nedeľa 10. júla 2022

Pod včelárími krídlami

Karpaty. S príchodom leta sa svahy zazelenali po niekoľkých nájazdoch ťažkých mračien. Západný vietor ustal a nastúpil ľahký vánok, ktorý príjemne osvieži aj v horúcom dni ako je tento. Bez neho by bol výstup a zotrvanie na lúke nad Plaveckým Podhradím o dosť ťažší. Dnes nepôjdem do malokarpatských výšav. Potrebujem iba miesto s dobrým rozhľadom na okolité svahy s lúkami. Blížim sa pomaly ovešaný batohom a statívom s monokulárom, dnes to nebude o sile a energii v nohách. Strávim niekoľko hodín pod žeravým slnkom, pričom budem vyzerať hádam najmenej poznaného dravca v Európe. Včelára lesného. 

Lúky nad Plaveckým Podhradím
 

Slnko praží a bude pražiť po celý deň. Nedopraje si oddychu. Pre plachtiace dravce je to však výhoda. Lúče rýchlo zohrejú suchšie svahy, vytvoria sa nad nimi ľudským okom neviditeľné stúpavé vzdušné prúdy. A práve na ne čakajú majstri plachtenia - orly, myšiaky, haje. A včeláre... Čakám na lúke s pripraveným monokulárom a postupne určujem v okolí všetko čo má krídla. Raz holub, lastovičky poletujúce ponad dedinu, inokedy neprestajne nervózny strakoš vykúkajúci z neďalekého kríka. Naozaj je vytočený... Opakujúcim sa tsk tsk tsk ma upozorňuje, že si ma tu nepraje. Určite tu má hniezdo. Neskôr však prestane. Však sa ledva hýbem, keďže stále som prilepený okom na monokulári. Vďaka tomuto kúsku techniky s 30 násobným zväčšením sa dá určiť mnohé dravce aj kilometre vzdialené. Ako to už býva, myseľ mi blúdi z jednej otázky na druhú. Postupne však, ako plynie čas na svahu, nechávam ťaživejšie otázky odplávať aspoň kým sa vrátim domov. Rozum začína pracovať na nižších otáčkach a do popredia sa derie očakávanie zážitku "Čo dnes zažijem?" či "Kto sa dnes priletí pozrieť na lúky?". Určitým spôsobom je to myšlienkový relax, čistenie hlavy, podobné tomu počas športovej aktivity. 

Včeláre milujú plachtenie. Podobajú sa stavbou tela myšiakom. Odlišuje ich dlhší chvost a natiahnutá hlava počas letu, ako aj sfarbenie. To je však pri meniacich sa svetelných podmienkach pri určovaní druhoradé. Navyše je veľmi premenlivé, včeláre môžu byť tmavo hnedé, ako aj takmer úplne biele na spodnej časti tela. 

To slnko stále pripeká a čo je horšie, začína sa "vlniť" vzduch. Z pekne ostro vykreslených siluet sa v ďalekohladoch stávajú viac-menej rozmazané machule. Tí najlepší na nich vidia, či si predstavujú, krídla...Včelár! Po hodine sa ukázal. Aspoň som si to myslel prvé sekundy, no vlniaca sa machula priletela bližšie a monokulár z nej vykreslil myšiaka. Kompaktná silueta je jasný znak myšiaka pohrávajúceho sa s vetrom. Raz hore a potom vo vlnke dole. A tak dokola asi štyri razy kým neskončí na strome vo svahu. Pekne ako na húpačke mi predviedol vzdušnú obranu teritória. Potešil moje oči kým sa pečiem na slnku. Druhým ďalekohladom - binokulárom zaznamenávam dravca nad ústím Kráľovej doliny. Pomaly sa kĺže vzduchom smerom ku mne na lúku. Lomené krídla a dlhý chvost ho napokon prezrádzajú, včelár je tu. Mierne mení smer letu, vietor mu pomáha nabrať výšku. Zrazu sa spúšťa dole, aby po chvíli takmer zastal a predviedol typickú včeláriu pózu - krídla podrží na zlomok sekundy nad hlavou. Oznamuje svetu, že tu to patrí jemu a iné včeláre nech sa držia ďalej. 

