utorok 6. novembra 2018

Nespútaná rieka

Rieky sú pre väčšinu z nás symbolom divokej prírody. Sprvu rýchlo, agresívne prekonávajú horské údolia, neskôr na nížine spomalia a začnú sa kľukatiť - meandrovať. Alebo nie? Naše rieky boli v minulosti iné ako dnes, teraz sú priamejšie. Je to dôsledok narovnávania koryta, aby mohli byť využívané lodnou dopravou, a aby mohla voda rýchlejšie odtekať. Je to prevažne zastaralý názor z minulosti, keď rýchly odtok mal pomôcť zmierniť či zabrániť záplavám. 

Jesenná Morava


Meandrujúca rieka tečie pomalšie, vytvára prostredie vhodné pre mnoho foriem života. Plytčiny, štrkové lavice, mŕtve ramená, mokrade - to všetko vytvára neregulovaná rieka. Avšak návrat k prirodzenej rieke je momentálne namáhavá úloha. Vyžaduje si financie a odborný plán. Pripojenie mŕtvych ramien k rieke je naozaj téma na veľké projekty, ale pomôcť jej zotaviť pomôžu aj menšie zásahy. Napríklad úprava brehov - odstránenie veľkých balvanov, ktoré tu mali udržať brehy stabilné. Rieka je však dynamický činiteľ, modeluje okolie. Postupne na niektorých miestach vymelie brehy, vzniknú prirodzené kolmé steny. A tie sú vhodné pre hniezdenie druhov ako rybárik riečny (Alcedo attis) či brehuľa hnedá (Riparia riparia). Ich hniezdne nory začínajú kruhovým vstupným otvorom. Tak ich spoznáme. 

Štrková pláž
 
Ešte dôležitejšie je nechať rieku vytvárať vlastné koryto, aby sa vytvorili plytčiny aj hlbočiny. Umelé zásahy, ako prehlbovanie koryta, ničí pestrosť vodného prostredia a tým aj obmedzuje život množstva živočíchov. Rieka navyše prináša materiál z iných častí povodia, čo ešte spestrí ponuku úkrytov pre ryby a vodné bezstavovce. A práve preto je v záujme aj rybárov, aby sa takéto miesta v rieke vytvárali. Na brehoch riek zase lužný les tlmí vplyv záplav. V minulosti boli vyrúbané a zničené odvodňovaním veľké plochy tohto biotopu. Našťastie lužné dreviny ako vŕba a topoľ rastú rýchlo, čo zjednodušuje obnovu lužného lesa. 

Rieka a jej okolie patrí k ohrozenému prostrediu, ľahko sa môže znečistiť či narušiť jej prostredie ľudskými zásahmi. Kvalita vody v nej však ovplyvňuje aj ľudí, ktorí v nej lovia ryby či využívajú z nej vodu na pitie alebo na svojich pozemkoch. 

utorok 23. októbra 2018

Babie leto so Sovulami

Máme tu jeseň. No ešte pred chvíľou sme si užívali babie leto. A musíme napísať, že stálo za to. Krásne slnečné počasie a príjemná teplota nám spríjemnili naše stretnutia na krúžku. Úspešne sme nadviazali na dlhšie sobotňajšie výlety aj s ďalšími odborníkmi na rôzne oblasti. 

Západ Slnka so Sovulami

Po vydarenej akcii na ostrove Sihoť sme organizovali počas jesene aj návštevu hradu Devín a výstup na Devínsku Kobylu. Na hrad Devín sme nešli iba kvôli histórii. Chceli sme si z vtáčej perspektívy pozrieť okolitú krajinu. Kedysi sa odtiaľto dali pozorovať obrovské ryby - vyzy. Tie nanešťastie z tohto úseku Dunaja vymizli. Ostali tu však aj ďalšie zaujímavé druhy, o ktorých sme si toho viac povedali. Podarilo sa nám pozorovať kŕdeľ čajok na pláži a naučili sme sa o funkcii lužného lesa v krajine. Všetko sme mali pekne na dlani. Navyše nám pekný výklad zabezpečil aj odborník - botanik zo SAV.


Sovule na hrade Devín

Na Devínsku Kobylu sme sa vybrali za pekného teplého počasia. Vyhradili sme si celý krúžok na výstup, pričom sme sa naučili rozlišovať jednotlivé duby a iné stromy. Ochutnali sme aj semená buka lesného. Aj to je jeden z našich Sovule prístupov - využívať prírodné produkty. Raz sa to krúžkarom zíde. Dlhšia pauza na vrchole Kobyly umožnila načerpať nové sily a smerom nadol to už bolo zábavnejšie. Tí rýchlejší si užili slalomový beh chodníkom až dole pod Sandberg.

Pod vrcholom Devínskej Kobyly

O týždeň neskôr sme sa vybrali do Weitovho lomu porozprávať si o netopieroch, ale aj iných živočíchoch. Ukázali sme si ako funguje sonar a detektor. Pozorovali sme aj pár krkavcov, najväčších spevavcov na svete. K tomu sa pridal ako vždy kopec zábavy počas putovania.  

 
O netopieroch v lome

V stredu sme objavili čaro pokosenej lúky pod cyklomostom. Venovali sme sa maľovaniu, ale aj hľadaniu ulít a živočíchov. Dokonca sme našli aj ukrytú užovku fŕkanú v škáre. Hneď sme si povedali aj o význame nepatrných škár pre živočíchy.  

Maľujeme šišky

Po dlhšej dobe sme boli aj na Srdci, kde sme sa tiež naučili rozlišovať stromy podľa listov. Preskúšali sme aj naše zmysly, konkrétne sluch. Viete sa potichu zakrádať? Počas jednoduchej hry sme si to vyskúšali. A bolo to naozaj zábavné aj poučné. Umiestnili sme aj fotopascu pri jazvečom hrade. A výsledok sa dostavil - jazvece sa ukázali. 

Učíme sa dreviny

Okrem toho sme si znova zopakovali základné a spoľahlivé uzly. Tie sa nám vždy môžu zísť. Ak vás naše aktivity zaujali neváhajte sa pridať, predovšetkým v sobotu budeme pokračovať aj v novembri. 

utorok 16. októbra 2018

Stromové netopiere - raniaky

Netopiere si predstavujeme v spojení s tmou, jaskyňami či štôlňami. Vyletujúci netopier z jaskyne je pre väčšinu z nás symbolom opusteného priestoru. No nie všetky netopiere majú radi takéto prostredie. Také raniaky, ucháče, uchane či netopiere riasnaté nájdeme väčšinu roka v stromových dutinách. Tu sa rozmnožujú a neskôr sa ukrývajú, kým nie je príliš chladno.  

Raniak hrdzavý (Nyctalus noctula)

Pristavíme sa pri raniakoch. Na Slovensku žijú tri druhy a všetky sú typické lesné netopiere. To znamená, že do jaskýň spravidla nevletujú. Majú radi dutiny vyššie nad zemou, pričom ich pravidelne striedajú počas roka. Žijú u nás - raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus), hrdzavý (N. noctula) a malý (N. leisleri). Sú hmyzožravé, dokonca raniak obrovský loví aj malé spevavce. Je to jediný mäsožravý druh netopiera v Európe.

