOA4-10OG4Qonn4yjfyd2y8uXEJ7tx71x638/s2048/IMG_20180128_131018.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img alt="Dolina Červenica" border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgFWRjuq1jbFKeD0ChNw_fp_6byxJnxzqetkzqzVUytlsBZiiUqmeeFHRm2o3_cQ2PpmrsDNuIE6YGfsbzzASd1KpVEodD6LX0THZun0RHYOA4-10OG4Qonn4yjfyd2y8uXEJ7tx71x638/w640-h480/IMG_20180128_131018.jpg" title="Dolina Červenica" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Dolina Červenica<br /></td></tr></tbody></table> </div><div style="text-align: justify;">Nie je to obyčajná jaskyňa. Na pomery Malých Karpát má nezvyčajne veľký vstupný otvor. Väčší sa nachádza už iba v jaskyni Deravá (Dzeravá) skala o pár dolín ďalej. Málo ľudí však doceňuje jej skutočnú výnimočnosť a dôležitosť pre poznanie fauny v Malých Karpatoch. Stačí iba zbežný pohľad po okolí a vidíme na zemi roztrúsené drobné kosti a pierka. Ak by sme lopatkou vykopali trocha pôdy, aj tu by sme našli množstvo kostí. Na rozdiel od veľkých zvierat, ktoré jaskyne dlhodobo obývali a vychovávali tu mláďatá, tak drobné kosti patria predovšetkým plchom, ryšavkám, hrabošom, netopierom, piskorom a vtákom. Pochádzajú z koristi sov, ktoré tu odpočívajú po celé generácie. Rozptýlené sovie pierka prezradia kde sú ich obľúbené výklenky, na ktorých radi odpočívajú. </div><div style="text-align: justify;"> </div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNnjxp5ZzL8HqOZTO7wVtnPfsCmTzKY0Rg-JtdBKzrbqLKWphU3Ye0ixEu-5YyBiwfnmn3AJ6s1PH-61Ub1prqjJ4sUFU6k6kIaYqdrI_1FH-ISBlNIpyJxh3H5NQ2waNRLEt2xl46tzg/s4160/IMG_20181017_220437.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="3120" data-original-width="4160" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgNnjxp5ZzL8HqOZTO7wVtnPfsCmTzKY0Rg-JtdBKzrbqLKWphU3Ye0ixEu-5YyBiwfnmn3AJ6s1PH-61Ub1prqjJ4sUFU6k6kIaYqdrI_1FH-ISBlNIpyJxh3H5NQ2waNRLEt2xl46tzg/w640-h480/IMG_20181017_220437.jpg" title="Meranie netopiera v jaskyni Červenica" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Meranie netopiera v jaskyni Červenica<br /></td></tr></tbody></table><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Mišo začína pripravovať siete na odchyt a ja využívam čas na zber kostí a vývržkov. Beriem ešte niekoľko krajších pierok, ktoré tu sova zanechala. V auguste je typický čas preperovania. Šplhám sa asi tri metre nad dno jaskyne kde na mňa čakajú malé, iba niekoľko centimetrov dlhé pierka s bielymi škvrnami. To sú pierka z vrchu hlavy, mimo odpočinkových miest je ich takmer nemožné nájsť pre ich malú veľkosť. Napĺňam niekoľko uzatvárateľných sáčkov a vraciam sa k už pripraveným sieťam. Ešte ich našponujeme, aby sa netopiere do nich príliš nezamotali a môžeme si vychutnávať postupný západ Slnka. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Červenica láka sovy stovky ba tisícky rokov. Podľa toho v akej hĺbke a akej pôdnej vrstve sa kosti nachádzajú, vieme odhadnúť v akom období sova ulovila korisť. Dnes sa jaskyňa nachádza v lese neďaleko od lúk a dediny. Preto súčasnú korisť tvoria nielen lesné druhy živočíchov ako sú ryšavky, hrdziaky či plchy, ale nachádzame aj kosti vrabcov či hrabošov. V minulosti však okolité prostredie vyzeralo inak. V Červenici sa našlo mnoho kostí hrabošov mokraďných (<i>Microtus oeconomus</i>) a snežných (<i>Chionomys nivalis</i>), a predovšetkým lumíkov starších viac ako 10 000 rokov. Sú to druhy obývajúce bezlesné prostredie až tundrového charakteru. Lumíky dnes nájdeme na severe v Škandinávii v krajine bez stromov či s riedkymi lesmi kde tvoria základ potravy takmer všetkých tu žijúcich predátorov ako sú líšky, sovy, myšiaky či lasicovité šelmy. Kosti tiež potvrdili, že tu žil lietavec sťahovavý (<i>Miniopterus schreibersii</i>) či večernica pestrá (<i>Vespertilio murinus</i>). Lietavec už vyše 20 