štvrtok 5. decembra 2019

Prikrmujeme vtáky v zime

Zima sa vrátila a s ňou nastáva aj čas prikrmovania vtáctva. Avšak prikrmovanie môže byť aj nebezpečné pre vtáky. Práve preto, aby sme minimalizovali ohrozenie, predstavujeme zásady zostavené Českou společností ornitologickou (ČSO).

Spravidla prikrmujeme od novembra do marca, množstvo potravy prispôsobujeme podmienkam. Ak mrzne, kŕmidlo kontrolujeme a doplňujeme častejšie. Na záhrade ho umiestnime aspoň 1,5 metra vysoko. Potrava musí byť chránená pred snehom a dažďom. Taktiež nekŕmime skazeným a plesnivým krmivom. Ak používame potraviny z domu ako je ryža, mäso a loj, tak ich nekoreníme, nesolíme, neúdime ani inak neupravujeme. 

Image may contain: tree, plant, outdoor and nature
Kŕmidlo v lese - vhodné pre návštevu sýkoriek, piniek či brhlíkov

Najvhodnejšia potrava pre prikrmovanie sú rôzne semená ako je slnečnica, ovos, proso, pšenica. Jablká ocenia drozdy a čvíkoty. Pre sýkorky a ďatle je vynikajúcim lákadlom loj. Ak ponúkneme rôznorodú potravu prilákame viacero druhov na kŕmidlo.

Pri prikrmovaní treba byť aj obozretný, keďže v okolí kŕmidiel sa vtáky môžu stať obeťou nehôd, chorôb či predátorov. Niektoré kŕmidlá môžu spôsobiť až smrť vtákov. Predovšetkým sieťky po lojových guliach predstavujú veľké nebezpečenstvo ak sa nepozbierajú po zjedení obsahu. Do sieťky sa malým spevavcom môže zapliesť behák a následne zomrieť na vysilenie. Vždy je nutné čo najskôr sieťky pozbierať.

Zamotaná sýkorka belasá

Podobne sa v okolí kŕmidiel môžu šíriť choroby. Ak v okolí kŕmidiel posedávajú apatické vtáky, prerušíme prikrmovanie a vydenzifikujeme kŕmidlo. Potravu opäť začneme dodávať po asi dvoch týždňoch. Kŕmením uľahčíme vtákom prežitie neľahkého obdobia. 

streda 23. októbra 2019

Jeseň so Sovulami

Koncom leta sme už tradične pozorovali zhromažďovanie včelárikov a brehúľ v lome Srdce či vo Weitovom lome. V okolí Sandbergu spoznávame predovšetkým jeho hmyzích obyvateľov - cvrčky, koníky, kobylky a samozrejme modlivky. Tie už patria k nám a deti ich bez strachu obdivujú.


Na Srdci (bývalý lom) sme spoločne objavili kam chodí črieda diviakov. Našli sme aj miesto, kde sedáva výr. Množstvo pierok z holubov, ale aj iných vtákov ho okamžite prezradilo. Na osamotenom strome na lúke sme objavili malé jašterice. Vďaka tomu sme si mohli pozrieť zblízka tieto mrštné tvory. Pri rieke Morave sme sa naučili rozlišovať stopy, čo tu v blate zanechali chlpatí aj operení obyvatelia. Prechádzala sa tu ondatra, volavka aj mačka. Bystré oči detí sa rýchlo naučili rozdiely medzi stopami a aj to, kde ich treba hľadať.


Vrcholom jesene bolo člnkovanie na Karloveskom ramene spojené s opekaním. Podarilo sa nám to zorganizovať vďaka jednému zo skvelých rodičov našich krúžkarov. Všetko vyšlo na jednotku a my sme si užili pohodový slnečný deň.


Využili sme aj kľúče na určovanie drevín v prírode. S ich pomocou sme sa naučili rozlíšiť brest či vŕbu od iných stromov. Spoločne sme si pozreli všetky videá z našej fotopasce. Je to iný zážitok, keď vieme, kde a kedy fotopasca natáčala diviaky, daniele, veverice, kuny, vydry či jazvece. Po dlhšej prestávke sme sa venovali rozboru vývržkov sov. Nadšenie z hľadania kostí bolo veľké, aj keď väčšina bola z ryšaviek - lesných myší. V jednom vývržku čakalo prekvapenie v podobe celej hlavy ďatla veľkého. Okrem nadšenia z objavovania sme sa naučili aké druhy živočíchov tvoria potravu sovy.


