streda 23. októbra 2019

Jeseň so Sovulami

Koncom leta sme už tradične pozorovali zhromažďovanie včelárikov a brehúľ v lome Srdce či vo Weitovom lome. V okolí Sandbergu spoznávame predovšetkým jeho hmyzích obyvateľov - cvrčky, koníky, kobylky a samozrejme modlivky. Tie už patria k nám a deti ich bez strachu obdivujú.


Na Srdci (bývalý lom) sme spoločne objavili kam chodí črieda diviakov. Našli sme aj miesto, kde sedáva výr. Množstvo pierok z holubov, ale aj iných vtákov ho okamžite prezradilo. Na osamotenom strome na lúke sme objavili malé jašterice. Vďaka tomu sme si mohli pozrieť zblízka tieto mrštné tvory. Pri rieke Morave sme sa naučili rozlišovať stopy, čo tu v blate zanechali chlpatí aj operení obyvatelia. Prechádzala sa tu ondatra, volavka aj mačka. Bystré oči detí sa rýchlo naučili rozdiely medzi stopami a aj to, kde ich treba hľadať.


Vrcholom jesene bolo člnkovanie na Karloveskom ramene spojené s opekaním. Podarilo sa nám to zorganizovať vďaka jednému zo skvelých rodičov našich krúžkarov. Všetko vyšlo na jednotku a my sme si užili pohodový slnečný deň.


Využili sme aj kľúče na určovanie drevín v prírode. S ich pomocou sme sa naučili rozlíšiť brest či vŕbu od iných stromov. Spoločne sme si pozreli všetky videá z našej fotopasce. Je to iný zážitok, keď vieme, kde a kedy fotopasca natáčala diviaky, daniele, veverice, kuny, vydry či jazvece. Po dlhšej prestávke sme sa venovali rozboru vývržkov sov. Nadšenie z hľadania kostí bolo veľké, aj keď väčšina bola z ryšaviek - lesných myší. V jednom vývržku čakalo prekvapenie v podobe celej hlavy ďatla veľkého. Okrem nadšenia z objavovania sme sa naučili aké druhy živočíchov tvoria potravu sovy.


V spolupráci s novootvoreným ekocentrom DNV sme pre verejnosť zorganizovali prednášku o migrácii vtákov, súčasťou ktorej boli aj tvorivé dielne pre najmenších.


Nechýbala ani výroba svojich vlastných vtáčích hniezd. Deti sa dozvedeli  o druhoch, ktoré si hniezda stavajú a druhoch, ktoré využívajú hniezda iných vtákov, prípadne hniezdia v dutinách stromov.



Jeseň pokračuje a krúžok sa pomaly blíži k zimnej prestávke. Počas nej pripravíme nové aktivity pre našich krúžkarov a budeme očakávať príchod jari. A možno sa uvidíme aj skôr na nejakej akcii počas zimy.


utorok 10. septembra 2019

Ako sa hospodári v lesoch?

Lesy a spôsob ich obhospodarovania sú širokou témou, ktorá je predmetom vášnivých debát medzi odborníkmi aj verejnosťou. Názorov na správne obhospodarovanie je mnoho a pre každú lokalitu resp. typ lesa je vhodnejší iný spôsob. V podstate o každom kuse lesa na Slovensku sa vedú podrobné informácie a je preň stanovené obhospodarovanie. V súčasnosti sa hospodári  troma základnými spôsobmi. Každý takýto spôsob sa prejaví v charaktere lesa. Nižšie je uvedených niekoľko príkladov ako je les obhospodarovaný a ako ho spoznáme.
 
Spôsoby obhospodarovania
Najrozšírenejší spôsob obhospodarovania je podrastový spôsob. Je založený na postupnom rube, pričom sa daný porast prirodzene obnovuje (stromy rastú zo semena) pod clonou ťaženého porastu alebo vedľa neho, pričom tento pás by nemal byť širší ako priemerná výška porastu. Materské stromy sa postupne ťažia, les sa týmto spôsobom postupne prerieďuje. Preto les pôsobí prehľadným dojmom. Takýto les spoznáme podľa toho, že jednotlivé porasty tvoria stromy približne rovnakej hrúbky (sú rovnako staré).

Bukový les, stromy sú rovnako staré ďaleko od seba.
Ďaľším, menej využívaným spôsobom je tzv. výberkový spôsob hospodárenia. Je preň typická ťažba jednotlivých stromov či malých skupín. Z hľadiska ochrany prírody je problematický, lebo pri tomto hospodárení musí byť v lese hustá sieť zvážnic - lesných ciest po ktorých sa zváža drevo. Pri výrube a premiestňovaní jednotlivých stromov sú často poškodzované aj okolité stromy odretím, tiež dochádza k rozrytiu pôdy. Pozitívne je, že v lese sa nevytvárajú veľké plochy bez stromov, les sa obnovuje prirodzene a je pestrejší vekovým zložením. V tomto prípade má les skupinový charakter - skupiny stromov sa líšia hrúbkou stromov (vekom).