Najbežnejší z raniakov - raniak hrdzavý - nežije usadlo, ale aby sa rozmnožil väčšina samíc od nás odlieta preč zväčša severo-východným smerom kde porodia mláďatá. Koncom leta sa vracajú zasa naspäť. Podobne migruje aj raniak malý, pri raniakovi obrovskom zatiaľ nemáme dostatok informácií. Je to v podstate najmenej poznaný netopier v Európe.

Raniaky sú typické štíhlymi krídlami, ktoré im umožňujú rýchly let nad korunami stromov. Preto ich môžeme aj ľahšie pozorovať na rozdiel od iných druhov. Zaujímavé je, že raniaky hrdzavé aj malé vydávajú aj pre naše ucho počuteľné zvuky. Týmito tzv. sociálnymi hlasmi sa dorozumievajú medzi sebou. Môžeme ho popísať ako cmuknutie či cvrknutie. Počas jesene nás niekedy prekvapia skupiny raniakov hrdzavých loviacich počas dňa (niekedy aj 50 jedincov naraz) často priamo nad domami v obciach. Súvisí to s migráciou netopierov smerom na juh, keď sa putujúce netopiere zastavia na vhodnom mieste loviť potravu. Je to prírodné divadlo, ktoré sa nám vryje nadlho do pamäte. 

Raniak malý (Nyctalus leisleri)
Raniaky hrdzavé aj malé sa celkom zaujímavo prispôsobili životu v blízkosti človeka. Obývajú napr. škáry v panelových domoch či búdky, ktoré obsadia na jar a potom sa sem vrátia na jeseň. Niekedy tu prežijú aj celú zimu. Môže to byť pre ne aj nebezpečné, ak sa napr. dom zatepluje, tak môže celá kolónia netopierov uviaznuť v uzavretej škáre. Preto je dôležité vopred odborne prehliadnuť dom pred zateplovaním a každou úpravou. 

Doteraz chýba množstvo dôležitých informácií o týchto stromových druhoch, keďže nie je možné ich sčítavať v podzemí na tradičných zimoviskách ostatných druhov netopierov. Stále nám chýba množstvo údajov o tom, kde tieto druhy zimujú, kde sú presne miesta kde samice rodia mláďatá či ako vysoko a ďaleko lietajú za potravou.

piatok 5. októbra 2018

Kuny za rohom

Keď sa povie šelma, predstavíme si zväčša veľké mačkovité šelmy, vlky, medvede. Avšak šelmy sú aj menšie tvory, ktoré nás nemusia ohrozovať. Niektoré žijú pri našom boku bez toho aby sme o nich vedeli. Lákajú ich naše príbytky, záhrady či odpadky. Bežne v záhradách a na okraji sídiel žijú okrem líšok aj lasicovité šelmy. A medzi nimi nájdeme kuny - našich najobratnejších predátorov. Tie sa prezradia častokrát zvyškami potravy na povalách, podkroví či chatách.

Na Slovensku sa stretávame s dvoma druhmi - kunou lesnou (Martes martes) a skalnou (Martes foina). Dosahujú veľkosť domácej mačky, no sú štíhlejšie s pretiahnutým telom. Pohybujú sa skokmi. Rozlišujú sa v tvare podbradníka - svetlej škvrny na hrdle a aj sfarbením srsti. Kuna skalná je zavalitejšia, má svetlejšiu srsť a biela škvrna na hrdle sa rozvetvuje do tvaru vidlice. Rada obýva prostredie v blízkosti ľudských obydlí. Kuna lesná je štíhlejšia, s tmavou srsťou a žltou škvrnou bez vetvenia. Je to  predovšetkým lesný druh, ale tiež neraz navštívi aj záhrady ak sú v blízkosti lesa.

Kuna skalná (vľavo) a kuna lesná (vpravo)

S oboma sa môžeme stretnúť počas túlania sa v prírode. Ich potravu tvoria predovšetkým malé hlodavce, vtáky, vajíčka. Je známe, že dokážu uloviť vevericu počas prenasledovania v korune stromu. Avšak predovšetkým kuny skalné obľubujú aj ovocie a lesné plody. Počas leta a jesene tvoria častokrát hlavnú zložku potravy. Kuny nelovia spôsobom ako mačky - zakrádaním. Korisť prenasledujú na zemi alebo na stromoch dlhými a rýchlymi skokmi pričom prenasledovanie koristi môže trvať aj niekoľko minút. V zime častejšie využívajú ako potravu aj uhynuté živočíchy.  
Stopy a trus kuny

Neobyčajnú obratnosť si všimneme keď prenasledujú korisť v korunách stromov. Ale nielen tam kunám táto vlastnosť pomáha. Využívajú ju napríklad pri plienení vtáčích búdok. Preto hlavne pri väčších búdkach je potrebné aj oplechovať steny, aby sa čo najviac sťažil prístup k vstupnému otvoru. Niekedy navštívia aj jaskyne, kde vedia uloviť netopiere visiace nízko nad zemou alebo na pre ne dostupných miestach.

V prírode majú aj prirodzených nepriateľov - predovšetkým orla a výra skalného. Pomerne často sa objavujú na ich jedálničku. Počas odpočinku sa ukrývajú v dutinách stromov, búdkach, povalách či starých hniezdach.

nedeľa 23. septembra 2018

Koniec leta na krúžku


Ako sa končí leto tak prispôsobujeme témy na krúžku podľa tohto obdobia. Prebrali sme pavúky, mravce či ryby. Pavúky sú symbolom babieho leta, mravce teraz usilovne zberajú zásoby na zimu a ryby sú taktiež aktívne v hľadaní potravy. Jednoducho sú to vhodné témy na diskusiu.  Okrem toho sme sa už tradične venovali aj tvorivej činnosti - maľovaniu ulít. 

Keďže sme mali úžasne krásne počasie, stretnutia sa niesli v znamení hľadaní živočíchov v ich prostredí. Veľkú tému pavúkov sme nezačali s prvou skupinou úspešne - našli sme iba niekoľko malých lovčíkov (druh pavúka pobehujúci po lístí na zemi). Križiaky a iné druhy sa nám vyhýbali, no našli sme aspoň niekoľko modliviek. Až na ďalšom stretnutí sme objavili dvoch križiakov pri cyklistickom chodníku. Mohli sme si pozrieť obaľovanie koristi pavúčim vláknom či ako pavúk reaguje keď ho vyplašíme. Skryje sa. Sobotňajšia skupina bola úspešnejšia, videli sme niekoľko lovčíkov, ktorým sme skontrolovali počet končatín. Ukázali sme si kde majú jedové zuby (chelicery) a hmatadlá. Chytili sme aj malú skákavku, pavúka, ktorý loví skokom rôzny drobný hmyz. Bola veľká iba niekoľko milimetrov. Pošťastila sa aj mladá jašterica obyčajná, ktorú sme si poobzerali z každej strany. Zaujali nás aj mravce, pri ktorých mravenisku sme strávili dlhé minúty. Najprv nás vnímali ako votrelcov, neskôr sa ponorili do zbierania jedla. Nechali sme im kúsky jablka a sledovali ako ho spracujú a odnesú do mraveniska. Spoznali sme robotnice a ich silu pri prenášaní nákladu. Navštívili sme aj okolie rieky Moravy. Tu sme sa zamerali na ryby a ich stavbu tela. Využili sme preparát hlavy sumca na ukážku hlavných zmyslov a toho ako sumec loví potravu. Niekoľko radov drobných zubov si deti mohli ohmatať, zároveň mohli vidieť aj pažerákové zuby, ktoré majú mnohé ryby. 

