utorok 6. novembra 2018

Nespútaná rieka

Rieky sú pre väčšinu z nás symbolom divokej prírody. Sprvu rýchlo, agresívne prekonávajú horské údolia, neskôr na nížine spomalia a začnú sa kľukatiť - meandrovať. Alebo nie? Naše rieky boli v minulosti iné ako dnes, teraz sú priamejšie. Je to dôsledok narovnávania koryta, aby mohli byť využívané lodnou dopravou, a aby mohla voda rýchlejšie odtekať. Je to prevažne zastaralý názor z minulosti, keď rýchly odtok mal pomôcť zmierniť či zabrániť záplavám. 

Jesenná Morava


Meandrujúca rieka tečie pomalšie, vytvára prostredie vhodné pre mnoho foriem života. Plytčiny, štrkové lavice, mŕtve ramená, mokrade - to všetko vytvára neregulovaná rieka. Avšak návrat k prirodzenej rieke je momentálne namáhavá úloha. Vyžaduje si financie a odborný plán. Pripojenie mŕtvych ramien k rieke je naozaj téma na veľké projekty, ale pomôcť jej zotaviť pomôžu aj menšie zásahy. Napríklad úprava brehov - odstránenie veľkých balvanov, ktoré tu mali udržať brehy stabilné. Rieka je však dynamický činiteľ, modeluje okolie. Postupne na niektorých miestach vymelie brehy, vzniknú prirodzené kolmé steny. A tie sú vhodné pre hniezdenie druhov ako rybárik riečny (Alcedo attis) či brehuľa hnedá (Riparia riparia). Ich hniezdne nory začínajú kruhovým vstupným otvorom. Tak ich spoznáme. 

Štrková pláž
 
Ešte dôležitejšie je nechať rieku vytvárať vlastné koryto, aby sa vytvorili plytčiny aj hlbočiny. Umelé zásahy, ako prehlbovanie koryta, ničí pestrosť vodného prostredia a tým aj obmedzuje život množstva živočíchov. Rieka navyše prináša materiál z iných častí povodia, čo ešte spestrí ponuku úkrytov pre ryby a vodné bezstavovce. A práve preto je v záujme aj rybárov, aby sa takéto miesta v rieke vytvárali. Na brehoch riek zase lužný les tlmí vplyv záplav. V minulosti boli vyrúbané a zničené odvodňovaním veľké plochy tohto biotopu. Našťastie lužné dreviny ako vŕba a topoľ rastú rýchlo, čo zjednodušuje obnovu lužného lesa. 

Rieka a jej okolie patrí k ohrozenému prostrediu, ľahko sa môže znečistiť či narušiť jej prostredie ľudskými zásahmi. Kvalita vody v nej však ovplyvňuje aj ľudí, ktorí v nej lovia ryby či využívajú z nej vodu na pitie alebo na svojich pozemkoch. 

utorok 23. októbra 2018

Babie leto so Sovulami

Máme tu jeseň. No ešte pred chvíľou sme si užívali babie leto. A musíme napísať, že stálo za to. Krásne slnečné počasie a príjemná teplota nám spríjemnili naše stretnutia na krúžku. Úspešne sme nadviazali na dlhšie sobotňajšie výlety aj s ďalšími odborníkmi na rôzne oblasti. 

Západ Slnka so Sovulami

Po vydarenej akcii na ostrove Sihoť sme organizovali počas jesene aj návštevu hradu Devín a výstup na Devínsku Kobylu. Na hrad Devín sme nešli iba kvôli histórii. Chceli sme si z vtáčej perspektívy pozrieť okolitú krajinu. Kedysi sa odtiaľto dali pozorovať obrovské ryby - vyzy. Tie nanešťastie z tohto úseku Dunaja vymizli. Ostali tu však aj ďalšie zaujímavé druhy, o ktorých sme si toho viac povedali. Podarilo sa nám pozorovať kŕdeľ čajok na pláži a naučili sme sa o funkcii lužného lesa v krajine. Všetko sme mali pekne na dlani. Navyše nám pekný výklad zabezpečil aj odborník - botanik zo SAV.


