streda 31. júla 2019

Netopiere v záhrade - ako na ne

Netopiere sú našimi susedmi už dlho, automaticky ich očakávame na povalách kostolov či hradov, katakombách a pivniciach. Avšak staviame čoraz modernejšie budovy s výrazne limitovanými možnosťami pre vstup iných živočíchov z vonka. Takisto pretvárame krajinu v okolí sídiel kde staré stromy nahrádzame nízkym trávnikom a poctivo ničíme iné druhy rastlín. Ak však chceme prilákať netopiere do našej blízkosti, musíme zvoliť iný prístup.

Existuje niekoľko opatrení, ktoré zatraktívnia záhradu pre týchto lovcov hmyzu. Let netopierov je energeticky náročný a predovšetkým v horúcom počasí potrebujú často piť. Ak vybudujete na záhrade jazierko či mokraď, netopiere to určite ocenia nielen kvôli dopĺňaniu tekutín. Voda priťahuje hmyz, ktorý sa v jeho okolí zhromažďuje a rozmnožuje, čo láka aj ich predátorov - napr. netopiere. Aspoň okolo časti vodnej plochy je dobré ponechať alebo zasadiť stromy, keďže väčšina u nás žijúcich druhov preferuje lesné prostredie a jeho okraje.

Jazierko môže byť inšpirované mokraďmi v prírode
Ak máte v záhrade starý strom s dutinami či odlupujúcou sa kôrou, časom ho aspoň krátkodobo môžu využívať druhy netopierov ako ucháče (Plecotus), raniaky (Nyctalus) či večernice (Pipistrellus). Netopiere úkryty často striedajú, preto ich v dutinách nezastihneme vždy. Ak nemáte takýto strom, môžete vyvesiť búdku pre netopiere. Na rozdiel od vtáčej búdky je štrbinovitý otvor umiestnený v dolnej časti búdky. Netopiere majú radi parkovitú krajinu - jednotlivé skupiny stromov sú prerušované menšími aj väčšími otvorenými plochami. Preto je dobré, aby stromy mali okolo seba dostatok voľného priestoru. V časti záhrady je dobré ponechať kry s niekoľkými stromami na samovývoj. Ak tu nebudú používané chemické prípravky, potom bude toto miesto útočiskom hmyzu a zároveň potravnou bázou pre netopiere. Tieto časti by nemali byť osvetlené umelým svetlom, keďže  mnohé druhy sa svetlu lámp vyhýbajú.

Ucháč sivý často obýva rodinné domy a záhrady
Nielen pre netopiere je dobré obmedziť používanie pesticídov. Pri ochrane plodín na záhrade venujte pozornosť výberu prípravku, používajte ich v súlade s návodom na aplikáciu. Odporúčame používať predovšetkým prípravky, pri ktorých aplikácii netreba dodržiavať dodatočné ochranné vzdialenosti na ochranu článkonožcov a rastlín. Ak na etikete prípravku nie je uvedená informácia o takejto vzdialenosti, je menšie riziko ohrozenia organizmov mimo plochy kde aplikujeme postrek. Nepoužívajte predovšetkým prípravky obsahujúce tzv. neonikotinoidy. Tieto látky poškodzujú nervový systém hmyzu a stoja za masovým úhynom včiel. 

štvrtok 2. mája 2019

Hrab - strom v tieni duba

V prevažne dubových lesoch nachádzame zaujímavý strom - hrab obyčajný (Carpinus betulus). Nenápadný a podobný buku lesnému (Fagus sylvatica) vyniká niekoľkými vlastnosťami - je tieňomilný, rastie v rôznych typoch dostatočne vlhkej pôdy bohatej na živiny a intenzívne zmladzuje. Zvláda aj krátkodobé záplavy, preto ho nájdeme aj v lužných lesoch (okrem okolia Dunaja). Spoznáme ho podľa tenkej sivej kôry, kmeň vytvára dojem "svalnatého" vzhľadu. List má pílkovitý okraj, podľa toho ho odlíšime od buku, ktorý má listy celistvookrajové.

Hrab - tvar je výsledkom zrezávania konárov v minulosti

Nie je to strom atraktívny z lesohospodárskeho hľadiska. Má síce tvrdé drevo a ľahko sa pestuje, avšak drevo je často nepravidelného tvaru a ťažko sa spracúva. Z ekologického hľadiska však poskytuje každoročne množstvo semien, ktoré tvoria potravu pre lesné hlodavce ako sú plchy a ryšavky. Tie sú základom potravy menších aj väčších predátorov v lese.    

