streda 5. februára 2020

Ako to vyzerá v pralese?

Minulý rok na jeseň sme boli pozvaní na konferenciu v Rakúsku zameranú na výskum v pralesoch. Súčasťou konferencie bola aj obhliadka pralesa Rothwald na území chránenej lokality UNESCO - Wildnisgebiet Dürrenstein. Prales Rothwald tvorí 400 ha lesa, ktorý je ponechaný na samovývoj. Zároveň sa tu nikdy, kvôli nedostupnosti, vzdialenosti a sporom o hranice, komerčne nehospodárilo. Oblasť sa nachádza v nadmorskej výške 900 - 1300 m n. m. Nachádzame tu prevažne zmiešané jedľovo-bukové lesy v rôznom štádiu vývoja.

Vrchol Dürrenstein

V čom je prales iný od bežne obhospodarovaných lesov? Na prvý pohľad nás upúta pestrosť hrúbky a výšky stromov. To znamená, že stromy nie sú rovnako staré. Ak sa pozrieme na ne bližšie, vidíme, že mnohé stojace stromy už nemajú listy, či konáre. Jednoducho tvoria stojace mŕtve drevo. Nezainteresovaným očiam sa môže zdať, že život tu upadá. Opak je však pravdou. V mŕtvom dreve žije mnoho druhov hmyzu, ako napr. fúzače a tiež rôzne druhy húb, sú na neho odkázané. V pralese však život nielen končí, ale aj začína. Zo semien stromov vyrastajú mladé stromčeky. Mnohé zakoreňujú už na rozkladajúcich sa popadaných kmeňoch stromov. A tie dodávajú množstvo živín zo svojich rozkladajúcich sa tiel semenáčikom. Celkom isto si všimneme aj viac dutín v stromoch po odlomených konároch a následnej činnosti húb. Tie sú úkrytom pre mnohé živočíchy - od hmyzu až po vtáky a cicavce.


Prales sme zastihli v najkrajšom období - na jeseň. Listy hrali všetkými farbami od zelenej po žltú. Navyše, bolo jasno a slnko presvietilo les. Hneď ako sme vošli do tohto unikátneho územia, upútali nás výjavy, aké v hospodárskych lesoch nestretávame. Sú to odchýlky, pre lesohospodárov až nežiaduce javy, ako napr. stojace pne, stromy vyrastajúce z jednoho miesta a ležiace kmene stromov. My sme však boli nadšení. 

 
Časť skupiny výskumníkov robila inventarizačný prieskum húb, no my sme sa pomaly presúvali ponad popadané stromy do odľahlejších častí. Samy sme boli zvedaví, čo objavíme. 

 

Obrovské jedle sú objektom výskumu. Vedci sledujú napríklad množstvo opadu zo stromov a ich ďalší osud. Je zaujímavé, že v Alpách je málo veľkých predátorov, čo spôsobuje problém prirodzenej obnovy viacerých druhov stromov. Napríklad čerstvo vyklíčené jedle sú ohrozené spásaním vysokou zverou a snehom. V súčasnosti majú najväčšiu šancu prežiť jedle, ktoré sa uchytia na rozkladajúcich sa zvalených pňoch. Je tu množstvo živín, a zároveň na vyvýšenom mieste sú menej ohrozené snehom. 



Takto ležiace rozkladajúce sa drevo je aj cenným zdrojom vody. Keď je drevo v značne rozloženom stave, dokáže zadržať aj viac ako dva a pol násobok svojej hmotnosti. Počas prebiehajúcej zmeny klímy a hrozby nedostatku vody je každé zadržanie vody v lese dôležité. 


Skaly dodávajú pestrosť tunajšej krajine. A tiež určujú, akým druhom stromov  sa bude dariť. Predovšetkým javory s hlbokými koreňmi majú výhodu na takýchto miestach. 


Tunajšia voda je čistá a pitná. Zároveň je ľadovo chladná. Voda v lese znamená ďalšie možnosti pre život. Lesné obojživelníky sú od nej priamo závislé.


Rastie tu mnoho druhov húb. Tie nachádzame na každom mieste - vyrastajú z pôdy, aj z mŕtveho dreva či priamo zo stromov. Svojimi hýfami prerastajú pôdu a tvoria rozsiahlu sieť napojenú na korene stromov. Tým poskytujú vodu a korene stromov zase živiny hubám. 