Sovule na hrade Devín

Na Devínsku Kobylu sme sa vybrali za pekného teplého počasia. Vyhradili sme si celý krúžok na výstup, pričom sme sa naučili rozlišovať jednotlivé duby a iné stromy. Ochutnali sme aj semená buka lesného. Aj to je jeden z našich Sovule prístupov - využívať prírodné produkty. Raz sa to krúžkarom zíde. Dlhšia pauza na vrchole Kobyly umožnila načerpať nové sily a smerom nadol to už bolo zábavnejšie. Tí rýchlejší si užili slalomový beh chodníkom až dole pod Sandberg.

Pod vrcholom Devínskej Kobyly

O týždeň neskôr sme sa vybrali do Weitovho lomu porozprávať si o netopieroch, ale aj iných živočíchoch. Ukázali sme si ako funguje sonar a detektor. Pozorovali sme aj pár krkavcov, najväčších spevavcov na svete. K tomu sa pridal ako vždy kopec zábavy počas putovania.  

 
O netopieroch v lome

V stredu sme objavili čaro pokosenej lúky pod cyklomostom. Venovali sme sa maľovaniu, ale aj hľadaniu ulít a živočíchov. Dokonca sme našli aj ukrytú užovku fŕkanú v škáre. Hneď sme si povedali aj o význame nepatrných škár pre živočíchy.  

Maľujeme šišky

Po dlhšej dobe sme boli aj na Srdci, kde sme sa tiež naučili rozlišovať stromy podľa listov. Preskúšali sme aj naše zmysly, konkrétne sluch. Viete sa potichu zakrádať? Počas jednoduchej hry sme si to vyskúšali. A bolo to naozaj zábavné aj poučné. Umiestnili sme aj fotopascu pri jazvečom hrade. A výsledok sa dostavil - jazvece sa ukázali. 

Učíme sa dreviny

Okrem toho sme si znova zopakovali základné a spoľahlivé uzly. Tie sa nám vždy môžu zísť. Ak vás naše aktivity zaujali neváhajte sa pridať, predovšetkým v sobotu budeme pokračovať aj v novembri. 

utorok 16. októbra 2018

Stromové netopiere - raniaky

Netopiere si predstavujeme v spojení s tmou, jaskyňami či štôlňami. Vyletujúci netopier z jaskyne je pre väčšinu z nás symbolom opusteného priestoru. No nie všetky netopiere majú radi takéto prostredie. Také raniaky, ucháče, uchane či netopiere riasnaté nájdeme väčšinu roka v stromových dutinách. Tu sa rozmnožujú a neskôr sa ukrývajú, kým nie je príliš chladno.  

Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)

Pristavíme sa pri raniakoch. Na Slovensku žijú tri druhy a všetky sú typické lesné netopiere. To znamená, že do jaskýň spravidla nevletujú. Majú radi dutiny vyššie nad zemou, pričom ich pravidelne striedajú počas roka. Žijú u nás - raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus), hrdzavý (N. noctula) a malý (N. leisleri). Sú hmyzožravé, dokonca raniak obrovský loví aj malé spevavce. Je to jediný mäsožravý druh netopiera v Európe.

Najbežnejší z raniakov - raniak hrdzavý - nežije usadlo, ale aby sa rozmnožil väčšina samíc od nás odlieta preč zväčša severo-východným smerom kde porodia mláďatá. Koncom leta sa vracajú zasa naspäť. Podobne migruje aj raniak malý, pri raniakovi obrovskom zatiaľ nemáme dostatok informácií. Je to v podstate najmenej poznaný netopier v Európe.

Raniaky sú typické štíhlymi krídlami, ktoré im umožňujú rýchly let nad korunami stromov. Preto ich môžeme aj ľahšie pozorovať na rozdiel od iných druhov. Zaujímavé je, že raniaky hrdzavé aj malé vydávajú aj pre naše ucho počuteľné zvuky. Týmito tzv. sociálnymi hlasmi sa dorozumievajú medzi sebou. Môžeme ho popísať ako cmuknutie či cvrknutie. Počas jesene nás niekedy prekvapia skupiny raniakov hrdzavých loviacich počas dňa (niekedy aj 50 jedincov naraz) často priamo nad domami v obciach. Súvisí to s migráciou netopierov smerom na juh, keď sa putujúce netopiere zastavia na vhodnom mieste loviť potravu. Je to prírodné divadlo, ktoré sa nám vryje nadlho do pamäte. 