V spolupráci s novootvoreným ekocentrom DNV sme pre verejnosť zorganizovali prednášku o migrácii vtákov, súčasťou ktorej boli aj tvorivé dielne pre najmenších.


Nechýbala ani výroba svojich vlastných vtáčích hniezd. Deti sa dozvedeli  o druhoch, ktoré si hniezda stavajú a druhoch, ktoré využívajú hniezda iných vtákov, prípadne hniezdia v dutinách stromov.



Jeseň pokračuje a krúžok sa pomaly blíži k zimnej prestávke. Počas nej pripravíme nové aktivity pre našich krúžkarov a budeme očakávať príchod jari. A možno sa uvidíme aj skôr na nejakej akcii počas zimy.


utorok 10. septembra 2019

Ako sa hospodári v lesoch?

Lesy a spôsob ich obhospodarovania sú širokou témou, ktorá je predmetom vášnivých debát medzi odborníkmi aj verejnosťou.  O tom, koľko stromov sa vyrúbe sa rozhoduje podľa plánu, ktorý sa vypracuje na niekoľko rokov vopred. V podstate o každom kuse lesa na Slovensku sa vedú podrobné informácie a je preň stanovené obhospodarovanie. V súčasnosti sa hospodári  v lesoch troma základnými spôsobmi.

Spôsoby obhospodarovania
Vo väčšine lesov sa stretneme s tzv. podrastovým spôsobom hospodárenia. V tomto prípade sa stromy postupne stínajú. Takýto les spoznáme ľahko - les pôsobí "preriedeným" dojmom. Takisto stromy sú približne rovnakej hrúbky (sú rovnako staré). V tomto prípade sa nevysádzajú mladé stromy, ale sa očakáva prirodzené obnovenie - nové stromy vyrastú zo semien prítomných stromov.  

Bukový les, stromy sú rovnako staré ďaleko od seba.


Ďalším, menej využívaným spôsobom je tzv. výberkový spôsob hospodárenia. V tomto prípade sa stromy stínajú po jednom či v skupinkách. Pri starostlivom hospodárení sa takýto les môže veľmi podobať na prirodzený les. Avšak je to náročnejší prístup, pretože hrozí poškodenie okolitých stromov odretím. V lese sa však nevytvárajú veľké plochy bez stromov, a tiež nie sú stromy rovnako staré - les je pestrejší. 

Kde však natrafíme na holoruby? Dôležité je, že takýmto spôsobom sa môže hospodáriť iba vo vybraných typoch lesa. Tento spôsob je legislatívne povolený v agátových porastoch, borovicových porastoch na Záhori, v monokultúrach šľachtených topoľov a v tzv. energetických porastoch, ktoré tvoria rýchlorastúce dreviny pestované na produkciu biomasy (paliva). V podstate by sme sa s takýmto prístupom mali stretávať iba výnimočne. V posledných rokoch však boli vyťažené rozsiahle lesy po veternej kalamite a po napadnutí podkôrnym hmyzom. Po vyťažení stromov je les prevažne umelo vysádzaný (sadenie stromčekov).
 
Pro Silva
Postupne sa začína presadzovať na Slovensku aj spôsob hospodárenia Pro Silva, kde sa vytvorí les s rôzne starými stromami. Stromy sa priebežne ťažia, ale necháva sa priestor mladým stromom na rast. Čo nás upúta je vyšší podiel mladých stromov. Stromy majú tiež rôznu hrúbku. Je to nový spôsob hospodárenia, väčšina Pro Silva lesov je stále v štádiu prerodu z podrastového spôsobu hospodárenia. Pri tomto spôsobe je vo veľkej miere na lesnom hospodárovi ako bude les vyzerať. Môže byť v ňom ponechávané tzv. mŕtve drevo, stromy s dutinami či dreviny s pôdoochrannou funkciou. Takisto však môže byť Pro Silva les podobný bežnému lesu.