rokov nebol v Malých Karpatoch videný a večernica pestrá patrí skôr k netopierom, ktoré nájdeme v blízkosti chát a na sídliskách či v skalných štrbinách. Kosti netopierov sa nachádzajú aj pod miestami v jaskyniach kde pravidelne odpočívajú a zimujú. Tu však iba veľmi vzácne nájdeme kostrové zvyšky po druhoch obývajúcich stromové dutiny. Sova však loví aj tieto druhy ak má príležitosť. Napríklad, že tu žil raniak stromový (<i>Nyctalus leisleri</i>) vieme iba vďaka sove, keďže ho nenájdeme v jaskyniach, ale v stromových dutinách. Preto viaceré poznatky o výskyte druhov netopierov v minulosti pochádzajú iba z analýzy sovej potravy pod ich odpočinkovými miestami. </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihw8IpU42KLC-uEa9Lv15q6M5gAgjWvhd4ROE9B2dwNLXzpqUycocKvAHab6O8bDEymkKefVSMogV7q0zTVl-yFDdeFmBMyqnFXaiizxkPMvrMbkiqh-SuVQ_5KIMtWjQInBRek9oIMnY/s2048/IMG_20181017_220325.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihw8IpU42KLC-uEa9Lv15q6M5gAgjWvhd4ROE9B2dwNLXzpqUycocKvAHab6O8bDEymkKefVSMogV7q0zTVl-yFDdeFmBMyqnFXaiizxkPMvrMbkiqh-SuVQ_5KIMtWjQInBRek9oIMnY/s640/IMG_20181017_220325.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Uchaňa čierna<br /></td></tr></tbody></table> </div><div style="text-align: justify;">Končí sa súmrak a pomocou detektora sledujeme aktivitu netopierov. Hlasné pukanie sa strieda s občasným tichým cvakaním. Zrejme malé druhy netopierov (rod <i>Myotis</i>) a ucháčov sa striedajú a naháňajú s večernicami vo vstupnom otvore. V sieti však nik z nich nekončí. Pomaly na mňa dolahne únava z celého dňa, oči klipkajú a iba vnímam šumenie listov v doline. Zrazu ma prebúdza tiahle kvílenie neďaleko jaskyne. Sova dáva na známosť svoju prítomnosť. O chvíľu sa k nej pridáva sused alebo partner. Niekoľko minút trvá koncert, ktorý v minulosti bol základom pre rôzne strašidelné príbehy a povery. Napokon divoké predstavenie končí a prechádza znova do monotónneho šumenia listov stromov. O pár minút je ticho znova prerušené, tentoraz však trepotom a následným krikom vychádzajúcim zo siete. Mišo zapína čelovku a uteká vyslobodiť prvého netopiera. V dobre napnutej sieti sa príliš nezamotá a tak po pár sekundách si ho prezeráme vo svetle čeloviek. V hrubej rukavici sa rýchlo skľudní a obzerá si nás rovnako zvedavo ako my jeho. Je to uchaňa čierna (<i>Barbastella barbastellus</i>), netopier so širokými ušami a krátkym nosom s tvárou pripomínajúcou psa buldočka. Rýchlo ho premeriame a odvážime, aby sme zistili stav kondície. Skontrolujeme aj či to nie je mláďa. Tentoraz to vyzerá na dospelého jedinca. Ešte mu pribudne biela bodka od bielítka, aby sme ho prípadne rozpoznali od iných netopierov, ak sa znova chytí do siete. Na ruke sa krátko rozhliadne a po chvíli sa vydá do tmavého lesa pokračovať v love. V priebehu noci chytáme ešte niekoľkých ucháčov svetlých (<i>Plecotus auritus</i>), no v porovnaní s inými odchytmi to nie je veľký úspech. Pred polnocou balíme siete a schádzame dole strminou do dediny. V diaľke sa ešte niekoľkokrát ozve sova, možný následovník dynastie sov od Červenice. Aj vďaka nej budeme vedieť čo tu dnes žije a ako sa prostredie mení. <br /></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-20947278123796687132020-06-27T15:34:00.003+02:002020-06-29T22:59:01.264+02:00Ucháče - univerzálni lovci hmyzu <div style="text-align: justify;"><span></span><span></span><span></span>Netopiere väčšina ľudí hľadá v jaskyniach. Opak je pravdou, veľa našich druhov žije v lesoch kde vyhľadávajú dutiny v stromoch. Okrem raniakov medzi typických obyvateľov lesov patria ucháče. Ako ich pomenovanie napovedá, majú výrazne veľké uši. Je známe, že netopiere využívajú ultrazvuk na orientáciu v priestore a pri hľadaní potravy.