Raniak malý (Nyctalus leisleri)
Raniaky hrdzavé aj malé sa celkom zaujímavo prispôsobili životu v blízkosti človeka. Obývajú napr. škáry v panelových domoch či búdky, ktoré obsadia na jar a potom sa sem vrátia na jeseň. Niekedy tu prežijú aj celú zimu. Môže to byť pre ne aj nebezpečné, ak sa napr. dom zatepluje, tak môže celá kolónia netopierov uviaznuť v uzavretej škáre. Preto je dôležité vopred odborne prehliadnuť dom pred zateplovaním a každou úpravou. 

Doteraz chýba množstvo dôležitých informácií o týchto stromových druhoch, keďže nie je možné ich sčítavať v podzemí na tradičných zimoviskách ostatných druhov netopierov. Stále nám chýba množstvo údajov o tom, kde tieto druhy zimujú, kde sú presne miesta kde samice rodia mláďatá či ako vysoko a ďaleko lietajú za potravou.

piatok 5. októbra 2018

Kuny za rohom

Keď sa povie šelma, predstavíme si zväčša veľké mačkovité šelmy, vlky, medvede. Avšak šelmy sú aj menšie tvory, ktoré nás nemusia ohrozovať. Niektoré žijú pri našom boku bez toho aby sme o nich vedeli. Lákajú ich naše príbytky, záhrady či odpadky. Bežne v záhradách a na okraji sídiel žijú okrem líšok aj lasicovité šelmy. A medzi nimi nájdeme kuny - našich najobratnejších predátorov. Tie sa prezradia častokrát zvyškami potravy na povalách, podkroví či chatách.

Na Slovensku sa stretávame s dvoma druhmi - kunou lesnou (Martes martes) a skalnou (Martes foina). Dosahujú veľkosť domácej mačky, no sú štíhlejšie s pretiahnutým telom. Pohybujú sa skokmi. Rozlišujú sa v tvare podbradníka - svetlej škvrny na hrdle a aj sfarbením srsti. Kuna skalná je zavalitejšia, má svetlejšiu srsť a biela škvrna na hrdle sa rozvetvuje do tvaru vidlice. Rada obýva prostredie v blízkosti ľudských obydlí. Kuna lesná je štíhlejšia, s tmavou srsťou a žltou škvrnou bez vetvenia. Je to  predovšetkým lesný druh, ale tiež neraz navštívi aj záhrady ak sú v blízkosti lesa.

Kuna skalná (vľavo) a kuna lesná (vpravo)

S oboma sa môžeme stretnúť počas túlania sa v prírode. Ich potravu tvoria predovšetkým malé hlodavce, vtáky, vajíčka. Je známe, že dokážu uloviť vevericu počas prenasledovania v korune stromu. Avšak predovšetkým kuny skalné obľubujú aj ovocie a lesné plody. Počas leta a jesene tvoria častokrát hlavnú zložku potravy. Kuny nelovia spôsobom ako mačky - zakrádaním. Korisť prenasledujú na zemi alebo na stromoch dlhými a rýchlymi skokmi pričom prenasledovanie koristi môže trvať aj niekoľko minút. V zime častejšie využívajú ako potravu aj uhynuté živočíchy.  
Stopy a trus kuny

Neobyčajnú obratnosť si všimneme keď prenasledujú korisť v korunách stromov. Ale nielen tam kunám táto vlastnosť pomáha. Využívajú ju napríklad pri plienení vtáčích búdok. Preto hlavne pri väčších búdkach je potrebné aj oplechovať steny, aby sa čo najviac sťažil prístup k vstupnému otvoru. Niekedy navštívia aj jaskyne, kde vedia uloviť netopiere visiace nízko nad zemou alebo na pre ne dostupných miestach.