Včelár lesný (Pernis apivorus), samec; Foto: Radovan Václav


 

Včelár kŕmi mláďatá predovšetkým larvami zemných ôs, ktoré poctivo vyhrabáva spod zeme. V Európe strávi iba nevyhnutný čas počas rozmnožovania. Po vyletení mláďat sa vydáva naspäť do Afriky - do Sahelu a tropických pralesov. Áno, tam medzi obrovské stromy s pralesnými slonami, opicami či leopardami. U nás obýva lesy s lúkami, A to je trocha zjednodušene, takmer všetko čo vieme o jeho živote. Nevieme takmer nič ako žije v Afrike, čím sa tu prevažne živí či aké má nároky na prostredie. Časom nám niečo povedia vysielačky, ale tie majú problémy s nabíjaním v pralesoch, kde každý deň prší a je zamračené. Solárny panel nestíha dobíjať batérie.  

Stále pofukuje a ja neustále sledujem pohľadom okolité vrchy a nebo nad nimi. Už dlhšie nepozorujem žiadnych dravcov na oblohe. Som tu už dlho. Ku koncu ešte zbadám sokola sťahovavého plachtiaceho vo výške až sa takmer nedá rozoznať od bodky. Neskutočné. Je to atlét medzi dravcami, mohutný trup, relatívne krátke krídla, všetko uspôsobené iba na jednu vec - výkon v lete. Až keď ho človek vidí pri love, uvedomí si jeho rýchlosť. Mne sa ho podarilo pozorovať veľa ráz. Jeho neskutočnú silu som mal šťastie pozorovať raz pri lovení čajok smejivých. Najprv čajky vytvorili ucelený kŕdeľ, aby leteli ako o závod. A vtedy som si všimol za nimi sokola, najprv akoby lenivo vykrúžil na ich úroveň. Stále bol však asi 2 km od nich. A vtedy zabral naplno, hlboké údery krídel nasmerovali let priamo na čajky. O chvíľu ich dohnal priamym letom a v tej chvíli znova lenivo vykrúžil mierne nad kŕdeľ. Všimol som si ako sa jedna čajka oddelila od kŕdľa. Sokol to využil takmer okamžite, stiahol krídla k telu a strmhlav sa spustil k čajke. Prvý útok bol neúspešný, druhým však doslova čajku zostrelil. Bezvládne dopadla niekde na zem a sokol sa spustil k nej. 

Mláďa včelára; Foto: Radovan Václav
  

Myseľ mi ešte zabieha k včelárovi z Devínskej Kobyly čo som ho vyplašil na okraji lesa a lúky. Pekný samec sa zodvihol zo zeme, keď som sa presúval po chodníku. Lovil tu osy, respektíve ich larvy. Rozhrabával otvor, aby mohol plásty s larvami dostať na povrch a odniesť do hniezda. Zaberie to dlhé desiatky minút vydolovať larvy spod zeme ak máte iba pazúre. Ale odmena je vysoko-kalorická potrava. Neviem, či osy niečo zmôžu voči včelárovi. Má tvrdé perie proti ktorému sú ich žihadlá prikrátke. Zaujímavé je, že zo začiatku jari sú osie aj čmeliačie hniezda malé, potrebujú čas aby sa rozmnožili. Preto v tomto období a tiež počas vlhkej jari tvoria dôležitú časť včelárej potravy žaby a mladé vtáky, ktoré ešte neobratne lietajú v okolí hniezd. Potrava je kľúčom k ochrane spolu s hniezdnym biotopom. Okrem ochrany hmyzu je dôležité preto chraníť miesta rozmnožovania obojživelníkov. Zachovávať mokrade v lesoch aj na lúkach.

Balím veci a presúvam sa k Plaveckému hradu. Tu na okraji skalného brala s výhľadom na svahy Kršlenice a Jelenej hory počkám či sa neobjaví ďalší včelár. Pofukuje tu omnoho viac, čo ma trocha prebúdza a udržiava v strehu. Vietor tiež využívajú myšiaky, ktoré zavesené vo vetre sledujú čo sa deje pod nimi. Asi o hodinu neskôr zbadám známu siluetu s dlhsím chvostom a lomenými krídlami. Pomaly sa ku mne približuje včelár. Zdá sa, že tu má letový koridor nad lesom na sever od hradu. Stále kĺže vzduchom bez pohybu krídel. V monokulári mu už svieti žlté oko a svetlá spodná strana tela. Pokračuje ďalej ponad vojenské lesy, na Záhorie. Samec sa vydal na lov. Potravu sa snaží hľadať najmä v okolí hniezda, ale loviská môžu byť vzdialené aj viac ako 10 či 20 km. 