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlgPkSK_C3NdXWSXHjqsVc_l93fwXD-dx9I5BlYpIyQAok_lA58cK9XzQLsXAQFSG66OzaOXGnFrOX_7ME2iMdex9WX9cIeb-AJ3iKkQhYCkG4KfGfelKLjtUKDY1GLusS-X9_8QpLCjg/s4160/IMG_20181008_205055.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3120" data-original-width="4160" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlgPkSK_C3NdXWSXHjqsVc_l93fwXD-dx9I5BlYpIyQAok_lA58cK9XzQLsXAQFSG66OzaOXGnFrOX_7ME2iMdex9WX9cIeb-AJ3iKkQhYCkG4KfGfelKLjtUKDY1GLusS-X9_8QpLCjg/w640-h480/IMG_20181008_205055.jpg" title="Ucháč svetlý (Plecotus auritus) - často skladá uši" width="640" /></a></div><div style="text-align: justify;"> V Európe žijúce druhy netopierov môžeme rozdeliť podľa toho či vydávajú ultrazvuk ústami alebo nosom. Väčšina druhov počas letu "kričí" pred sebou a pomocou uší vníma odraz zvuku od prekážky či koristi. Podkováre však presnosť echolokácie ešte zvýšili vďaka špeciálne tvarovanému okoliu nosa, ktorý má tvar podkovy, čo im umožňuje presne nasmerovať zvuk vydávaný nosom presnejšie a rozoznávať predmety s menej ako milimetrovým rozlíšením. Tretia skupina sú netopiere, ktoré využívajú ústa aj nos - ucháče a uchane. <br /></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJQagzJnBrp9AH7kbIbm41tM7YbOz-mP0Zarv15SkYhzic1veO3VxyFjoBUcgRAYYLQudAOPQ2yAU9DeDOuclKvPaf-cYfqhXMFRJuele8KLKcNkbC0AnHLKpPrcdnfWAE3F4ZlgP2zng/s4160/IMG_20180929_205115.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3120" data-original-width="4160" height="478" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiJQagzJnBrp9AH7kbIbm41tM7YbOz-mP0Zarv15SkYhzic1veO3VxyFjoBUcgRAYYLQudAOPQ2yAU9DeDOuclKvPaf-cYfqhXMFRJuele8KLKcNkbC0AnHLKpPrcdnfWAE3F4ZlgP2zng/w640-h478/IMG_20180929_205115.jpg" title="Ucháč sivý (Plecotus austriacus)" width="640" /></a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Dlhé uši ucháča svetlého (<i>Plecotus auritus</i>) a ucháča sivého (<i>Plecotus austriacus</i>) slúžia na zachytávanie zvuku koristi počas letu, ale aj pohybu po kôre stromov, po listoch či na zemi. Echolokáciou totiž netopier nevie rozlíšiť hmyz nachádzajúci sa na strome či na zemi od povrchu. Práve vtedy sa ukáže výhoda veľkých uší, ktoré slúžia netopierovi na zachytenie zvuku pochádzajúceho z nepatrného pohybu hmyzu. Ucháče lovia často v korunách stromov. Podstatnú časť potravy tvoria nočné motýle. Predovšetkým pre ucháča svetlého je typické, že sa živí hmyzom, ktorý je v danom období početný. Od jari do jesene sa mení jeho zloženie potravy. Tá závisí aj od prostredia, napríklad v blízkosti chovov domácich zvierat loví aj muchy, ktoré počas noci odpočívajú na výkaloch zvierat. Ak ulovia väčšiu korisť, často si ju odnesú na obľúbené miesto v podzemnom priestore alebo na strome kde ju skonzumujú. Na zemi potom ostanú iba krídla či končatiny hmyzu. Ucháč sivý sa zdržuje viac v okolí záhrad kde aj loví potravu. V porovnaní s ucháčom svetlým loví častejšie nočné motýle. Korisť loví najčastejšie vo vzduchu, menej často ju zbiera z povrchu stromov a zeme. <br /></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpjPvq5s-OfGT0zQU4Gc400EpYnqB2hOrjIX_GZnpratpvUyporN9ocBM_rkPppEXCQKjdMfN7zWK2dHvhSAWTXwwNG9We07lJ6TK5agTnOyxCu7xVmBFPP4MEvyBRA_1560mE4lpzLxA/s3120/IMG_20181231_144137.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2380" data-original-width="3120" height="488" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpjPvq5s-OfGT0zQU4Gc400EpYnqB2hOrjIX_GZnpratpvUyporN9ocBM_rkPppEXCQKjdMfN7zWK2dHvhSAWTXwwNG9We07lJ6TK5agTnOyxCu7xVmBFPP4MEvyBRA_1560mE4lpzLxA/w640-h488/IMG_20181231_144137.jpg" title="Nočné motýle tvoria podstatnú časť potravy ucháčov" width="640" /></a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"> Podobne ako iné druhy netopierov aj rozmnožovanie ucháčov prebieha v kolónii tvorenej samicami. Úkrytom počas leta bývajú budovy, podkrovie alebo dutiny v stromoch. Väčšinou je takáto kolónia tvorená 10-20 dospelými samicami. Najskôr prebehne párenie koncom jesene v jaskyniach a iných priestoroch kde sa netopiere stretávajú. Nasledujúce zimné obdobie prečkajú v dutinách stromov, ľudských stavbách alebo v jaskyniach. Tehotenstvo je počas zimy prerušené a pokračuje až s príchodom jari. Mláďatá sa rodia v prvej polovici júla. Samce žijú samotársky. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIHJLGHMQD3dAPQU0p3ls-Jym8vlcbMiWP9zuMdIDcXfX0x8665n1hr33Uvw37c58TvuCUQQSyPr2_wIUSYCUn0HU7fZX136mzqUjFK2a3D1aUbHl0YAYDmvy9fUtaRtuyKOkUlEQZPdo/s4160/IMG_20180303_163340.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="3120" data-original-width="4160" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjIHJLGHMQD3dAPQU0p3ls-Jym8vlcbMiWP9zuMdIDcXfX0x8665n1hr33Uvw37c58TvuCUQQSyPr2_wIUSYCUn0HU7fZX136mzqUjFK2a3D1aUbHl0YAYDmvy9fUtaRtuyKOkUlEQZPdo/w640-h480/IMG_20180303_163340.jpg" title="Ucháč sivý (Plecotus austriacus) - zimovanie, typické je zloženie uší" width="640" /></a></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Po dosiahnutí dospelosti spravidla nelietajú ďaleko od ich denných úkrytov. Viac ako dva kilometre od úkrytu odletia zriedkavo. Najčastejšie k tomu dochádza v čase párenia keď sa stretávajú jedince zo širokého okolia v priestorných podzemných priestoroch. Ak im chceme pomôcť, neničíme takéto priestory ako sú jaskyne, štôlne, pivnice či podkrovia budov. V lesoch tiež ponechávame staré stromy s dutinami. Nielen ucháče, ale aj ďalšie lesné druhy, využívajú počas roka mnoho úkrytov, ktoré pravidelne striedajú. Počas roka takto môžu využívať až niekoľko desiatok rôznych úkrytov. <br /></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-39808584021238816382020-05-09T17:24:00.001+02:002020-05-09T17:27:21.207+02:00Vzácni migranti z ríše dravcov<div style="text-align: justify;">Čas migrácie znamená, že sa môžeme stretnúť aj s vtákmi, ktoré sa na našom území zdržia iba chvíľu alebo ním len preletia. Od marca až do mája cez údolia pozdĺž riek prelietajú mnohí migranti vracajúci sa do severských oblastí kvôli hniezdeniu. Práve v tomto období, je veľká príležitosť stretnúť druhy, ktoré sa na území Slovenska inak nevyskytujú. Predstavme si pár druhov, ktoré upútajú našu pozornosť. <br /></div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"><b>Kršiak rybár</b> (<i>Pandion haliaetus</i>)</div><div style="text-align: justify;">Druh dravca, ktorý prelieta našim územím najčastejšie v apríli. Má dlhé a úzke krídla, zospodu je svetlý. Zastavuje nad vodnými plochami, kde neraz loví ryby. Trepoce sa nad vodou a následne sa strmhlav vrhá pod vodnú hladinu. Ak má šťastie, tak sa vynára s rybou v pazúroch. Jeho domovom sú jazerá obklopené lesmi v Pobaltí a Škandinávii. <br /></div><div><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZuEtvbjS_DyYxk9jBBD-vFoDWrwFT9WwLZUabfNXM-7YqsMkJ9isGhhkH3g1B44Lqg6ncGG2G3rEVAZK83EsmTWPH64mtIiryzxxu97tHVz_4nb5ybAym2kb8st5H78eDPNOM_NyI5G0/" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="799" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZuEtvbjS_DyYxk9jBBD-vFoDWrwFT9WwLZUabfNXM-7YqsMkJ9isGhhkH3g1B44Lqg6ncGG2G3rEVAZK83EsmTWPH64mtIiryzxxu97tHVz_4nb5ybAym2kb8st5H78eDPNOM_NyI5G0/w640-h426/49732780682_34148084d6_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kršiak rybár (Radovan Václav)<br /></td></tr></tbody></table><div><br /></div><div style="text-align: justify;"><b>Orol malý</b> (<i>Hieraaetus pennatus</i>)</div><div style="text-align: justify;">Na Slovensku je mimoriadne vzácny, najpravdepodobnejšie sa s ním stretneme počas migrácie na prelome marca a apríla. Existujú dve farebné formy, jedna je zospodu tmavohnedá a druhá čierno biela. Je veľký ako myšiak lesný. Živí sa vtákmi, cicavcami a