Mravenisko a život v ňom
Okrem týchto tém sme zavítali aj na ostrov Sihoť, kde nás previedla pani sprievodkyňa a ukázala nám čo na ostrove máme a prečo je pre Bratislavu dôležitý. Tešíme sa na ďalšie dni, máme v zásobe viacero tém a nápadov čo chceme prebrať a kam ísť. Leto sa končí, my však pozeráme dopredu a tešíme sa na jeseň!

utorok 11. septembra 2018

Ako pomôcť dážďovníkom a netopierom

Večernica pestrá obľubuje budovy
Ochrana prírody, podobne ako iné témy, prechádza neustálym vývojom. Tak ako sa menia požiadavky spoločnosti na prostredie, tak sa vynárajú rôzne problémy. Je mnoho príkladov kedy nastáva konflikt spoločnosti so skupinami organizmov napríklad - šelmy a chovatelia oviec, medveď a včelári, kormorány a rybári, lesníci a pralesy... Avšak s čím sa potýkame v mestách najčastejšie je problém zateplovania budov. Chceme zvýšiť komfort v našich obydliach, no zabúdame, že môžeme úplne zničiť domov iných obyvateľov.

V škárach nezateplených predovšetkým vysokých budov si nachádzajú miesto na hniezdenie dážďovníky a netopiere. Určite si mnohí všímajú lietajúce netopiere medzi budovami za súmraku a takisto početné skupiny dážďovníkov. Sú to zaujímaví obyvatelia, títo rýchli letci. Na rozdiel od iných vtákov (holubov, vrabcov) a cicavcov (líšky, mačky, potkany) nevyužívajú odpadky a iné produkty našej činnosti ako potravu. Živia sa hmyzom, často tým drobnejším ako muškami, komármi. Avšak majú radi naše budovy, kde sa môžu ukryť pred nepriateľmi. Spravidla nám neznepríjemňujú život, skôr mu dodávajú pestrosť. Ranný krik dážďovníkov počas leta dodá príjemnú energiu do nového dňa. Ak ich chceme naďalej mať v našej blízkosti, je dobré im trocha pomôcť. Najdôležitejšie je pred plánovaným zateplením urobiť obhliadku miesta. Oslovíme Štátnu ochranu prírody SR alebo Spoločnosť pre ochranu netopierov. Následne postupujeme podľa krokov uvedených na tejto stránke. Aby bolo zabezpečené prežitie počas aj po skončení stavebných prác, na budovu sa najčastejšie umiestňujú a do izolačnej vrstvy zapracujú špeciálne búdky. Vletový otvor je umiestnený na dne búdky v tvare nenápadnej štrbiny. Je to esteticky citlivé riešenie. Takéto búdky majú dlhú životnosť a umožnia prežiť v našej blízkosti mnohým generáciám netopierov a dážďovníkov. 

Mestá síce nie sú porovnateľné biodiverzitou s pralesmi alebo mokraďmi, môžu však byť plné života, čo zvýši kvalitu života aj nám ľuďom. Predovšetkým ak máme radi život v jeho mnohorakej podobe.

štvrtok 6. septembra 2018

Užili sme si s pavúkmi

Naše výtvory
Po letnej prestávke sme sa vrhli do nového školského roka s nevídaným entuziazmom. Teda nielen my - lektori, ale aj deti. Prišli takmer všetci z pôvodných, a tiež niekoľko nových tvárí. Krátke zoznámenie prebehlo rýchlo a hor sa do prírody. 

Tentoraz sme sa utáborili v dendroparku pod lesom. Začali sme s tvorivou časťou krúžku - maľovaním kameňov. Deti mali voľnú ruku vo výbere motívu a farieb. Niektorí sa inšpirovali lienkou či chrobákmi a iní zase vsadili na čistú abstrakciu. Časť krúžkarov, ktorí nemali záujem maľovať alebo už dokončili prácu na ich výtvoroch, sa venovala hľadaniu rôznych tvorov v okolí. 
Svrček poľný

Pokosené lúčne časti vyhnali dnešný cieľ - pavúky do zarastenejších kútov parku. Iba niekoľko starých pavučín prezrádzalo kde mali ešte nedávno svoj domov. Museli sme sa uskromniť s malými behajúcimi pavúkmi - lovčíkmi. Aj tie nám poslúžili ako názorná ukážka. Mohli sme skontrolovať počet nôh, umiestnenie očí či ich správanie. To však nebolo všetko, keď ostatní dokončili svoju tvorbu, porozprávali sme sa o stavbe tela, spôsobe života a rôznych druhoch pavúkov. Kupodivu strach z tejto skupiny živočíchov sa medzi deťmi nenosí. O to lepšie. 

https://lh3.googleusercontent.com/-JGnS7LXVJjc/W5DHxAiAmeI/AAAAAAAAC78/1JwcWyCtqEUDEZA8sVvOJO7jknimtZqsgCL0BGAYYCw/h655/5547789722334042758%253Faccount_id%253D1Našli sme aj minimálne tri modlivky, ktoré sme si dosýta poobzerali. Pošťastil sa chytiť aj svrček poľný, koníky, niekoľko kobyliek zelených, neurčený druh kobylky a napokon aj mladá jašterica. Tá mala samozrejme najväčší úspech. Po chvíli už bola kľudnejšia a mohli sme ju vypustiť pod kríkom. Zaujali nás aj ďalší malí obyvatelia - motýle. Tie sme však nechali na pokoji, sú to krehké tvory a ubližovať nikomu nechceme. Pri kobylkách sme si ukázali ako ich odlíšiť od koníkov. Kobylky majú dlhé tenké tykadlá, naopak tykadlá koníkov sú krátke a hrubšie.

Napokon sa nám čas rýchlo krátil a museli sme sa pomaly vrátiť pred kostol - náš východzí bod. Nadšené deti rozprávajúce zážitky rodičom boli našou najväčšou odmenou.  
V plnom nasadení

pondelok 3. septembra 2018

Záhrada - domov zvierat

V súčasnom období sa objavuje čoraz viac návodov a článkov ako prispôsobiť naše okolie nielen našim potrebám, ale aj iným tvorom. Často v minulosti boli vnímaní ako škodcovia a naši nepriatelia. Záhrada musela byť funkčná, obhospodarovaná s cieľom zabezpečiť produkciu potravín. V niektorých oblastiach je to stále hlavná funkcia záhrad. V okolí miest naopak sú záhrady vnímané predovšetkým ako miesta oddychu a rekreácie. V oboch prípadoch vieme v záhrade poskytnúť domov aj iným organizmom, ktoré nám za odmenu pomôžu alebo nás aspoň nechajú nahliadnuť do ich života.