Tmavá forma; Foto: Radovan Václav

Včelár hniezdi predovšetkým v listnatých lesoch, iba vzácne zahniezdi v háji či remízke. U väčšiny dravcov máme podrobné poznatky z hniezdnej biológie vďaka pozorovaniam ich správania na hniezdach. Tie sú dohľadávané predovšetkým počas zimy, keď sú stromy bez listov, prípadne skoro na jar, keď si dravce vymedzujú teritóriá. U včelára je to trochu zložitejšie, hniezdo je relatívne malé a ľahko ho prehliadneme v korune olistených stromov. Prilieta väčšinou v máji, to už stromy majú listy a novo postavené hniezdo sa už ťažko dohľadáva. Niekedy využije už postavené hniezdo, vtedy postačí kontrola v máji či júni. Aby to však nebolo také jednoduché, tak včelár často nezosadne priamo k hniezdu, ale môže aj stovky metrov preletieť k nemu popod koruny stromov. Akonáhle vyletia mláďatá z hniezda, ešte sa o ne rodičia starajú, ale nepotrvá dlho a migračný pud ich donúti sa vydať smerom na juh. Niekedy môže byť tento pud tak silný, že rodič môže zanechať výchovu mláďat a začne migrovať skôr. Takéto správanie bolo zistené u samici v Holandsku pomocou vysielačky. 

Slnko ma už definitívne omámilo, som mierne malátny a je čas ísť domov. Pripevním statív k batohu a pomaly zostupujem dolu do dediny. Okopávam a zakopávam o kamene a korene stromov, našťastie bez pádu. Vzduch je suchý, dlho nepršalo. Na konci ulice už vidieť lastovičky a hrdličky, dedina tu žije na zemi aj vo vzduchu. Pri aute ešte počuť zelienku, posledný pozdrav z Podhradia, a môžem štartovať. Včeláre ma ešte čakajú na ďalších miestach a s nimi aj iné zážitky. 

piatok 13. mája 2022

Riešenie je mŕtve...drevo

Prirodzený les, či dokonca prales spoznáme predovšetkým podľa množstva ležiaceho aj stojaceho tzv. "mŕtveho dreva".  Niektorí lesníci ho nevidia radi, značí, že nevyužili úplne potenciál lesa na produkciu dreva. Pre prírodu má však veľký význam, takisto aj pre človeka. Ak sa, samozrejme, pozeráme na les širším pohľadom. Jedným z hlavných problémov je klimatická zmena, ktorá zasiahne aj spôsob hospodárenia v lesoch. Momentálne je les predovšetkým zásobárňou dreva, prípadne plní rekreačné funkcie v menšej miere. To sa ale mení, keďže krajinu začína trápiť sucho. Keď zrážky padnú vo veľkom množstve, nestihnú sa vsiaknuť a voda odtečie rýchlo zo svahov. Ako zadržať vodu je momentálne jedna z kľúčových otázok pre nás všetkých. 

Ležiace mŕtve drevo v pokročilom štádiu rozkladu
 

Zadržiavanie vody

Existuje niekoľko prístupov, väčšinou sa hľadá technické riešenie - postaví sa vodná nádrž, rsp. polder kde sa zachytáva voda. Nerieši to síce problém zadržania vlahy v lese, ale je to jednoduché - netreba meniť obhospodarovanie lesa, myslenie lesohospodárov. To je práve to najťažšie. Múdre, aj s priamym kladným účinkom na biodiverzitu, by malo byť ponechávanie mŕtveho dreva v lese. Poskytuje živnú pôdu pre vývoj lariev hmyzu, rôznych druhov húb aj zdroj úkrytov a potravy pre mnohé stavovce ako sú netopiere, ďatle, sýkorky či sovy. Predovšetkým však zachytáva a vsakuje vodu zo zrážok. Ako špongia nasiakne a po daždi uvoľňuje postupne vodu do okolia. Táto vlastnosť je čoraz dôležitejšia keď sa striedajú krátke, no intenzívne obdobia zrážok s dlhými obdobiami sucha. Postupné uvoľňovanie vody z mŕtveho dreva zmierňuje dopad obdobia sucha na krajinu. 