plazmi. U nás hniezdil v 90. rokoch. <br /></div><div><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKAuEMwj10ToXINDWoB5myuoDhI71BJ3Uj4tPZ77tLr1wwTAPGh3Xyt0oZ3Of9BvaS_kmKLUe1rhhtipQhxJn7pEcwfJWrVAveq3MXS54AkvVRdFGFBDRWnXzmRz7-sfp_e6tT0TPmCxo/" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="571" data-original-width="799" height="458" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgKAuEMwj10ToXINDWoB5myuoDhI71BJ3Uj4tPZ77tLr1wwTAPGh3Xyt0oZ3Of9BvaS_kmKLUe1rhhtipQhxJn7pEcwfJWrVAveq3MXS54AkvVRdFGFBDRWnXzmRz7-sfp_e6tT0TPmCxo/w640-h458/22419581013_07b260f700_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Orol malý (Mick Sway)<br /></td></tr></tbody></table><div><b><br /></b></div><div style="text-align: justify;"><b>Kaňa stepná</b> (<i>Circus macrourus</i>)</div><div style="text-align: justify;">Vzácne sa s ňou stretneme skoro na jar, keď sa kane zatúlajú aj ďalej od svojich obvyklých trás. Samec je nápadne svetlý, štíhlejší ako samec kani sivej. Kaňa stepná uniká pozornosti aj skúseným ornitológom, veľmi jednoducho sa dá zameniť za kaňu sivú alebo popolavú. <br /></div><div><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiT_HgGYDKHF1RMPgJei4QpzYDbtjl3FrkxnxT2iDAktAuHUvwxQxoWlIpQ_J6i3Cb31ZAm3pkEbGHdaAGB4KIRGK9P_L2NblNG2TRPebq03hqPDsZ1zQwOJeTJQMpiCc9usx4IjxoEQJw/" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="424" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiT_HgGYDKHF1RMPgJei4QpzYDbtjl3FrkxnxT2iDAktAuHUvwxQxoWlIpQ_J6i3Cb31ZAm3pkEbGHdaAGB4KIRGK9P_L2NblNG2TRPebq03hqPDsZ1zQwOJeTJQMpiCc9usx4IjxoEQJw/w640-h424/8080029772_1a458d0cf3_c.jpg" title="Kaňa stepná (Ron Knight), samec" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Kaňa stepná (Ron Knight), samec<br /></td></tr></tbody></table><div><br /></div><div style="text-align: justify;"><b>Myšiak hrdzavý </b>(<i>Buteo rufinus</i>)<br /></div><div style="text-align: justify;">Stále vzácny, ale čoraz bežnejší. Jeho sfarbenie je veľmi rôznorodé, prezradí ho svetlý, zvrchu často hrdzavo sfarbený chvost. Myšiak lesný je tiež niekedy svetlo sfarbený, ale jeho chvostové perie má vždy určitý vzor. Stretneme sa s ním vzácne na nížinách. V Maďarsku už pravidelne hniezdi, v budúcnosti možno bude hniezdiť aj na Slovensku. <br /></div><div><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6_vtqjlGEdn8Zh5sf3yXQyCB3cIZxth7YgJTgynOn1lHg3KCXf-ivPPDPg7S95Ttk-XU7KbKVB5jgCCs4FkeiP_3z_Dj0BV2zmjM-TbU2YEn84xnn6ptDhLSoKBlLHRmuSWL5hqUS2BY/" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="533" data-original-width="800" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6_vtqjlGEdn8Zh5sf3yXQyCB3cIZxth7YgJTgynOn1lHg3KCXf-ivPPDPg7S95Ttk-XU7KbKVB5jgCCs4FkeiP_3z_Dj0BV2zmjM-TbU2YEn84xnn6ptDhLSoKBlLHRmuSWL5hqUS2BY/w640-h426/8035252773_9f425593b4_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Myšiak hrdzavý (Ján Svetlík)<br /></td></tr></tbody></table><div><b><br /></b></div><div style="text-align: justify;"><b>Hadiar krátkoprstý</b> (<i>Circaetus gallicus</i>)</div><div style="text-align: justify;">Veľký dravec veľkosti orla. Veľmi vzácne prelieta našim územím. Kedysi vzácne hniezdil na svahoch nízkych pohorí z ktorých zalietal na loviská na nížinách. Živí sa hadmi a jaštericami. Zospodu je svetlý s veľkou hlavou. Zblízka upútajú modré nohy. Keď loví, často sa trepoce na jednom mieste. <br /></div><div><br /></div><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKRq-ZiRhcJCer4P7-CP8DAXn8b59Ph-_jt6BY77iGc-YDD7R1rAYlUelGKX6OvkHnHbV8fdLqYUxCgqvpa1axBpNGDt95EFUVF6gInjT7HgZue0Noy8W8xE-qXIrddJAGYprKSOqxtZI/" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="567" data-original-width="800" height="454" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKRq-ZiRhcJCer4P7-CP8DAXn8b59Ph-_jt6BY77iGc-YDD7R1rAYlUelGKX6OvkHnHbV8fdLqYUxCgqvpa1axBpNGDt95EFUVF6gInjT7HgZue0Noy8W8xE-qXIrddJAGYprKSOqxtZI/w640-h454/33424002675_5964aa55d9_c.jpg" width="640" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Hadiar krátkoprstý (Frank Vassen)<br /></td></tr></tbody></table><div><br /></div><div><br /></div>Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-7446531898368572694.post-42113723725374113812020-02-05T00:08:00.006+01:002020-09-02T22:30:43.831+02:00Ako to vyzerá v pralese?<div style="text-align: justify;">