V prírode majú aj prirodzených nepriateľov - predovšetkým orla a výra skalného. Pomerne často sa objavujú na ich jedálničku. Počas odpočinku sa ukrývajú v dutinách stromov, búdkach, povalách či starých hniezdach.

nedeľa 23. septembra 2018

Koniec leta na krúžku


Ako sa končí leto tak prispôsobujeme témy na krúžku podľa tohto obdobia. Prebrali sme pavúky, mravce či ryby. Pavúky sú symbolom babieho leta, mravce teraz usilovne zberajú zásoby na zimu a ryby sú taktiež aktívne v hľadaní potravy. Jednoducho sú to vhodné témy na diskusiu.  Okrem toho sme sa už tradične venovali aj tvorivej činnosti - maľovaniu ulít. 

Keďže sme mali úžasne krásne počasie, stretnutia sa niesli v znamení hľadaní živočíchov v ich prostredí. Veľkú tému pavúkov sme nezačali s prvou skupinou úspešne - našli sme iba niekoľko malých lovčíkov (druh pavúka pobehujúci po lístí na zemi). Križiaky a iné druhy sa nám vyhýbali, no našli sme aspoň niekoľko modliviek. Až na ďalšom stretnutí sme objavili dvoch križiakov pri cyklistickom chodníku. Mohli sme si pozrieť obaľovanie koristi pavúčim vláknom či ako pavúk reaguje keď ho vyplašíme. Skryje sa. Sobotňajšia skupina bola úspešnejšia, videli sme niekoľko lovčíkov, ktorým sme skontrolovali počet končatín. Ukázali sme si kde majú jedové zuby (chelicery) a hmatadlá. Chytili sme aj malú skákavku, pavúka, ktorý loví skokom rôzny drobný hmyz. Bola veľká iba niekoľko milimetrov. Pošťastila sa aj mladá jašterica obyčajná, ktorú sme si poobzerali z každej strany. Zaujali nás aj mravce, pri ktorých mravenisku sme strávili dlhé minúty. Najprv nás vnímali ako votrelcov, neskôr sa ponorili do zbierania jedla. Nechali sme im kúsky jablka a sledovali ako ho spracujú a odnesú do mraveniska. Spoznali sme robotnice a ich silu pri prenášaní nákladu. Navštívili sme aj okolie rieky Moravy. Tu sme sa zamerali na ryby a ich stavbu tela. Využili sme preparát hlavy sumca na ukážku hlavných zmyslov a toho ako sumec loví potravu. Niekoľko radov drobných zubov si deti mohli ohmatať, zároveň mohli vidieť aj pažerákové zuby, ktoré majú mnohé ryby. 

Mravenisko a život v ňom
Okrem týchto tém sme zavítali aj na ostrov Sihoť, kde nás previedla pani sprievodkyňa a ukázala nám čo na ostrove máme a prečo je pre Bratislavu dôležitý. Tešíme sa na ďalšie dni, máme v zásobe viacero tém a nápadov čo chceme prebrať a kam ísť. Leto sa končí, my však pozeráme dopredu a tešíme sa na jeseň!

utorok 11. septembra 2018

Ako pomôcť dážďovníkom a netopierom

Večernica pestrá obľubuje budovy
Ochrana prírody, podobne ako iné témy, prechádza neustálym vývojom. Tak ako sa menia požiadavky spoločnosti na prostredie, tak sa vynárajú rôzne problémy. Je mnoho príkladov kedy nastáva konflikt spoločnosti so skupinami organizmov napríklad - šelmy a chovatelia oviec, medveď a včelári, kormorány a rybári, lesníci a pralesy... Avšak s čím sa potýkame v mestách najčastejšie je problém zateplovania budov. Chceme zvýšiť komfort v našich obydliach, no zabúdame, že môžeme úplne zničiť domov iných obyvateľov.

