štvrtok 13. decembra 2018

Lesy v našom okolí

Pri návšteve v lese nás spravidla upútajú ako prvé stromy. V bežnom lese ich nájdeme hneď niekoľko druhov. Vedeli ste, že každý z nich má iné nároky pre život? Niektoré majú radi svetlo a iným nevadí tieň. Ďalšie vyžadujú veľa vody, iné vydržia aj sucho. Čiže to, aký druh stromu kde rastie, závisí  predovšetkým od podmienok prostredia ako sú napr. množstvo svetla, vlahy, zloženie pôdy, ako aj od stromov rastúcich v okolí. Poznáme viacero typov lesa, podľa druhu stromov a rastlín, čo tu rastú. Teraz si predstavíme tri typy - dubový, bukový a smrekový les.

V najnižších nadmorských výškach nachádzame dubové lesy a v nich až deväť druhov dubov. Vedeli ste, že každý z našich bežných druhov dubov obľubuje trocha iné podmienky? Dub zimný a jemu príbuzné druhy tvorí väčšinu lesov na nižšie položených svahoch v pohoriach. Znesie aj suchšie podmienky s množstvom skál. Ľahko ho spoznáme podľa žaľuďov na krátkych stopkách. Naproti tomu dub letný nájdeme najmä na vlhších miestach ako sú nivy riek. Jeho žaľude majú naopak dlhé stopky. Vydrží aj nepravidelné záplavy, preto tvorí aj tzv. tvrdý luh. To je les, kde je vyššia hladina podzemnej vody, a ktorý je nepravidelne zaplavovaný. Oba druhy majú výrazne zbrázdenú hrubú kôru. Tá ich chráni pred hmyzom a hubami. Vďaka typickému vzoru kôry ľahko spoznáme aj dub cerový. Rastie na teplých a nižšie položených miestach takisto ako ostatné duby. Dobre odoláva suchu a znečisteniu ovzdušia. Typické sú jeho akoby srstnaté čiapočky žaluďov, ktoré nemá žiadny iný náš druh dubu. V dubových lesoch nachádzame bohatý bylinný a kerový podrast, keďže je tu dostatok svetla. Okrem týchto troch druhov dubov sa môžeme stretnúť s dubom plstnatým a dubom jadranským na vápencových a podobných podložiach. Našim najvzácnejším dubom je dub balkánsky, ktorý je známy len z niekoľkých lokalít, vrátane Devínskej Kobyly.  

Dutý dub na vrchole kopca

Hore čiapočky duba cerového a dole duba zimného, vpravo listy hrabu

Nad dubovými lesmi začínajú dubohrabiny, ktoré prechádzajú do pásma buka. Takmer vo všetkých pohoriach je to dominantný strom. Lesy spoznáme ľahko - stromy sú vysoké s mohutným a vysokým kmeňom. Plody bukov - bukvice, sú vcelku chutné. Vyhľadáva ich mnoho zvierat - predovšetkým diviaky a ryšavky. Úroda bukvíc určuje aké bude množstvo ryšaviek (lesných myší) v lese. Množstvo ryšaviek napríklad určuje aj množstvo mláďat u ich predátorov ako sú sovy či dravce. Buk je náš najtieňomilnejší strom, vydrží rásť pod inými stromami v ich tieni. To je pre neho výhoda. Vydrží v konkurencii ostatných druhov stromov aj iných bukov až kým ich neprerastie. V lete je v bukovom lese šero. Buk zachytáva veľa svetla, čo nevyhovuje väčšine ostatných rastlín. Opadané listy a drevo sa ťažko rozkladá a preto sa hromadí. Tieto lesy sú tak často takmer bez podrastu.

Bukový les

Bukvice a listy

Nad pásmom bukových a bukovo-jedľových lesov začínajú smrekové lesy. Na mnohých miestach však boli umelo vysadené, takže ich často nachádzame aj v nižších nadmorských výškach. Tu je smrek vystavený často nedostatku vlahy a vysokým teplotám, čo mu spôsobuje stres a oslabuje ho voči podkôrnemu hmyzu a extrémnym podmienkam prostredia ako sú napríklad víchrice. Semená zo šišiek smrekov obľubuje množstvo živočíchov ako veverice či vtáky krivonosy. Podrast smrečín na chudobných podložiach tvoria bohaté koberce čučoriedok. V hospodárskych lesoch stromy rastú často veľmi tesne pri sebe, čo spôsobuje neprirodzenú tmu pod nimi. Ľahko tak v nich rozoznáme spôsob obhospodarovania.

Smrekový les v NP Slovenský raj

Typy lesa závisiace od klímy resp. nadmorskej výšky nazývame klimazonálne. Poznáme však aj typy lesa, ktoré závisia od iných faktorov. Sú to predovšetkým lesy lužné a sutinové. Tieto nezávisia od nadmorskej výšky, ale od iných podmienok prostredia. Lužné lesy závisia od záplav a výšky hladiny podzemnej vody. Nájdeme ich pozdĺž vodných tokov na nížinách (vŕby, topole, bresty, jasene i duby), ako aj popri potokoch v podhorských či horských oblastiach (jelše). Dodnes sa zachovali iba zvyšky tohto biotopu, preto je potrebné ho zachovať. Typické pre lužné dreviny je ich schopnosť rýchlo rásť, vďaka čomu sa lužný les môže pomerne rýchlo regenerovať. Sutinové lesy sú tzv. extrémnym biotopom, čiže miestom s obtiažnymi životnými podmienkami. Predovšetkým strmé svahy v kombinácii s rozdrobenými skalami nie sú vhodným podkladom pre väčšinu stromov. Avšak aj tu nájdeme druhy prispôsobené tomuto prostrediu - lipy, javory, jasene a bresty. Predpokladom pre úspešné prežitie v tomto prostredí je silný koreň, ktorý upevní strom v pôde plnej skál. Sutinové lesy stabilizujú pôdu a obmedzujú eróziu na svahoch. Majú tak nezastupiteľnú ochrannú funkciu - obmedzujú zosuvy pôdy a skál.

Vŕba v typickom prostredí pri Morave

Lipa v skalnatom teréne

Každý typ lesa vytvára prostredie pre iné skupiny živočíchov. Pre prírodu aj pre nás je dôležité zachovať čo možno najvyššiu rôznorodosť lesov, ktorá vytvára prostredie pre vývoj rôznych organizmov, a zároveň zvyšuje stabilitu prostredia.

Za cenné pripomienky ďakujeme J. Kollárovi.