streda 27. marca 2019

Žabie pochody - migrácia v malom

Jar je obdobím migrácie, keď sa živočíchy presúvajú na miesta, kde sa rozmnožia a vychovajú potomstvo. Určite si pri slove migrácia spomeniete na vtáky prekonávajúce obrovské vzdialenosti oddeľujúce miesta, kde strávili zimu od ich hniezda. V našom okolí však migrácia prebieha aj v menšej mierke - žaby pokračujú vo svojej púti k vode. 

Malá ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)

Predstavíme si migráciu ropúch bradavičnatých (Bufo bufo). Keďže patria k obojživelníkom, potrebujú pre nakladenie vajíčok a ich vývoj vodné prostredie. Po nakladení vajíčok sa z nich vyliahnu známe žubrienky, ktoré sa živia vo vode drobnými živočíchmi. Vývoj pokračuje a po dvoch až troch mesiacoch sa zo žubrienok stávajú malé žaby. Ako rastú, začínajú svoju potravu hľadať aj mimo vody. Ukrývajú sa vo vegetácii a preskúmavajú okolie. Najskôr po dvoch rokoch sa vrátia rozmnožiť sa na vodnú plochu, kde sa vyliahli z vajíčok. 

Trasa na miesto rozmnožovania k vodnej ploche môže merať až 2,5 km. Rýchlosť presunu ovplyvňuje predovšetkým teplota okolia a zrážky. Avšak migrácia ropúch trvá aj niekoľko mesiacov, začína sa už v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa ropuchy začínajú pohybovať smerom naspäť k vodnej ploche, kde sa vyliahli. Nie je to rýchla migrácia ako ju poznáme u vtákov či veľkých kopytníkov. Ochladenie počas jesene migráciu preruší, ropuchy vtedy hľadajú nory po hlodavcoch, škáry pod kameňmi či jaskyne kde prečkajú zimné obdobie. Na jar so stúpajúcou teplotou a zrážkami ropuchy pokračujú vo svojom pochode. Napokon v marci až apríli dorazia k vode, kde sa celý cyklus začína odznova. 


utorok 12. marca 2019

Aj vtáky nocujú spolu

Pozorovanie a štúdium vtákov zaujíma ľudí dlhú dobu. Každoročne sme fascinovaní jarným návratom bocianov, lastovičiek, včelárikov, kukučiek a mnohých ďalších druhov. Avšak predovšetkým mimo obdobia hniezdenia sa stretávame s ďalším fenoménom - spoločným nocovaním vtákov.

Spoločné nocovanie má pravdepodobne niekoľko dôvodov. Jedným z nich je, že vtáky sa združujú na najlepšom mieste s vhodnými stromami pre odpočinok a v blízkosti miest s dostatkom vhodnej potravy. Ďalším dôvodom môže byť to, že veľká skupina poskytuje lepšiu ochranu pred nepriateľmi.

Ponad kopec Jastrabník/Heštún letelo na nocovisko vyše 100 krkavcov

V našom regióne sa od konca leta do začiatku jari takto zoskupujú vrany, krkavce, havrany, straky, lastovičky, škorce, kane, haje, orly kráľovské, orliaky morské, kormorány či husi a kačice. Počas západu slnka môžeme pozdĺž rieky Moravy často pozorovať prelet kŕdľov vrán a strák na nocovisko. Zaujímavé a nezabudnuteľné sú aj spoločné nocoviská škorcov koncom leta. Ak máme šťastie, tak ich zastihneme napr. v oblasti Devínskeho jazera. Tu niekedy zanocuje v tŕstí okolo zvyškov mŕtvych ramien aj niekoľko tisíc škorcov.  

Vedeli ste, že aj naše orly, orliaky či haje nocujú spoločne? Orly kráľovské aj orliaky sú známe tým, že v mimohniezdnom období sa ich na jednom mieste stretne aj vyše desať jedincov. A takých hají červených sa niekedy na jednom nocovisku vyskytne aj vyše sto. Cez deň si potravu hľadajú samostatne, avšak spať budú spoločne. Jedno z takýchto miest, kde spoločne nocuje viacero dravých vtákov, sa nachádza v pohraničnej oblasti Rakúska, Slovenska a Českej republiky.

Nocovisko nemusí byť iba v lese. Kane napríklad nocujú na zemi. Vyhľadávajú miesta porastené vyššou trávou. Zlietavajú sa sem aj z lovísk vzdialených mnoho kilometrov. Kane močiarne a kane popolavé takéto nocoviská využívajú predovšetkým koncom leta (potom odlietajú smerom na juh). Kane sivé k nám prilietajú iba zimovať, pričom nocujú často na miestach, ktoré využívajú dlhé roky.

Historické nocovisko kaní sivých

sobota 9. februára 2019

Mieň - sladkovodná treska

Mieň je stály obyvateľ slovenských riek, no pritom ho ľudia takmer nepoznajú. Až na rybárov, tým je známy ako otužilec medzi našimi rybami. Zaraďujeme ho medzi treskovité ryby, je to jediný zástupca tresiek v sladkých vodách. Obýva v podstate celú severnú pologuľu.

Súvisiaci obrázok
Mieň má jeden fúz podobne ako treska

Ako iné treskovité ryby ho spoznáme podľa jediného fúza, vyrastajúceho zo spodnej čeľuste. Má dlhé valcovité telo, ktoré má často žlto mramorované. U nás nedorastá do veľkých rozmerov, najčastejšie dosahuje hmotnosť do 3 kg a dĺžku do 60 cm.   

Mieň obýva rieky aj jazerá s dostatkom úkrytov. Tie tvoria padnuté stromy, škáry medzi balvanmi a previsy brehov. Často je ich na jednej lokalite viacero. Väčšinu času sa zdržiava pri svojom úkryte, opúšťa ho iba pri hľadaní potravy.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt lota lota


Mieň je dravec, v ústach má mnoho drobných zubov. Loví drobné bezstavovce, malé ryby, žaby, raky. Tiež požiera ikry iných druhov rýb.

Čo ho robí jedinečným je jeho spôsob života, ktorý je akoby prevrátený oproti ostatným našim rybám. Predovšetkým má rád chladnú vodu, čo ovplyvňuje jeho aktivitu. Pokiaľ ostatné ryby prežívajú zimu odpočinkom na dne v hlbokých jamách tak mieň sa prebúdza k životu. Dokonca v zime, keď voda dosahuje teplotu 0 až 3 stupne Celzia, sa neresí. Neres prebieha v období medzi novembrom a marcom. Ostatné ryby sa neresia na jar, keď je voda teplejšia. Ikry veľké asi 1 mm sa voľne vznášajú vo vode a postupne sa usádzajú na dne. Aj pomalý tok ich dokáže preniesť ďaleko od miesta neresu. Príčina rozmnožovania počas zimy je zrejme v nižšom tlaku predátorov ikier a plôdika.

V lete počas horúčav je mieň naopak letargický, neprijíma potravu a odpočíva vo svojom úkryte.