Ak teda chceme prilákať na záhradu život, sme obmedzení iba našou kreativitou a časom. Medzi jednoduché triky ako vytvoriť domov živočíchom patrí:

1. Jašteričí hrad
http://plazyunas.com/wp-content/uploads/u1.jpg
Múr z kameňov
Zoberieme niekoľko väčších skál a umiestnime ich tak, aby na ne dopadali slnečné lúče, prípadne aby časť dňa boli v tieni. Veľmi dobre jaštericiam poslúži aj múr z tehál - dôležité je zachovanie škár medzi tehlami. V nich sa môžu jašterice aj iné živočíchy ukryť, prípadne prečkať nepriaznivé počasie. Ak je v blízkosti trocha vyššia tráva, môžeme ju ponechať aspoň sčasti - jašterice sa v nej schovajú a budú sa tu cítiť bezpečne. 

2. Mokraď
Existuje viacero spôsobov ako vytvoriť mokraď pre obojživelníky a vodné organizmy. Ak nám nevadí zväčšovanie a zmenšovanie vodnej hladiny, pri dostatočne ílovitej pôde nemusíme použiť fóliu na zadržanie vody. Rozdiel oproti záhradnému jazierku je najmä v tom, že pri tvorbe mokradí sa snažíme dosiahnuť diverzitu biotopov - rozsiahle plytké pobrežné časti, a taktiež hlbšie časti. V plytkých častiach časom začne rásť vegetácia, ktorá vyžaduje periodicky
Už zarastená mokraď
zaplavované prostredie. Táto časť je vyhľadávaná aj vodnými bezstavovcami a obojživelníkmi. Hlbšie časti slúžia ako zimovisko pre organizmy či ako útočisko v čase sucha. Plytké mokrade často vysychajú behom roka, čo nevadí. Ich obyvatelia sú z veľkej časti na vyschnutie prispôsobení a nepriaznivé obdobie prečkajú inde alebo sa ukryjú v bahne. Okrem vodných organizmov je vodná plocha lákadlom pre vtáky a cicavce. Chodia sa sem napiť alebo niektoré lovia v okolí hmyz alebo obojživelníky.

3. Divoký kút
Divoký kút v záhrade
Ak chceme mať kus prírody v záhrade, je dobré jej nechať priestor na realizáciu. Môže to byť iba niekoľko metrov štvorcových, pomôže ponechať napríklad peň zo stromu na zemi alebo starý strom s dutinou. V okolí môžu rásť kry (napr. jarabina, maliny), vysokobylinné trávy. Možností je veľa - môže byť v kombinácii aj s kameňmi, ktoré budú lákať jašterice a ďalší hmyz. Práve tu bude útočisko organizmov keď sa budú chcieť niekde ukryť. 

Viac sa dočítate tu:



štvrtok 23. augusta 2018

Basic notes to birdwatching in Slovakia

Flying Mute Swan
When you have decided visiting Slovakia, you should know some rules and basic information. First of all, the landscape is very rich of different habitats - forests, pastures, fields, rocks, karst, wetlands and more. So the diversity of bird communities is also rich of species.

What can offer Slovakia for a birdwatcher? It is famous for forest species like owls (large Ural, Pygmy and Boreal Owl population), woodpeckers (White-backed Woodpecker, Black Woodpecker, Green and Grey Woodpecker, Three-toed Woodpecker). Mountains are dwelled by the population of the Golden Eagle and Peregrine Falcon about high density. In lowlands nest one of the biggest european population of the Imperial Eagle and Saker Falcon. Information about bird species you can find on sites like birdlife.org or Atlas of slovak birds. The distribution of species is of course uneven. Many birdwatchers come to Slovakia only for few days, especially to Bratislava or Košice city. Here we describe interesting places around the Bratislava capital city and information about transport.

Beech forest in Malé Karpaty mountains

The closest good birdwatching point near Bratislava Airport is: Bratislava Airport. It is similar to another airport where green areas attracting raptors. You can observe common buzzards, Imperial Eagles, Saker Falcons. If you visit Bratislava city during the winter, you should check the Danube river - it is not rare to observe some birds of the Genus Gavia, White-tailed Eagle, Pygmy Cormorant or different duck species. Ideal for water birds is the big area - Hrušovská zdrž by Čunovo village. For the large area you will need a monocular. This area is not interesting only for high numbers of ducks and geese. Alluvial forests along the river represents rare habitat protected by NATURA 2000. During the summer or spring we recommend visiting the Nature Reserve Devínska Kobyla. There is a colony of bee-eaters and it is a good watch point for soaring raptors and storks. This hill is also a home for pairs of Eagle Owls. Near to this site is the another area - Devínske alúvium of the Morava river and Devínske jazero area. It is a complex of the alluvial meadows and wetlands. Interesting time for birds is during the spring and autumn migration of waders, raptors and water birds.

White Stork nest

Best for the trip is a bicycle, then you can use many cycle roads in mountains and along the rivers. For the trip planning it is ideal Freemap - online maps with different layers for hiking or biking. Thanks to Locus app it is simple to use Freemap offline. Also it is easy using public transport around the city.

When you are in a new country, you should know rules - where you can go, what is your right. In Slovakia there are five levels of the nature conservation:

1. level - cover the whole country out of protected areas

2. level - cover the Protected Landscape Areas

3. level - cover the area in National Parks

4. and 5. level - cover small protected areas, for example Nature Reserves, Natural Monuments and strictly protected zones in National Parks

Details you find in this DOCUMENT.

Also you have a right moving free in forests (if they are protected by 1st or 2nd level of protection). Be aware, it does not apply in army forests.

We will add information about trips for the nature watching in Slovakia and about the nature conservation. Follow us on the website www.sovule.eu/p/en.html for next info!
 

utorok 21. augusta 2018

Prírodovedný krúžok - začíname ďalšiu sezónu

Tak sme tu znova pripravení na nové aktivity a nové výzvy. Od 5. septembra 2018 pokračujeme v načatej práci s prírodovedným krúžkom SOVULE pre deti vo veku 6 až 14 rokov v okolí Devínskej Novej Vsi. Budeme sa stretávať pred kostolom v Devínskej Novej Vsi každú stredu o 16:00 a v sobotu o 10:00. Strávime spolu dve hodiny, pričom celý čas budeme vonku.

Je tu aj jedna zmena - stredajšie krúžky budú trvať do konca októbra (slnko bude zapadať skôr), sobotňajšie potrvajú do konca novembra.

Cieľom krúžkových aktivít bude upevňovanie pozitívneho vzťahu detí ku všetkým druhom rastlín a živočíchov, ako aj rozvíjanie tvorivosti a citlivého prístupu k prírode. Zábavnou formou naučíme deti pozorovať a objavovať zaujímavosti prírody. Okrem toho sa naučíme uzly, čítať mapy, postaviť jednoduchý prístrešok a iné dôležité činnosti. Máme k dispozícii ďalekohľady, lupy, mapy aj detektory na netopiere. Ak máte záujem o krúžok, napíšte nám na adresu sovulekruzok@gmail.com alebo nazrite sem. Poplatok za krúžok je 28€ za 4 stretnutia, resp. 48€ za 8 stretnutí. Súrodenci majú zľavu - 48€ za 4 stretnutia, resp. 80€ za 8 stretnutí. 