V presne určených typoch lesa je možné hospodáriť aj holorubným spôsobom, kedy sa daný porast vyťaží naraz, pričom vznikne  holá plocha bez stromov (rúbanisko). Tento spôsob je legislatívne povolený v agátových porastoch, borovicových porastoch na Záhori, v monokultúrach šľachtených topoľov a v tzv. energetických porastoch, ktoré tvoria rýchlorastúce dreviny pestované na produkciu biomasy (paliva). Je to tak preto, lebo v takýchto typoch porastov nemožno očakávať prirodzenú obnovu lesa, a sú preto obnovované umelo (výsadbou).

Pro Silva
Postupne sa začína presadzovať na Slovensku aj spôsob hospodárenia Pro Silva, kde sa vytvorí les s rôzne starými stromami. Stromy sa priebežne ťažia, ale necháva sa priestor mladým stromom na rast. Čo nás upúta je vyšší podiel mladých stromov. Stromy majú tiež rôznu hrúbku. Je to nový spôsob hospodárenia, väčšina Pro Silva lesov je stále v štádiu prerodu z podrastového spôsobu hospodárenia. To znamená, že veľa Pro Silva porastov sa stále podobá na les kde sa hospodári podrastovým spôsobom. Pri tomto spôsobe je vo veľkej miere na lesnom hospodárovi ako bude les vyzerať. Môže byť v ňom ponechávané tzv. mŕtve drevo, stromy s dutinami či dreviny s pôdoochrannou funkciou. Takisto však môže byť Pro Silva les podobný bežnému lesu obhospodarovanému napr. podrastovým spôsobom.

Pro Silva porast - Božia Muka (medzi Račou a Mariankou) - 11 rokov hospodárenia Pro Silva

Lesy v minulosti
V minulosti sa hospodárilo inak, lesy boli nielen zásobárňou dreva, ale boli využívané aj na pasenie prasiat či dobytka. Vznikali vďaka tomu presvetlené riedke lesy so staršími stromami s minimálnym podrastom. Dnes nájdeme po nich iba stopy v podobe starých stromov roztrúsených v lese obklopených mladšími stromami. Postupom času sú však stromy vyťažené alebo prirodzene odumierajú. Tieto zvyšky nájdeme neďaleko ľudských sídiel, napr. pri Stupave. Pastevný les je momentálne obnovovaný v Panónskom háji v oblasti Šúru pri Svätom Jure. Okrem spôsobom pastevných lesov sa hospodárilo aj spôsobom tzv. nízkeho a stredného lesa. Nízky les je les, v ktorom  sa stromy na časti plochy ťažia v krátkom intervale spravidla 25 – 40 rokov. Následne po vyťažení sa les obnoví z výmladkov vyrúbaných stromov – z koreňov či z pňa strom produkuje výhonky schopné vytvoriť kmeň stromu. Tento les ľahko spoznáme podľa stromov s viacerými kmeňmi. Stredný les tvoria rôzne staré stromy, z ktorých hlavnú časť tvoria stromy, ktoré sa obhospodarujú ako pri nízkom lese. Čiže sa kompletne vyťažia a ponechajú na vegetatívnu obnovu z výmladkov až na niekoľko ušetrených stromov. Týchto pár stromov sa ťaží jednotlivo počas nasledujúcich rokov či do ďalšieho celoplošného výrubu podľa potreby. Rozdiel v porovnaní s nízkym lesom je aj v tom, že stredný les je čiastočne obnovovaný aj prirodzene – zo semena ponechaných stromov. V súčasnosti sa s oboma spôsobmi stretneme najskôr v podobe pozostatkov lesov, ktoré nie sú hospodársky využívané. Oba spôsoby sú momentálne zaznávané lesohospodármi, avšak pre ochranu prírody majú niekoľko výhod. Predovšetkým vytvárajú podmienky pre život svetlomilných druhov, prinášajú spestrenie lesného prostredia. Môžu byť využívané na pravidelné dodávanie palivového dreva čo umožňuje zjemniť hospodárenie v iných častiach lesa či zachovanie starých porastov v obhospodarovanom území. 