Minulý rok na jeseň sme boli pozvaní na konferenciu v Rakúsku zameranú na výskum v pralesoch. Súčasťou konferencie bola aj obhliadka pralesa Rothwald na území chránenej lokality UNESCO - Wildnisgebiet D<span class="st">ü</span>rrenstein. Prales Rothwald tvorí 400 ha lesa, ktorý je ponechaný na samovývoj. Zároveň sa tu nikdy, kvôli nedostupnosti, vzdialenosti a sporom o hranice, komerčne nehospodárilo. Oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 900 - 1300 m n. m. Nachádzame tu prevažne zmiešané jedľovo-bukové lesy v rôznom štádiu vývoja. </div>
<br />
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVriN-sfxth_RPP2_YCXJLaT8lQ3_4ooJmaLl1T9Bw9jvhywHS5-RIWCcOCeICp71dBUHgMZuYdu0uKjL7sQLAKkqVH4ng1YZ6sJWMIlkQ-cQuQBDs_git5kYd0AokB6AAW9ebR7zqKk4/s1600/IMG_20191018_095427.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiVriN-sfxth_RPP2_YCXJLaT8lQ3_4ooJmaLl1T9Bw9jvhywHS5-RIWCcOCeICp71dBUHgMZuYdu0uKjL7sQLAKkqVH4ng1YZ6sJWMIlkQ-cQuQBDs_git5kYd0AokB6AAW9ebR7zqKk4/s640/IMG_20191018_095427.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Vrchol D<span class="st">ü</span>rrenstein</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div style="text-align: justify;">
V čom je prales iný od bežne obhospodarovaných lesov? Na prvý pohľad nás upúta pestrosť hrúbky a výšky stromov. To znamená, že stromy nie sú rovnako staré. Ak sa pozrieme na ne bližšie, vidíme, že mnohé stojace stromy už nemajú listy, či konáre. Jednoducho tvoria stojace mŕtve drevo. Nezainteresovaným očiam sa môže zdať, že život tu upadá. Opak je však pravdou. V mŕtvom dreve žije mnoho druhov hmyzu, ako napr. fúzače a tiež rôzne druhy húb, sú na neho odkázané. V pralese však život nielen končí, ale aj začína. Zo semien stromov vyrastajú mladé stromčeky. Mnohé zakoreňujú už na rozkladajúcich sa popadaných kmeňoch stromov. A tie dodávajú množstvo živín zo svojich rozkladajúcich sa tiel semenáčikom. Celkom isto si všimneme aj viac dutín v stromoch po odlomených konároch a následnej činnosti húb. Tie sú úkrytom pre mnohé živočíchy - od hmyzu až po vtáky a cicavce.</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: left;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb8pmJNxrAAdH2V1TLGDy5ql5Ik1vmWbBt2Qqe84v7C8OvhSXTX104rMW-XWZZP2DHC_y8x6iYyoyZ8_6VMgbCLFD0He348D4MJbDYAE51ibmlH2jbkZUV0RAllgRCp2DsbN3fHfi1F3w/s1600/IMG_20191018_104325.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhb8pmJNxrAAdH2V1TLGDy5ql5Ik1vmWbBt2Qqe84v7C8OvhSXTX104rMW-XWZZP2DHC_y8x6iYyoyZ8_6VMgbCLFD0He348D4MJbDYAE51ibmlH2jbkZUV0RAllgRCp2DsbN3fHfi1F3w/s640/IMG_20191018_104325.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Prales sme zastihli v najkrajšom období - na jeseň. Listy hrali všetkými farbami od zelenej po žltú. Navyše, bolo jasno a slnko presvietilo les. Hneď ako sme vošli do tohto unikátneho územia, upútali nás výjavy, aké v hospodárskych lesoch nestretávame. Sú to odchýlky, pre lesohospodárov až nežiaduce javy, ako napr. stojace pne, stromy vyrastajúce z jednoho miesta a ležiace kmene stromov. My sme však boli nadšení. </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqFaLidM5p9CSoJVpWGf0lE07Fh0jBFziqxPSfkwnTsKZv6taHLMLnobwlcWXbjLsehBotS6Yr3Ze7OQTJDld7GRwDboQVMXgCkuCZFa7VqIATKVfY1-TO4duxnCx4nvT2Zb5cZ1erjh4/s1600/IMG_20191019_090226.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="884" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqFaLidM5p9CSoJVpWGf0lE07Fh0jBFziqxPSfkwnTsKZv6taHLMLnobwlcWXbjLsehBotS6Yr3Ze7OQTJDld7GRwDboQVMXgCkuCZFa7VqIATKVfY1-TO4duxnCx4nvT2Zb5cZ1erjh4/s640/IMG_20191019_090226.jpg" width="352" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Časť skupiny výskumníkov robila inventarizačný prieskum húb, no my sme sa pomaly presúvali ponad popadané stromy do odľahlejších častí. Samy sme boli zvedaví, čo objavíme. </div>