Pro Silva porast - Božia Muka (medzi Račou a Mariankou) - 11 rokov hospodárenia Pro Silva

Lesy v minulosti
V minulosti sa hospodárilo inak, lesy boli nielen zásobárňou dreva, ale boli využívané aj na pasenie prasiat či dobytka. Vznikali vďaka tomu presvetlené riedke lesy so staršími stromami s minimálnym podrastom. Dnes nájdeme po nich iba stopy v podobe starých stromov roztrúsených v lese obklopených mladšími stromami. Postupom času sú však stromy vyťažené alebo prirodzene odumierajú. Tieto zvyšky nájdeme neďaleko ľudských sídiel, napr. pri Stupave. Pastevný les je momentálne obnovovaný v Panónskom háji v oblasti Šúru pri Svätom Jure. Okrem pastevných lesov sa hospodárilo aj spôsobom tzv. nízkeho a stredného lesa. Nízky les je les, v ktorom  sa stromy na časti plochy ťažia v krátkom intervale spravidla 25 – 40 rokov. Následne po vyťažení sa les obnoví z výmladkov vyrúbaných stromov – z koreňov či z pňa strom produkuje výhonky schopné vytvoriť kmeň stromu. Tento les ľahko spoznáme podľa stromov s viacerými kmeňmi. Stredný les tvoria rôzne staré stromy, z ktorých hlavnú časť tvoria stromy, ktoré sa obhospodarujú ako pri nízkom lese. Čiže sa kompletne vyťažia a ponechajú na vegetatívnu obnovu z výmladkov až na niekoľko ušetrených stromov. Týchto pár stromov sa ťaží jednotlivo počas nasledujúcich rokov či do ďalšieho celoplošného výrubu podľa potreby. Rozdiel v porovnaní s nízkym lesom je aj v tom, že stredný les je čiastočne obnovovaný aj prirodzene – zo semena ponechaných stromov. V súčasnosti sa s oboma spôsobmi stretneme najskôr v podobe pozostatkov lesov, ktoré nie sú hospodársky využívané. Oba spôsoby sú momentálne zaznávané lesohospodármi, avšak pre ochranu prírody majú niekoľko výhod. Predovšetkým vytvárajú podmienky pre život svetlomilných druhov, prinášajú spestrenie lesného prostredia. Môžu byť využívané na pravidelné dodávanie palivového dreva čo umožňuje zjemniť hospodárenie v iných častiach lesa či zachovanie starých porastov v obhospodarovanom území. 

Pôvodne nízky les - teraz dlhodobo neobhospodarovaný

Aký les je teda najlepší z hľadiska ochrany biodiverzity? Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Rôzne rastliny aj živočíchy potrebujú rozdielne podmienky ako dostatok svetla, staré stromy či ležiace práchnivejúce drevo. Ani pralesy nedokážu poskytnúť domov každému lesnému druhu v rovnakej miere. V pralesoch však nachádzame vyššiu rozmanitosť druhov, keďže prostredie je rozmanitejšie – sú tu staré aj mladé stromy, otvorené malé plochy po spadnutých stromoch či požiaroch, rozkladajúce sa mŕtve drevo. Je tu viac druhov zastúpených rovnomernejšie. Niektoré živočíchy ako napr. mnohé motýle vyžadujú viac svetla, obývajú prieseky či okraje lesných ciest. Všeobecne rôznorodé prostredie podporuje viac druhov. Ak je cieľom poskytnúť podmienky čo najväčšiemu počtu druhov, lesy v rôznom stupni vývoja môžu takéto podmienky zabezpečiť. Naopak v hospodárskych lesoch sa viaceré druhy vyskytujú vzácne, a niektoré  zase dominujú. Keďže od lesov vyžadujeme aj produkciu dreva, musíme hľadať spôsoby ako zabezpečiť dostatok dreva pre ľudské aktivity a zároveň zachovať životné prostredie pre obyvateľov lesa. Preto je potrebné sledovať vplyv hospodárenia na biodiverzitu a spolupracovať s lesohospodármi na šetrnom využívaní lesov.