V škárach nezateplených predovšetkým vysokých budov si nachádzajú miesto na hniezdenie dážďovníky a netopiere. Určite si mnohí všímajú lietajúce netopiere medzi budovami za súmraku a takisto početné skupiny dážďovníkov. Sú to zaujímaví obyvatelia, títo rýchli letci. Na rozdiel od iných vtákov (holubov, vrabcov) a cicavcov (líšky, mačky, potkany) nevyužívajú odpadky a iné produkty našej činnosti ako potravu. Živia sa hmyzom, často tým drobnejším ako muškami, komármi. Avšak majú radi naše budovy, kde sa môžu ukryť pred nepriateľmi. Spravidla nám neznepríjemňujú život, skôr mu dodávajú pestrosť. Ranný krik dážďovníkov počas leta dodá príjemnú energiu do nového dňa. Ak ich chceme naďalej mať v našej blízkosti, je dobré im trocha pomôcť. Najdôležitejšie je pred plánovaným zateplením urobiť obhliadku miesta. Oslovíme Štátnu ochranu prírody SR alebo Spoločnosť pre ochranu netopierov. Následne postupujeme podľa krokov uvedených na tejto stránke. Aby bolo zabezpečené prežitie počas aj po skončení stavebných prác, na budovu sa najčastejšie umiestňujú a do izolačnej vrstvy zapracujú špeciálne búdky. Vletový otvor je umiestnený na dne búdky v tvare nenápadnej štrbiny. Je to esteticky citlivé riešenie. Takéto búdky majú dlhú životnosť a umožnia prežiť v našej blízkosti mnohým generáciám netopierov a dážďovníkov. 

Mestá síce nie sú porovnateľné biodiverzitou s pralesmi alebo mokraďmi, môžu však byť plné života, čo zvýši kvalitu života aj nám ľuďom. Predovšetkým ak máme radi život v jeho mnohorakej podobe.

štvrtok 6. septembra 2018

Užili sme si s pavúkmi

Naše výtvory
Po letnej prestávke sme sa vrhli do nového školského roka s nevídaným entuziazmom. Teda nielen my - lektori, ale aj deti. Prišli takmer všetci z pôvodných, a tiež niekoľko nových tvárí. Krátke zoznámenie prebehlo rýchlo a hor sa do prírody. 

Tentoraz sme sa utáborili v dendroparku pod lesom. Začali sme s tvorivou časťou krúžku - maľovaním kameňov. Deti mali voľnú ruku vo výbere motívu a farieb. Niektorí sa inšpirovali lienkou či chrobákmi a iní zase vsadili na čistú abstrakciu. Časť krúžkarov, ktorí nemali záujem maľovať alebo už dokončili prácu na ich výtvoroch, sa venovala hľadaniu rôznych tvorov v okolí. 
Svrček poľný

Pokosené lúčne časti vyhnali dnešný cieľ - pavúky do zarastenejších kútov parku. Iba niekoľko starých pavučín prezrádzalo kde mali ešte nedávno svoj domov. Museli sme sa uskromniť s malými behajúcimi pavúkmi - lovčíkmi. Aj tie nám poslúžili ako názorná ukážka. Mohli sme skontrolovať počet nôh, umiestnenie očí či ich správanie. To však nebolo všetko, keď ostatní dokončili svoju tvorbu, porozprávali sme sa o stavbe tela, spôsobe života a rôznych druhoch pavúkov. Kupodivu strach z tejto skupiny živočíchov sa medzi deťmi nenosí. O to lepšie. 

https://lh3.googleusercontent.com/-JGnS7LXVJjc/W5DHxAiAmeI/AAAAAAAAC78/1JwcWyCtqEUDEZA8sVvOJO7jknimtZqsgCL0BGAYYCw/h655/5547789722334042758%253Faccount_id%253D1Našli sme aj minimálne tri modlivky, ktoré sme si dosýta poobzerali. Pošťastil sa chytiť aj svrček poľný, koníky, niekoľko kobyliek zelených, neurčený druh kobylky a napokon aj mladá jašterica. Tá mala samozrejme najväčší úspech. Po chvíli už bola kľudnejšia a mohli sme ju vypustiť pod kríkom. Zaujali nás aj ďalší malí obyvatelia - motýle. Tie sme však nechali na pokoji, sú to krehké tvory a ubližovať nikomu nechceme. Pri kobylkách sme si ukázali ako ich odlíšiť od koníkov. Kobylky majú dlhé tenké tykadlá, naopak tykadlá koníkov sú krátke a hrubšie.

Napokon sa nám čas rýchlo krátil a museli sme sa pomaly vrátiť pred kostol - náš východzí bod. Nadšené deti rozprávajúce zážitky rodičom boli našou najväčšou odmenou.  
V plnom nasadení