<br />
<div style="text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHlIq7oL7TBhJRGK0x5A8O_pvq8BC_c8q18Vbe61AuUYK5OqE2698W-0s9zuhEAfNR1DDYtMeggV2xkGCLM37Iq-2Jl9-k6Lm7L_m751z-0h5_fIqXatbFcGEbWH-OZpnz8xfNqZiw4fY/s1600/IMG_20191018_104950.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHlIq7oL7TBhJRGK0x5A8O_pvq8BC_c8q18Vbe61AuUYK5OqE2698W-0s9zuhEAfNR1DDYtMeggV2xkGCLM37Iq-2Jl9-k6Lm7L_m751z-0h5_fIqXatbFcGEbWH-OZpnz8xfNqZiw4fY/s640/IMG_20191018_104950.jpg" width="480" /></a> </div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Obrovské jedle sú objektom výskumu. Vedci sledujú napríklad množstvo opadu zo stromov a ich ďalší osud. Je zaujímavé, že v Alpách je málo veľkých predátorov, čo spôsobuje problém prirodzenej obnovy viacerých druhov stromov. Napríklad čerstvo vyklíčené jedle sú ohrozené spásaním vysokou zverou a snehom. V súčasnosti majú najväčšiu šancu prežiť jedle, ktoré sa uchytia na rozkladajúcich sa zvalených pňoch. Je tu množstvo živín, a zároveň na vyvýšenom mieste sú menej ohrozené snehom. </div>
<br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWjbWhlzw_Hq_7w2CcpfH0kLdtW9cVmxq-NkL_V8h_7iXEqbZgm1ssPUZu1iroZ8giKnnNRvbHvuDOMl4OeXnnnviRloZBEVlX_gJnnCOPAGShPNmi4HPFLDhu4wSl8FS4hydlaEkYD0k/s1600/IMG_20191018_121618.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWjbWhlzw_Hq_7w2CcpfH0kLdtW9cVmxq-NkL_V8h_7iXEqbZgm1ssPUZu1iroZ8giKnnNRvbHvuDOMl4OeXnnnviRloZBEVlX_gJnnCOPAGShPNmi4HPFLDhu4wSl8FS4hydlaEkYD0k/s640/IMG_20191018_121618.jpg" width="640" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Takto ležiace rozkladajúce sa drevo je aj cenným zdrojom vody. Keď je drevo v značne rozloženom stave, dokáže zadržať aj viac ako dva a pol násobok svojej hmotnosti. Počas prebiehajúcej zmeny klímy a hrozby nedostatku vody je každé zadržanie vody v lese dôležité. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOiJvtsnZJNqQPtyMG_lOfSKI0g6F9zfmF8jMeNwTS8lSUP92IkBDNaT27QWlgVtsbrucKzxw5FcFSxXhLCybLnPk6j7ytOAF_3xFqG_P3hsaR6TA_xDRYIP4O2lbEDXhTrCoxsAH7upw/s1600/IMG_20191018_124503.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOiJvtsnZJNqQPtyMG_lOfSKI0g6F9zfmF8jMeNwTS8lSUP92IkBDNaT27QWlgVtsbrucKzxw5FcFSxXhLCybLnPk6j7ytOAF_3xFqG_P3hsaR6TA_xDRYIP4O2lbEDXhTrCoxsAH7upw/s640/IMG_20191018_124503.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Skaly dodávajú pestrosť tunajšej krajine. A tiež určujú, akým druhom stromov sa bude dariť. Predovšetkým javory s hlbokými koreňmi majú výhodu na takýchto miestach. </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhanYNOzfDMA0IzIfMz9KVDZoX3oScqM-N9QAnmZqRHgmjmH7ow0H0O-pz2nYVMKnx-LQYfv9qUJu5KFds2Gveh9pjPcKfTPDMirQaXW1PPQYLC1Mua2WAaHSk6NJJnXO86rZ031u8bHn8/s1600/IMG_20191018_140826.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhanYNOzfDMA0IzIfMz9KVDZoX3oScqM-N9QAnmZqRHgmjmH7ow0H0O-pz2nYVMKnx-LQYfv9qUJu5KFds2Gveh9pjPcKfTPDMirQaXW1PPQYLC1Mua2WAaHSk6NJJnXO86rZ031u8bHn8/s640/IMG_20191018_140826.jpg" width="480" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Tunajšia voda je čistá a pitná. Zároveň je ľadovo chladná. Voda v lese znamená ďalšie možnosti pre život. Lesné obojživelníky sú od nej priamo závislé. </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjs1FsmqFCpxSdHoEbQqBGKzzK2bZiHRLLPn82iQqMI-yO4C3BPETqCdwZBAus3a9H4MtLpCYpQfCgbSd3wpcJUpBJGYwmupvAgG8DaIMKCp4YCeJ-rpVUP5Q83Jc3UkuW7LOfyNwQeVDk/s1600/IMG_20191018_142827.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjs1FsmqFCpxSdHoEbQqBGKzzK2bZiHRLLPn82iQqMI-yO4C3BPETqCdwZBAus3a9H4MtLpCYpQfCgbSd3wpcJUpBJGYwmupvAgG8DaIMKCp4YCeJ-rpVUP5Q83Jc3UkuW7LOfyNwQeVDk/s640/IMG_20191018_142827.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