Huby naozaj tvoria bohaté spoločenstvo v tomto pralese. Vlhké prostredie spolu s diverzitou stromov a množstvom popadaného dreva vytvára bohaté možnosti pre hubie spoločenstvá.


Diverzita stromov podporuje diverzitu ďalších organizmov. Z vtákov tu nachádzame ďatle a lesné sovy. Oblasť Dürrenstein je jedno z dvoch miest v Rakúsku, kde bola realizovaná reintrodukcia sovy dlhochvostej (Strix uralensis). 


Stojace mŕtve drevo alebo tzv. štompy sú zásobárňou života. Obývajú ich larvy mnohých vzácnych druhov chrobákov, ktoré nedokážu prežiť v živých stromoch. To láka druhy predátorov, ktoré sa týmito larvami živia, ako napríklad ďatle. Pri pohľade zblízka sú často rozďobané s dierami po úderoch tvrdého zobáka.

Pralesné lokality sa nachádzajú aj na Slovensku. Spomeňme lokalitu Stužica či Badínsky prales. Celkovo malé zvyšky pralesov nachádzame prevažne v neprístupných oblastiach. Niektoré sú vyhlásené za rezervácie, stále je však väčšina z nich ohrozená zásahmi zo strany človeka. Okrem domova pre organizmy sú dôležité aj z hľadiska výskumu. Iba porovnávaním ľudskou činnosťou ovplyvneného a nedotknutého prostredia môžu vedci sledovať prírodné cykly v pôvodnej podobe a sledovať dopad ľudských aktivít na les.  Zachovaním zvyškov pralesov si zachováme aspoň malý kontakt s pôvodnou divou prírodou. 

utorok 31. decembra 2019

Rok v prírode

Život v prírode beží v ročnom cykle, v každej časti roka prebieha niečo iné. Aj živočíchy sú rôzne, s rôznym spôsobom života. Niektoré sa rozmnožujú skôr, niektoré prilietajú neskôr, ale pri väčšine prebieha cyklus podobne. Náš kalendár zachytáva hlavné udalosti v prírode, ktoré môžeme očakávať aj budúci rok. Zamerali sme sa na prírodu v okolí rieky Moravy a Malých Karpát. 

Január, február - Počas týchto mesiacov väčšina živočíchov odpočíva. Ak mrzne, netopiere, jazvece, chrčky odpočívajú "zimným spánkom". V tejto časti roka sa pri ľudských obydliach a vodných plochách stretneme s množstvom zimujúcich druhov vtákov. Pre všetky živočíchy je počas zimy problémom dostupnosť potravy. Prístup k nej sťažuje sneh. Ak ho napadne veľa, mnoho cicavcov aj vtákov zomiera na nedostatok potravy. V tomto období začínajú hniezdiť orliaky morské, výry skalné či krkavce čierne. Začínajú sa ozývať sovy. Na stromy drumbľujú ďatle, čím si označujú svoje teritóriá. Hmyz odpočíva pod kôrou stromov, v dutinách, aj v zemi.

Aj Sovule odpočívajú
Marec, apríl - Obdobie začiatku hniezdenia mnohých vtákov. Okrem stálych druhov ako sú sýkorky, brhlíky či ďatle, prilietajú z južných krajín migrujúce druhy. Obhajujú si svoje teritóriá a začínajú stavať hniezda. Zo zimného spánku sa preberajú cicavce ako napríklad netopiere. Začínajú intenzívne hľadať potravu. Nastáva aj presun obojživelníkov na miesta rozmnožovania - na vodné plochy. So stúpajúcou teplotou sa prebúdzajú aj čmeliaky, lajniaky a májky. Začínajú sa prebúdzať aj plazy.

Májka a hlaváčik patria k skoro sa prebúdzajúcej faune a flóre
Máj, jún - Pokračuje prílet a migrácia posledných tiahnucich vtákov - bahniakov, včelárikov a dážďovníkov. Pre ostatné druhy to je obdobie vyvádzania mláďat. Okrem vtákov rodia mláďatá aj cicavce - srny, daniele aj jelene. V stromových dutinách a na povalách budov sa rodia mláďatá netopierov. Netopier raniak hrdzavý odlieta rodiť mláďatá mimo Slovenska.