štvrtok 16. augusta 2018

Ako zachrániť hniezdo kaní?

Hniezdo kaní popolavých
Leto je obdobie keď pre ornitológov a pozorovateľov vtáctva nastáva čas sledovania vyvádzania mláďat. Avšak niekedy pribudnú aj starosti. Nie všetky vtáky hniezdia na stromoch, niektoré druhy hniezdia na zemi. A v tom najhoršom prípade aj na poliach. Prečo je to najhorší prípad? Lebo potom sú mláďatá ohrozené pri žatve kombajnami, ktoré doslova zdemolujú hniezdo a všetko čo nemôže uletieť. Asi sa väčšina bežných ľudí nikdy nestretne s hniezdom napríklad kaní popolavých alebo močiarnych. Ak ste, ale psíčkar či poľnohospodár, tak možno vám nasledujúce informácie pomôžu.

V prvom rade si predstavíme najohrozenejšie druhy, ktorých mláďatá v čase žatvy väčšinou ešte nie sú schopné dobre lietať. Z dravcov sú to kaňa močiarna (Circus aeruginosus) a kaňa popolavá (Circus pygargus). Oba druhy pôvodne obývajú podmočené lúky, mokrade, trsťové porasty, vysokobylinné nevyužívané otvorené plochy. Prispôsobili sa aj intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine, kde hniezdia aj na poliach predovšetkým v obilí a repke. Okrem nich sú ohrozené kosením lúk tiež napr. chrapkáč poľný (Crex crex) či cíbik chochlatý (Vanellus vanellus). Žatva či kosenie lúk čoraz častejšie nastáva skôr vplyvom zmeny podnebia, čo ešte viac ohrozuje hniezdenie. Najneskôr zvyčajne vyvádzajú mláďatá dravce, takže stačí, aby trocha neskôr nakládli vajíčka a dôsledkom toho môže byť  neúspešné hniezdenie. Pri zničení iba niekoľkých hniezd by to nebol veľký problém pre populáciu minimalizovať tieto straty. Lenže počet párov napríklad kaní na Slovensku je veľmi nízky (do 10). V tomto prípade každé zničené hniezdo priamo ohrozuje zachovanie druhu na našom území. Kane sú tým pádom úplne odkázané na pomoc človeka ak hniezdia v poľnohospodárskej krajine, kde sa nemajú kde schovať pred neustále výkonnejšími a rýchlejšími kombajnami. V súčasnosti sa ochrane na zemi hniezdiacich vtákov venuje iba niekoľko odborníkov, ktorých úspech je závislý od ďalších ľudí - od miestnych obyvateľov, ktorí im ohlásia hniezdo až po poľnohospodárov, ktorí oddialia či obkosia dohľadané hniezdo. 

Našli sme hniezdo, čo ďalej?
Oplôtok
Keď už nájdete hniezdo na lúke či poli, dobré je v prvom rade odfotiť ho a poslať o ňom informáciu spolu s polohou nálezu, type plodiny na poli, názve najbližšej obce na Štátnu ochranu prírody SR, do mimovládnej organizácie Saola - ochrana prírody alebo na Ochranu dravcov na Slovensku. Ak vidíte, že kosenie už prebieha, je dobré viditeľne označiť miesto hniezda - napr. palicou vysokou asi dva metre - a osloviť priamo poľnohospodára (vodiča kombajnu), aby obkosil hniezdo (už vyznačené). Veľmi dobrou pomôcok je zhotovenie oplôtku o rozmeroch napr. 2x2 metre. Ten zabráni rozlezeniu mláďat do okolia, čo je žiaduce pri práci na poli. Potom sa pokosí všetko až na dohodnutú plochu. Je dobré nechať nepokosenú väčšiu časť, aby sme nezjednodušili napr. líškam nájdenie mláďat.

pondelok 6. augusta 2018

Líšky smetiarky

Jazierko
Čoraz častejšie sa stretávame v médiách so správami o zvieratách pohybujúcich sa v mestách a priživujúcich sa na odpadkoch. Či už ide o medvede, diviaky alebo líšky. Počúvame o nich v správach alebo v časopisoch, ako sa pohybujú na okraji miest a predstavujú potenciálne nebezpečenstvo. Náš dnešný príbeh sa však odohral v oveľa uvoľnenejšej atmosfére Bratislavského lesoparku, kde sme sa stretli s tunajšími obyvateľmi - mladými líškami.  

Ako to už býva v týchto letných dňoch, rozhodli sme sa znovu ísť večer na odchyt netopierov. Chceli sme zistiť aké druhy žijú a rozmnožujú sa v lesoparku pri Bratislave. Je to pre nás nové územie, preto sa tešíme celý deň. Výhoda je, že nebudeme dlho cestovať, čo poteší predovšetkým vstávajúcich skoro ráno. Ako zvyčajne stretávame sa v Devínskej Novej Vsi, kde má základňu  Saola i Sovule. Berieme siete, niečo proti komárom, detektory i nové fotopasce. A hor sa za oddychom pri vodnej ploche v údolí Vydrice. Po krátkom čase prichádzame na miesto. Na pohľad je to príjemné miesto s atmosférou. Vítame altánok - na turistickú večeru ako stvorený. Dokonca je tu aj veľký smetný kôš, ktorý ako sa neskôr dozvieme bude stredobodom tunajšieho večerného predstavenia. Svetla postupom času začne ubúdať a my staviame siete. Ide to pomaly, potrebujeme kamene na upevnenie a tých tu veľa nie je. No medzitým zrazu vidíme, že pri smetnom koši sa pohybuje niečo ako menší pes. Majiteľ však neprichádza. Zbystríme pozornosť a začne nám byť jasné, že to niečo je líška, ktorá sa opatrne obšmieta v okolí. Najprv ju iba pozorujeme a snažíme sa odfotiť zo vzdialenosti viac ako 15 metrov, no o chvíľu zistíme, že sa nás nebojí. Prídeme k nej na menej ako päť metrov a fotíme. Stále nám nedochádza, že tu nie je iba tak. Má niečo za ľubom - to zisťujeme keď sa vzdialime. Ovoniava okolie koša, čo nám nedá a ideme sa pozrieť, čo ju tak vábi. Na dne koša leží veľký kus ugrilovanej klobásy. Hneď je všetko jasné. Keď poodídeme pár metrov, líška napokon rýchlo vhupne do koša, trčí jej len koniec chvosta z neho. Zrazu vyskočí aj s klobásou a odbehne do lesa. Ešte vidíme ako si na nej pochutnáva. Chvíľu je pokoj, behom súmraku ju však znova zbadáme ako sa obšmieta okolo nás. Netopiere sa veľmi nechytajú, tak sa venujeme pozorovaniu líšky. No čo to, vo svetle baterky vidíme napokon dva páry očí. Ďalšia mladá líška. Počas večera sa uistíme, že ich nezaujíma iba tento jeden smetiak, ale pozrú aj vedľajší. Napokon končíme s odchytom, pár netopierov sa chytilo, ale na tento večer tu nezabudneme vďaka líškam.