Rastie tu mnoho druhov húb. Tie nachádzame na každom mieste - vyrastajú z pôdy, aj z mŕtveho dreva či priamo zo stromov. Svojimi hýfami prerastajú pôdu a tvoria rozsiahlu sieť napojenú na korene stromov. Tým poskytujú vodu a korene stromov zase živiny hubám. </div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW5i_KmWJ5Da6OARpK8G_Zy3-T3shcD3-cUWYkfvse8S2EAH3mxsg8ZDkkRsgoXZcKQQpA_0TLLOpPAn8p5Em7QU1jP0CkLeskM-WXBp1BgJDXJyo0XMzVRFlxb3IMGXTcC5PM2I7MkWU/s1600/IMG_20191018_144429.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiW5i_KmWJ5Da6OARpK8G_Zy3-T3shcD3-cUWYkfvse8S2EAH3mxsg8ZDkkRsgoXZcKQQpA_0TLLOpPAn8p5Em7QU1jP0CkLeskM-WXBp1BgJDXJyo0XMzVRFlxb3IMGXTcC5PM2I7MkWU/s640/IMG_20191018_144429.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
Huby naozaj tvoria bohaté spoločenstvo v tomto pralese. Vlhké prostredie spolu s diverzitou stromov a množstvom popadaného dreva vytvára bohaté možnosti pre hubie spoločenstvá. <br />
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkgvnRAWewXP9nNvJ2ylJPLJQt2GwlsupymyNW96nQMvYzMgBRZ36KDGHFvM2DegRXur7GH-F5Ysz02U1DK9o-bARz4jXkE-bIm8VTCUJIPUc0RnYkP0SRF46IUMGALuHd4aDOiIX-O9c/s1600/IMG_20191018_121025_HDR.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgkgvnRAWewXP9nNvJ2ylJPLJQt2GwlsupymyNW96nQMvYzMgBRZ36KDGHFvM2DegRXur7GH-F5Ysz02U1DK9o-bARz4jXkE-bIm8VTCUJIPUc0RnYkP0SRF46IUMGALuHd4aDOiIX-O9c/s640/IMG_20191018_121025_HDR.jpg" width="480" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Diverzita stromov podporuje diverzitu ďalších organizmov. Z vtákov tu nachádzame ďatle a lesné sovy. Oblasť D<span class="st">ü</span>rrenstein je jedno z dvoch miest v Rakúsku, kde bola realizovaná reintrodukcia sovy dlhochvostej (<i>Strix uralensis</i>). </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjf00vs4jWI3-MAj2tszgGZ0Rq4aKEpzU35AwTFOUgWUrtvoiDQ4i22s9HhYPb3F9io-lDAhyphenhyphenTg3HZzWgGDRGTnpxboOjFtUv39WhJ_ifbqk9pUOwk51Y60IlALhaCo9lFTuiC1V6LJFnM/s1600/IMG_20191018_110541.jpg" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjf00vs4jWI3-MAj2tszgGZ0Rq4aKEpzU35AwTFOUgWUrtvoiDQ4i22s9HhYPb3F9io-lDAhyphenhyphenTg3HZzWgGDRGTnpxboOjFtUv39WhJ_ifbqk9pUOwk51Y60IlALhaCo9lFTuiC1V6LJFnM/s640/IMG_20191018_110541.jpg" width="480" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Stojace mŕtve drevo alebo tzv. štompy sú zásobárňou života. Obývajú ich larvy mnohých vzácnych druhov chrobákov, ktoré nedokážu prežiť v živých stromoch. To láka druhy predátorov, ktoré sa týmito larvami živia, ako napríklad ďatle. Pri pohľade zblízka sú často rozďobané s dierami po úderoch tvrdého zobáka.<br />
<br />
Pralesné lokality sa nachádzajú aj na Slovensku. Spomeňme lokalitu Stužica či Badínsky prales. Celkovo malé zvyšky pralesov nachádzame prevažne v neprístupných oblastiach. Niektoré sú vyhlásené za rezervácie, stále je však väčšina z nich ohrozená zásahmi zo strany človeka. Okrem domova pre organizmy sú dôležité aj z hľadiska výskumu. Iba porovnávaním ľudskou činnosťou ovplyvneného a nedotknutého prostredia môžu vedci sledovať prírodné cykly v pôvodnej podobe a sledovať dopad ľudských aktivít na les. Zachovaním zvyškov pralesov si zachováme aspoň malý kontakt s pôvodnou divou prírodou. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
Sovulehttp://www.blogger.com/profile/00142746300513181514noreply@blogger.comUnnamed Road, 3345, Austria47.785212449059166 15.06246858931240247.763875449059164 15.022128089312403 47.806549449059169 15.102809089312402