Pôvodne nízky les - teraz dlhodobo neobhospodarovaný

Aký les je teda najlepší z hľadiska ochrany biodiverzity? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Rôzne rastliny aj živočíchy potrebujú rozdielne podmienky ako dostatok svetla, staré stromy či ležiace práchnivejúce drevo. Ani pralesy nedokážu poskytnúť domov každému lesnému druhu v rovnakej miere. V pralesoch však nachádzame vyššiu rozmanitosť druhov, keďže prostredie je rozmanitejšie – sú tu staré aj mladé stromy, otvorené malé plochy po spadnutých stromoch či požiaroch, rozkladajúce sa mŕtve drevo. Je tu viac druhov zastúpených rovnomernejšie. Niektoré živočíchy ako napr. mnohé motýle vyžadujú viac svetla, obývajú prieseky či okraje lesných ciest. Všeobecne rôznorodé prostredie podporuje viac druhov. Ak je cieľom poskytnúť podmienky čo najväčšiemu počtu druhov, lesy v rôznom stupni vývoja môžu takéto podmienky zabezpečiť. Naopak v hospodárskych lesoch sa viaceré druhy vyskytujú vzácne, a niektoré  zase dominujú. Keďže od lesov vyžadujeme aj produkciu dreva, musíme hľadať spôsoby ako zabezpečiť dostatok dreva pre ľudské aktivity a zároveň zachovať životné prostredie pre obyvateľov lesa. Preto je potrebné sledovať vplyv hospodárenia na biodiverzitu a spolupracovať s lesohospodármi na šetrnom využívaní lesov. 

streda 31. júla 2019

Netopiere v záhrade - ako na ne

Netopiere sú našimi susedmi už dlho, automaticky ich očakávame na povalách kostolov či hradov, katakombách a pivniciach. Avšak staviame čoraz modernejšie budovy s výrazne limitovanými možnosťami pre vstup iných živočíchov z vonka. Takisto pretvárame krajinu v okolí sídiel kde staré stromy nahrádzame nízkym trávnikom a poctivo ničíme iné druhy rastlín. Ak však chceme prilákať netopiere do našej blízkosti, musíme zvoliť iný prístup.

Existuje niekoľko opatrení, ktoré zatraktívnia záhradu pre týchto lovcov hmyzu. Let netopierov je energeticky náročný a predovšetkým v horúcom počasí potrebujú často piť. Ak vybudujete na záhrade jazierko či mokraď, netopiere to určite ocenia nielen kvôli dopĺňaniu tekutín. Voda priťahuje hmyz, ktorý sa v jeho okolí zhromažďuje a rozmnožuje, čo láka aj ich predátorov - napr. netopiere. Aspoň okolo časti vodnej plochy je dobré ponechať alebo zasadiť stromy, keďže väčšina u nás žijúcich druhov preferuje lesné prostredie a jeho okraje.

Jazierko môže byť inšpirované mokraďmi v prírode
Ak máte v záhrade starý strom s dutinami či odlupujúcou sa kôrou, časom ho aspoň krátkodobo môžu využívať druhy netopierov ako ucháče (Plecotus), raniaky (Nyctalus) či večernice (Pipistrellus). Netopiere úkryty často striedajú, preto ich v dutinách nezastihneme vždy. Ak nemáte takýto strom, môžete vyvesiť búdku pre netopiere. Na rozdiel od vtáčej búdky je štrbinovitý otvor umiestnený v dolnej časti búdky. Netopiere majú radi parkovitú krajinu - jednotlivé skupiny stromov sú prerušované menšími aj väčšími otvorenými plochami. Preto je dobré, aby stromy mali okolo seba dostatok voľného priestoru. V časti záhrady je dobré ponechať kry s niekoľkými stromami na samovývoj. Ak tu nebudú používané chemické prípravky, potom bude toto miesto útočiskom hmyzu a zároveň potravnou bázou pre netopiere. Tieto časti by nemali byť osvetlené umelým svetlom, keďže  mnohé druhy sa svetlu lámp vyhýbajú.

Ucháč sivý často obýva rodinné domy a záhrady
Nielen pre netopiere je dobré obmedziť používanie pesticídov. Pri ochrane plodín na záhrade venujte pozornosť výberu prípravku, používajte ich v súlade s návodom na aplikáciu. Odporúčame používať predovšetkým prípravky, pri ktorých aplikácii netreba dodržiavať dodatočné ochranné vzdialenosti na ochranu článkonožcov a rastlín. Ak na etikete prípravku nie je uvedená informácia o takejto vzdialenosti, je menšie riziko ohrozenia organizmov mimo plochy kde aplikujeme postrek. Nepoužívajte predovšetkým prípravky obsahujúce tzv. neonikotinoidy. Tieto látky poškodzujú nervový systém hmyzu a stoja za masovým úhynom včiel.