Zvedavá líška

Síce v iných krajinách bežne obývajú mestá, kde sa živia najmä odpadkami, no my sme líšky takto videli prvý krát ako cielene hľadajú odpadky. Keďže počas letných nocí a popoludní je lesopark plný opekania chtivých ľudí, tak to líšky patrične využívajú. Predsalen taká mastná klobása či špekačka je isto výživnejšia ako niekoľko hrabošov. A k tomu sa k nej dostanú bez námahy. 

Fotografovanie líšky

štvrtok 26. júla 2018

Zabezpečujeme pasce v našom okolí

Každý z nás sa aspoň z času na čas snaží pomôcť prírode a jej obyvateľom v prežití v našej blízkosti. Chceme pozorovať vtáky na kŕmitku, počúvať kŕkanie žiab z jazierka, sledovať kŕmenie mláďat v búdke. Vďaka viacerým opatreniam zlepšujeme naše pozemky a stavby. Viete však, že aj tu sa nájdu nebezpečné pasce na živočíchy schopné zmariť vašu snahu pri napr. podpore hniezdenia v búdkach či zriadením jazierka?

Už dlhšie sa ukazuje negatívny dopad predovšetkým rôznych nádrží s vodou, ktoré predstavujú pasce kde sa utopí množstvo hmyzu, jašteríc a vtákov. Predovšetkým sú nebezpečné pre druhy žijúce v záhradách, v areáloch družstiev a dedinách. Obyčajný sud s vodou môže zahubiť celú rodinu kuvikov či myšiarok, niekoľko jašteríc, myší a množstvo hmyzu. Pre kuvika sú napríklad hlavným nebezpečenstvom. Podobne rôzne plastové nádoby a nádrže s kolmými stenami sú rovnako nebezpečné. Hmyz do nich väčšinou spadne náhodou, no mnohé druhy sa z nich chcú napiť, čo sa pre ne môže skončiť utopením. Našťastie riešenia ako zabrániť utopeniu živočíchov sú jednoduché a finančne nenáročné. Stačí si vyhradiť niekoľko minút svojho času a pomôžete mnohým tvorom. Ako na to? Cez okraj nádrže prehneme pletivo siahajúce pod vodnú hladinu na ktorú umiestnime plavák napr. z dreva. Živočíchy sa budú môcť dostať z vody a neutopia sa.

Zabezpečený sud s vodou
Okrem nádrží s vodou sú nebezpečné napr. umelé dutiny. Tou môže byť rúra opretá o stenu, odkvap vedúci do kanalizácie, komín či prázdny sud. Zvieratá sa po hladkých stenách nevedia vyškriabať. Napr. v Českej republike zaznamenali v jednej rúre až 28 mŕtvych sov! V týchto prípadoch ak môžeme, tak rúry dáme do horizontálnej polohy. Cez ostatné predmety natiahneme úzke pletivo alebo prekryjeme doskou, ktorá zamedzí vstupu dovnútra. Mierne komplikovanejšie je ošetriť komín - dovnútra sa dáva mriežka alebo lapač iskier. Takéto úpravy, ale musí vykonať odborník.

[ title]
Srna uviaznutá v betónovej skruži
  Dosť podceňovaným nebezpečenstvom pre živočíchy sú aj rôzne špagáty či silóny. Vtáky ich radi zbierajú a vmotávajú do hniezd, kde sa môže omotať okolo mláďat či rodičov. Podobne môžu spôsobiť smrť zvieratám napr. siete oddeľujúce niektoré časti záhrady od iných. Často sa v nich zachytia ježe, pre ktorých to môže mať tragické následky. Ako môžeme pomôcť v tomto prípade? Je to ten najjednoduchší prípad - zberať ich po použití a nenechávať ich voľne pohodené v okolí.

A hedgehog caught in a net in Lincolnshire
Jež v sieti


Ak prekonáme svoju ľahostajnosť, zabránime zbytočným úmrtiam v našom okolí. Možno aj u vás býva kuvik, jež či párik jašteríc, ktorým takáto pomoc umožní prežitie na vašom pozemku.

Pri príprave článku boli použité informácie z časopisu Ptačí svět České společnosti ornitologické (ČSO). Podrobné info o pasciach nájdete aj v letáku ČSO.

pondelok 16. júla 2018

Pod padajúcimi plchmi

Plch na strome
Horúce letné dni znamenajú aj dobrú príležitosť na odchyt netopierov pri vodných plochách. Je to príjemný čas, keď zisťujeme aké druhy žijú práve na tom mieste. Zároveň sa popri netopieroch stretneme s nočnými druhmi zvierat, ktoré inak ťažko zhliadneme. Niekedy to sú líšky, srny, diviaky alebo sovy či lelky.

V jeden deň po zabezpečení ochrany dvoch hniezd kaní popolavých sme išli na odchyt netopierov do lesa pri obci Dobrá Voda. Po odparkovaní auta sme sa vydali priamo na miesto k jednému prameňu, ktorý tu vytvára tri menšie mokrade, ktoré sú ideálne lákadlo pre netopiere. Popri dopĺňaní energie sme pripravili siete, tentoraz stačili tri. Poctivo sme ich vyšponovali a ukotvili pomocou kameňov. Ako nastáva súmrak, je čas pripraviť si miesto skadiaľ ich budeme sledovať a kontrolovať či sa do nich niečo nechytilo. Zložíme sa pod mohutným bukom, ktorý poslúži aj ako opierka na chrbát. Šero v lese znamená aj prílet prvých netopierov - večerníc. Detektor ultrazvuku rýchlo prehráva hlasy a nezastaví sa ešte dlhú dobu. Chvíľu sa zdá, že sú všade. Preletujú nad hlavami, ale aj sieťami. To nás sprvu neteší, postupujúca tma však prinesie prvé úlovky. Najskôr večernice, iba pár centimetrov dlhé, končia vo vrecúškach. Rýchlo ich zmeriame a odvážime - iba 5 g. Chytáme aj uchane čierne (Barbastella barbastelus), lesný druh s typickým buldočím výrazom tváre. O chvíľu sa pridáva aj netopier obyčajný (Myotis myotis), ten je už riadne veľký - vyše 30 g. Obrúsené zuby poukazujú na vysoký vek, presne ako aj u starých ľudí. Keď už nastala pravá noc, osvietime sieť a vidíme v nej niečo čudné. V sieti je...plch sivý (Glis glis)! Padol zo stromu a zachytil sa v nej. Zaujímavé, že sa nebránil. Pár šikovných ťahov a je na slobode. Uteká krížom cez vodu, veríme, že nepremokol. Sadáme si znova na svoje miesta a zrazu tupý dopad vedľa nás. Ďalší plch. Chvíľu ho obzeráme, kým nevybehne znova na strom, z ktorého spadol. Ostáva nad našimi hlavami na spodnom konári, skadiaľ nás sleduje ďalších asi 20 minút. Podobná scéna sa zopakuje ešte niekoľko krát. Dávame si už pozor, veď kto by už chcel mať len plcha na hlave. Už chápeme, prečo sa tak často stávajú korisťou sov. 
Uchaňa čierna - lesný druh netopiera

Odchyt pokračoval až do jedenástej hodiny, chytil sa aj veľmi málo poznaný netopier nymfin (M. alcathoe), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a raniak malý (Nyctalus leisleri). Odchyt ukončujeme po 15 odchytených netopierov, je to domov ďaleko a ráno skoro vstávame. Po nočnej jazde pod Malými Karpatmi sme zase bohatší o nové neočakávané zážitky. 

utorok 10. júla 2018

Nie je netopier ako netopier

Podkovár malý - nos v tvare podkovy
Leto je v plnom prúde a my v spolupráci s organizáciou Saola - ochrana prírody sme pokračovali v odchytoch netopieroch. Keď nám nad hlavami prelietavajú netopiere, nezvykneme sa zamýšľať nad tým ako je táto skupina živočíchov pestrá. Aj u nás nájdeme druhy s rozdielnymi tvarmi nosa, úst či uší. Má však takáto rozmanitosť vôbec význam?