Jašterice sú veľmi aktívne
Júl, august - Koncom júla vyvádzajú mláďatá orly. Ostatné druhy už majú mláďatá vyletené. Niektoré začínajú hniezdiť druhý krát. Začína migrácia bahniakov a dážďovníkov na zimoviská. Lastovičky sa zhromažďujú pred odletom na juh. Mnohé vtáky ako kane, haje, orly, krkavce či vrany sa združujú na spoločných nocoviskách. Pre srnce nastáva obdobie ruje. Mláďatá netopierov už lietajú. Samičky raniaka hrdzavého sa vracajú naspäť na Slovensko.

Netopier raniak hrdzavý - už je späť
September, október - Jelene aj daniele súperia o samice, pričom v lesoch je počuť ich ručanie a chŕkanie. Pozdĺž riek a pohorí migrujú vtáky zo severu na juh a z pohorí do dolín. Do južných krajín odlietajú bociany, včeláriky, lastovičky, belorítky. Zároveň prebieha jesenný tok sov. Zvieratá, ktoré budú cez zimu odpočívať, intenzívne hľadajú potravu a vytvárajú si tukové zásoby. V podzemných priestoroch nastáva čas párenia netopierov. Postupne končia spoločenstvá čmeliakov, ôs a sršňov. Hmyz vyhľadáva úkryty, kde prečká zimu. 
Les hrá všetkými farbami
November, december - Zo stromov opadlo lístie. Ako klesá teplota, na vodných tokoch a plochách odpočívajú vodné vtáky v početných skupinách. Na poliach aj vode je možné pozorovať zimujúce kačice a husi. V podzemí, v dutinách stromov aj v ľudských stavbách začínajú postupne hibernovať netopiere. Krajinou preletujú kŕdle spevavcov, ako sú drozdy čvíkotavé, sojky, havrany a vrany. Nad poliami a lúkami zase lovia kane sivé. 
Podkovár malý už hibernuje
Rok čo rok sa v prírode opakujú príbehy o výchove potomstva, hľadaní potravy a prežitia zimy. Každé zviera má vlastný spôsob ako prežiť a zabezpečiť pokračovanie svojho druhu. Najťažšou skúškou býva zima a s tým spojený nedostatok potravy.

štvrtok 5. decembra 2019

Prikrmujeme vtáky v zime

Zima sa vrátila a s ňou nastáva aj čas prikrmovania vtáctva. Avšak prikrmovanie môže byť aj nebezpečné pre vtáky. Práve preto, aby sme minimalizovali ohrozenie, predstavujeme zásady zostavené Českou společností ornitologickou (ČSO).

Spravidla prikrmujeme od novembra do marca, množstvo potravy prispôsobujeme podmienkam. Ak mrzne, kŕmidlo kontrolujeme a doplňujeme častejšie. Na záhrade ho umiestnime aspoň 1,5 metra vysoko. Potrava musí byť chránená pred snehom a dažďom. Taktiež nekŕmime skazeným a plesnivým krmivom. Ak používame potraviny z domu ako je ryža, mäso a loj, tak ich nekoreníme, nesolíme, neúdime ani inak neupravujeme. 

Image may contain: tree, plant, outdoor and nature
Kŕmidlo v lese - vhodné pre návštevu sýkoriek, piniek či brhlíkov

Najvhodnejšia potrava pre prikrmovanie sú rôzne semená ako je slnečnica, ovos, proso, pšenica. Jablká ocenia drozdy a čvíkoty. Pre sýkorky a ďatle je vynikajúcim lákadlom loj. Ak ponúkneme rôznorodú potravu prilákame viacero druhov na kŕmidlo.

Pri prikrmovaní treba byť aj obozretný, keďže v okolí kŕmidiel sa vtáky môžu stať obeťou nehôd, chorôb či predátorov. Niektoré kŕmidlá môžu spôsobiť až smrť vtákov. Predovšetkým sieťky po lojových guliach predstavujú veľké nebezpečenstvo ak sa nepozbierajú po zjedení obsahu. Do sieťky sa malým spevavcom môže zapliesť behák a následne zomrieť na vysilenie. Vždy je nutné čo najskôr sieťky pozbierať.

Zamotaná sýkorka belasá

Podobne sa v okolí kŕmidiel môžu šíriť choroby. Ak v okolí kŕmidiel posedávajú apatické vtáky, prerušíme prikrmovanie a vydenzifikujeme kŕmidlo. Potravu opäť začneme dodávať po asi dvoch týždňoch. Kŕmením uľahčíme vtákom prežitie neľahkého obdobia.