Listy hrabu majú pílkovitý okraj

Často hrab spoznáme tak, že vytvára niekoľko kmeňov vyrastajúce z jednoho miesta (vo forme trsu). Je to výsledok činnosti ľudí - v minulosti sa bežne hospodárilo formou tzv. nízkeho lesa. Ľudia jednoducho osekávali a zrezávali mladé kmene a konáre. Keďže hrab rýchlo regeneruje, vyháňa nové výmladky z pozostalého kmeňa. Po pár rokoch tieto nové prírastky boli znovu useknuté ľuďmi. Stromy v lese ostali po mnoho rokov a zároveň dodávali palivové drevo na kúrenie. Pre túto schopnosť bol kedysi obľúbenejší ako dnes. V súčasnej dobe sa regeneračná schopnosť využíva pri tvorení záhrad. Bežné sú živé ploty z hrabu. Pre použitie na tvorbu živých plotov ho predurčuje aj to, že listy opadávajú až na jar keď začínajú rásť nové listy. Takže poskytuje súkromie počas celého roka.   

Hrab vo forme trsu (vľavo)


pondelok 22. apríla 2019

Nenápadné bahniaky

Množstvo príletov bocianov, lastovičiek, škorcov či škovránkov symbolizuje jar ako čas príletu vtákov na miesta výchovy svojich potomkov. Na mnohých miestach vidíme letieť kŕdle z juhu smerom na sever. Počas nápadného presunu bocianov, husí alebo žeriavov nastáva mnohokrát aj nenápadný presun bahniakov - skupiny vtákov hľadajúcich si potravu na plytčinách mokradí. Väčšinou migrujú v noci a odpočívajú na brehoch vodných plôch. Sú to prevažne malé druhy veľkosti škorca, avšak nájdeme medzi nimi aj väčšie druhy. Bahniaky sú jednými z najväčších cestovateľov medzi vtákmi. Niektoré druhy hniezdiace v ďalekej tundre v nej pobudnú iba pár mesiacov a znova začínajú svoje ďalšie putovanie.

Mokrade na zaplavených lúkach sú domovom bahniakov

Bahniaky spoznáme podľa štíhleho zobáka a ich spôsobu prehľadávania brehu a podmočených častí. Sú veľmi nenápadné. Často ich zbadáme až keď nám vyletia spod nôh. Jedným z najznámejších druhov je močiarnica mekotavá (Gallinago gallinago). Je takmer nemožné ju zahliadnuť na brehu, ak o nej vopred nevieme. Dlhým zobákom prehľadáva bahno, kde si hľadá potravu - rôzne larvy a červy. To čím na seba upozorní je zvuk, ktorý vydáva pri vyplašení - "eč". Samce na jar vyletia do výšky a následne sa strmhlav spustia smerom k zemi, pričom ich letky vydávajú zvuk podobný hlasu kozy. Podobne ako iné druhy, aj močiarnice migrujú na zimu do Afriky - konkrétne do jej centrálnej a západnej časti. Na jar potom hniezdia v okolí podmočených plôch aj na Slovensku, no veľká časť putuje ďalej na sever, až do Ruska.

Močiarnica mekotavá (foto: Don Sutherland)

K bahniakom patrí aj bežný obyvateľ brehov riek - kalužiačik malý (Actitis hypoleucos). Stretneme sa s ním nielen pri rieke, ale aj na zaplavených lúkach predovšetkým na jar, keď niektoré kalužiačiky migrujú na sever Európy. Nezameniteľné je ich neustále pohupovanie a kývanie telom. Pri vyplašení sa rýchlo ozývajú a prelietajú nízkym letom ponad vodnú hladinu na protiľahlý breh. Živia sa žubrienkami, vodným hmyzom, rybkami a červami. Kalužiačiky majú rady plytčiny, kde môžu pobehovať a loviť potravu. Taktiež zimujú v teplejších oblastiach - v Afrike a južnej Európe.
 
Kalužiačik malý (foto: Jason Thompson)
 
K už vzácnym druhom v okolí rieky Moravy patrí aj náš najväčší bahniak - hvizdák veľký (Numenius arquata). Rozpätie jeho krídel dosahuje až 1 meter. Keď letí, všimneme si jeho extrémne dlhý a tenký zobák. Zaujme však do diaľky znejúcim volaním. Tento hlas je na zaplavovaných lúkach počuť čoraz vzácnejšie. Najväčšia príležitosť pozorovať ho sa nám naskytne práve teraz na jar - na odkrytých brehoch vodných plôch a mokradiach. Časť hvizdákov zimuje v Afrike a na juhu Európy. Našim územím prelietajú a pokračujú ďalej na sever. V minulosti hvizdák vzácne hniezdil aj na lúkach okolo rieky Moravy.
 
Hvizdák veľký (foto: Nick Goodrum)

Bahniaky sú veľká skupina vtákov viazaných na vodné prostredie. Cez naše územie tiahne vyše 20 druhov, no iba niekoľko ich aj hniezdi. Väčšina ľudí im nevenuje pozornosť, keďže sú malé a nenápadné. Avšak v niektorých európskych krajinách (napr. Francúzsko) sú pravidelne lovené tisíce bahniakov, čo ohrozuje ich prežitie aj v ostatných krajinách.