Prispôsobenia tvarom a rozmermi telesných partií nie sú samoúčelné, pretože každý druh je prispôsobený inému prostrediu. Netopiere sa líšia veľkosťou, a veľmi výrazne. Najmenší u nás žijúci druh je večernica Leachova (Pipistrellus pygmaeus), ktorá dosahuje veľkosť iba niekoľko centimetrov. Naopak raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus) sa nezmestí do ruky. Sú to rozdiely na prvý pohľad viditeľné. Iné rozdiely sú menej nápadné, napríklad akým spôsobom vydávajú ultrazvuk. Taký podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) má dokonale presný ultrazvuk, ktorý nevydáva ústami, ale nosom. Preto ho má špeciálne tvarovaný v tvare podkovy. Ostatné druhy naopak vydávajú ultrazvuk ústami, pokryjú tým väčší priestor avšak nie s takou presnosťou. Zaujímavou skupinou sú ucháče, tie vedia vydávať ultrazvuk aj nosom a ústami. Ich typickým znakom sú veľké skladacie uši. 

Ucháč svetlý s veľkými ušami
Tvar uší tiež napovedá o spôsobe lovu - druhy s veľkými ušami lovia častejšie potravu zberom zo zeme a listov. Doslova počúvajú zvuky vydávané kobylkami, larvami a chrobákmi. Druhy s menšími ušami ako sú večernice, menšie druhy rodu Myotis a raniaky zase lovia lietajúci hmyz. So spôsobom lovu súvisí aj tvar krídel. Obratné druhy, loviace medzi konármi stromov a kríkami majú krídla širšie (podkovár malý). Protikladom sú raniaky loviace vo výške často niekoľko desiatok metrov nad zemou - ich krídla sú štíhle. Lietajú rýchlo avšak nie sú schopné manévrovať na malej ploche tak ako podkováre. 
 
Večernica malá - iba niekoľko centimetrov veľká
Tieto prispôsobenia im umožňujú využívať rôzne zdroje potravy, a nekonkurovať si. Takže prostredie uživí väčšie množstvo druhov. Keď nám nad hlavou preletí netopier, skúste si všimnúť či lieta rýchlo a priamočiaro alebo pomaly a obratne. 




štvrtok 28. júna 2018

Štôlne - opustené banské diela

Podkovár malý
Z čias nedávno minulých nachádzame v pohoriach pozostatky po intenzívnej banskej činnosti. Často sú to iba ľahko prehliadnuteľné diery v zemi, keďže časť zo štôlní bola zasypaná. Môžu byť pre pohyb človeka nebezpečnými - svedčia o tom mnohokrát prepadnuté stropy. Preto je lepšie sa im vyhnúť a nepodstupovať zbytočné riziko. Na prvý pohľad sú iba pustým miestom, ale nie je to celkom tak.

V určitých obdobiach roka, predovšetkým od začiatku leta do konca zimy sú útočiskom pre viaceré druhy netopierov. Typickým predstaviteľom tzv. "jaskynných" druhov je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), ktorý sa v niektorých štôlňach aj rozmnožuje. Je to druh, ktorý rád visí v otvorenom priestore, pričom sa vie "zabaliť" do lietacej blany. Jeho spôsob echolokácie je mimoriadne presný, vďaka nej vie rozlíšiť aj niekoľko milimetrové predmety. Okrem tohto netopiera sa v štôlňach vyskytujú aj iné druhy, predovšetkým na jeseň a počas zimy. Nájdeme tu aj napríklad druhy, ktoré počas leta obývajú dutiny stromov, no počas zimy sa ukrývajú v štrbinách v okolí vstupu. Nie je nezvyčajné tu nájsť odpočívajúce uchane čierne (Barbastella barbastellus) či ucháče svetlé (Plecotus auritus). V štôlni je spravidla relatívne stabilná teplota počas roka, predovšetkým v častiach ďalej od vstupu. To práve vyhovuje netopierom. Avšak nie každá štôlňa je pre ne vhodná. Napríklad štôlne s malým množstvom škár a puklín nie sú priveľmi obľúbené netopiermi. Okrem netopierov tu môžeme nájsť napríklad zimujúce obojživelníky - ako ropuchy a salamandry. Aj oni vyhľadávajú prostredie so stabilnou klímou počas zimy a poskytujúce bezpečie pred predátormi. Predátori spravidla prenikajú niekoľko metrov od vchodu. Vstupy zvyknú využívať na odpočinok a lov potravy sovy obyčajné (Strix aluco), stopy po nich nájdeme v podobe pierok a vývržkov. Počas zimy sem často zavítajú aj oba druhy kún. Podzemie ich láka ako bezpečný úkryt, kde môžu nerušene odpočívať či konzumovať potravu. Niekedy sem zavíta aj líška - často najmä odrastené mláďatá.
Vstup do štôlne

Celkovo môžeme štôlne považovať za miesta obohacujúce ich okolie ďalšími druhmi. Pričom poskytujú útočisko v určitých obdobiach roka aj pre živočíchy, ktoré inak podzemie neobývajú. Preto je zachovanie a úprava štôlní prospešná činnosť zvyšujúca biodiverzitu územia.

utorok 22. mája 2018

Usilovný opeľovač - čmeľ

Foto: M. Fikar
Hovorí sa usilovný ako včela, pravda je, že v našej prírode žije aj niekto usilovnejší - čmeľ alebo inak nazývaný čmeliak. Živí sa peľom a nektárom z kvetov. Tento zástupca blanokrídleho hmyzu si podobne ako včela medonosná zakladá spoločenstvá, tvorené kráľovnou a robotnicami. Takáto kolónia môže mať 50 až 500 členov.


Na Slovensku žije niekoľko druhov čmeľov - každý ma trocha inú životnú stratégiu a vyskytujú sa v rôznych biotopoch. Hniezdo si budujú spravidla v zemi, vstupný otvor je stredne veľká diera, ktorá ústi do hniezda, ktoré sa postupne rozširuje. Po nakladení vajíčok kráľovnou sa z lariev vyliahnu robotnice. Tie sú tak isto sfarbené ako kráľovná, ale menšie. Robotnice vďaka bohatému ochlpeniu a veľkosti sú schopné opeliť väčšie množstvo rastlín ako včely. Taktiež lietajú ďalej od hniezda - až 1 km. Viaceré druhy majú dlhšie jazyky, čo im umožňuje opeliť aj rastliny s hlbokým kvetom znemožňujúcim opelenie od včiel.

Síce čmele nevytvárajú med, no pre prostredie sú, rovnako ako včely, dôležité opeľovače. V súčasnosti sú čoraz častejšie využívané v poľnohospodárstve, pri opeľovaní v skleníkoch. Vynikajúce skúsenosti s takýmito "skleníkovými" čmeľmi sú pri opeľovaní paradajok. V prírode čmele postupne striedajú kvitnúce rastliny, tak ako kvitnú jednotlivé druhy. Práve zabezpečenie potravy po celé produkčné obdobie v podobe kvitnúcich rastlín a stromov je kľúčové pre zastavenie poklesu populácií čmeľov. Samozrejme aj minimalizácia používania pesticídov je dôležitá. Bez opeľovačov výrazne klesá výnosnosť v poľnohospodárstve, až môže nastať úplný kolaps nielen tejto činnosti, ale celého ekosystému. Vďaka nim sa mnohé rastliny môžu ďalej vyvíjať, čo je úplný základ pre fungovanie životného prostredia a aj nášho sveta.

streda 25. apríla 2018

Krúžok v apríli - nové aktivity

Mokraď
V apríli nás prekvapilo mimoriadne teplé a slnečné počasie. Pre nás ako krúžok je to síce príjemné tráviť čas v tričku, avšak príroda v našom okolí si žiada záplavy a vlahu. S tým nič nenarobíme, tak aspoň sme využili situáciu, že pŕhľava nie je vysoká a ani komáre zatiaľ nepredstavujú neprekonateľnú prekážku. Jednoducho bol ideálny čas navštíviť jednu hlbšiu nevyschnutú mokraď pri rieke Morave. Tentoraz sme chceli zblízka vidieť aj tunajších obyvateľov, zobrali sme preto so sebou akvaristické sieťky. 

Úlovky
Keďže náš krúžok Sovule má dve skupiny, navštívili sme toto miesto hneď dva razy. Prvá skupina sa okamžite vrhla na prieskum rozmanitosti lokality. Sieťky boli stále vo vode, a začali sa plniť úlovkom malých tvorov - najmä lariev pakomárov či žižavíc vodných. Pribúdali aj žubrienky žiab, potápnik, kotúľky, vodniaky, niekoľko lariev vážok (najády) či spľošťule bahenné. Všetko to boli úžasné objavy, pozreli sme si ich v pohári s vodou, kde sme ich umiestnili. Šikovným deťom sa podarilo chytiť aj dve kunky červenobruché - jednu väčšiu a druhú menšiu. Asi všetci ich videli prvý krát. Po krátkom oboznámení s kunkami sme ich vypustili spolu s ostatnými úlovkami na slobodu. 

Bobor nás sleduje
Druhá skupina začala skromnejšie, mali sme viac sieťok, avšak v pohári skončilo iba niekoľko žubrienok, vodné slimáky a larva vážky. Vrchol dňa iba mal prísť - pod vodnou hladinou k nám priplával sám bobor! Iba na vzdialenosť asi pol metra sa vynoril a s hlasným a mokrým šplechnutím sa ukryl pod hladinu. Viacerí boli mokrí a mierne v šoku, no zážitok bol o to väčší. Po zvyšok krúžku sa ukázal ešte viac krát, no už bol skôr zvedavý on na nás. Bobra sme nechali na pokoji a o chvíľu sa podarilo chytiť aj mloka obyčajného. Tento obojživelník si napokon získal sympatie detí. Dlho ho obdivovali, kým sme ho s ostatnými tvormi, napokon ako vždy, vypustili späť do ich domova. 

Asi žiadna prednáška, výklad či návšteva zoologickej záhrady nenahradí priamy kontakt s tvormi v ich prirodzenom prostredí. To je úlohou prírodovedného krúžku Sovule, naučiť deti vyhľadať a rozpoznať formy života v našom okolí. 

Kunka
Mlok


utorok 3. apríla 2018

Za pôtikmi v Karpatoch

Tu sme stáli.
Niekedy nás príroda prekvapí napríklad nečakaným objavením druhu na mieste skadiaľ nebol známy. A vskutku toto sa stalo v lesoch okolo Brezovej pod Bradlom, keď tu boli pozorované počas jesene tri ozývajúce sa samce pôtika kapcavého (Aegolius funereus). Prvý takýto záznam v pohorí Malé Karpaty. Od začiatku jari sme plánovali výpravu za nimi, aby sme mohli počuť tieto malé sovy iba niekoľko desiatok km od Bratislavy.

Podarilo sa nám za nimi ísť až koncom marca, kedy sme v zložení úderného tria (Samo, Mišo, Vlado) navštívili zmiešané lesy hneď za mestom Brezová pod Bradlom. Veľká časť týchto porastov patrí do správy mestských lesov, prevažuje mix borovíc, smrekov s listnatými stromami. Pre pôtika je to veľmi dobré zloženie prostredia, keďže preferuje ihličnaté stromy. Práve zaujímavý biotop, netypický pre väčšinu územia Malých Karpát, nás sem doviedol. Začali sme necelých 100 m od posledných domov. Ešte sme mali dostatok času, prišli sme asi pol hodinu pred západom slnka. Aspoň sme si mohli obzrieť okolie aj za svetla. Počas čakania na pôtika nám Samo predviedol vábenie kuvička vrabčieho (Glaucidium passerinum), predsa aj tento druh by tu mohol byť. Do západu slnka bolo počuť iba spevavce, predovšetkým drozdy, z každého kútu lesa. Počkáme ešte asi 20 minút a pomaly sa presúvame po lesnej ceste smerom na Dlhé rovne. V šere niečo rýchlo prebehne cez cestu, no nepodarilo sa nám zistiť o aké zviera išlo. O chvíľu sa ozýva v diaľke sova obyčajná (Strix aluco). A to bolo na dlhé minúty všetko, čo sme počuli. Po dosiahnutí smerovníka Dlhé rovne sme pokračovali ešte necelého pol kilometra po červenej značke. Ticho prerušili iba sem tam vŕzgajúce stromy v slabom vetre. Pri ceste späť sme využili výhľad a načúvali sme vzdialeným zvukom. Po dlhých minútach napokon Samo potvrdil, že v diaľke počuje pôtika. Nám sa ho už počuť nepodarí, no nevzdávame sa, predsalen s týmto druhom skúsenosti nemáme. Pri Dlhých rovniach počujeme ešte ohlášajúcu sa samicu sovy, na chvíľu nás poteší. Keď prídeme k autu, dlhú chvíľu ešte načúvame, zrazu spolu s Mišom naraz počujeme ten HLAS. Iba raz, ale jasne. Pôtik. Aby sme si tento okamih vychutnali viac, chcelo by to  ešte aspoň raz, aby sa ozval. Aj tak sme, ale spokojní. Určite sem zamierime viac razy počas sezóny.

Samo načúva.
Tento rok realizujeme viacero výjazdov za sovami do Malých Karpát. Keďže sa šíri sova dlhochvostá od východu aj od Viedne (reintrodukcia) a pôtik tu bol zaznamenaný iba ojedinele, chceme zistiť či tu už nie sú. Nočné živočíchy unikajú pozornosti, a to chceme zmeniť.