Rôzne kategórie dekompozície mŕtveho dreva. Zdroj: Dead and Down Woody material. Bartels, R. Dell, J.D.; Knight, R.L.; Schaefer, G. 1985. Dead and down woody material. In: Brown, E.R., technical editor, Management of wildlife and fish habitats in forests of western Oregon and Washington. Part I - Chapter narratives. PNW R6-F&WL-192-1985. Portland, OR; USDA Forest Service: 171-186. https://hdl.handle.net/2027/uva.x001989954
 

Samozrejme, nie je drevo ako drevo, schopnosť vsakovať vodu je výrazne ovplyvnená druhom stromu, množstvom a stupňom rozkladu drevnej hmoty. Popadané konáre aj kmene sú postupne vplyvom hmyzu a húb rozkladané, získavajú pórovitú štruktúru, ideálnu na zadržiavanie vody. V záverečnom štádiu, môže byť množstvo vody až 69,5-82,3% z celkovej váhy dreva. Prevedené do reality lesa, ležiaci 100 kg kus výrazne rozloženého dreva (mäkké drevo, bez kôry a konárov) môže obsahovať 60-80 l zadržanej vody.  

Vplyv na biodiverzitu

Strata biodiverzity je menej nápadná a naša spoločnosť sa jej aj menej obáva, ale jej dôsledky môžu byť hrozivé. Mŕtve drevo plní totiž dôležitú funkciu vo vývoji predovšetkým bezstavovcov a húb. Aj tu záleží na druhu stromu, kde sa nachádza (na slnku, v tieni), aké je štádium rozkladu či aké je jeho množstvo. Všeobecne opadavé stromy poskytujú životné podmienky pre väčšiu diverzitu druhov živiacich sa mŕtvym drevom ako ihličnaté stromy. Netreba ani zabúdať, že rozkladajúce sa drevo významne zvyšuje mieru prežitia malých semenáčikov predovšetkým jedle. Tie klíčia a čerpajú živiny priamo z rozkladajúceho sa dreva. Stojace alebo ležiace mŕtve drevo predstavuje tzv. mikrohabitat, životný priestor malej rozlohy, pre lišajníky, machy, huby, bezstavovce aj stavovce. Niekoľko starých čiastočne alebo úplne odumretých stromov v hospodárskom lese môže tvoriť domov pre prežívajúce populácie rôznych druhov chrobákov - fúzačov, roháčov či vzácneho pižmovca hnedého. Po odstránení týchto stromov sa zvyšný hospodársky les stane pre ne nehostinným miestom. Mŕtve drevo je postupne rozkladané hubami a bezstavovcami, v ešte stojacom strome sa tvoria dutiny. Tie sú vynikajúcim útočisťom pre netopiere a vtáky. Predovšetkým sovy ich vyhľadávajú na odpočinok počas jesenných a zimných mesiacov. 

Staré odumierajúce stromy majú v prírode nezastupiteľné miesto. Tento konkrétne je domovom pre sovu obyčajnú.

Doteraz sa hospodári pre pestovanie čo najkvalitnejšieho dreva. V čase pred klimatickou zmenou to bežný človek mohol tolerovať, podmienky to pre neho podstatne nezhoršovalo. Doba sa však zmenila. Oveľa viac ako drevo potrebujeme zmierniť dopad následkov klimatickej zmeny a poklesu biodiverzity. Bez zadržania vody v lese, ponechávania množstva ležiaceho aj stojaceho mŕtveho dreva, to zrejme nezvládneme. Aj mestský človek už pociťuje následky zmeny klímy, deficitu vody v krajine. Slovenská republika vlastní takmer polovicu všetkých lesov v štáte, zmeniť spôsob hospodárenia by preto nemalo byť vôbec ťažké. 


Použitá literatúra

Vítková L., Bače R., Kjučukov P. a Svoboda M. 2018. Deadwood management in Central European forests: Key considerations for practical implementation. Forest ecology and management, 429, 394-405
 
Barna M., Kulfan J. a Bublinec E. 2011. Buk a bukové ekosystémy Slovenska. vydavateľstvo VEDA. Bratislava. 636 strán
 
Błońska E., Klamerus-Iwan A., Łagan S. a Lasota J. 2018. Changes to the water repellency and storage of different species of deadwood based on decomposition rate in a temperate climate. Ecohydrology, e2023. doi:10.1002/eco.2023 
 
 
 

streda 20. apríla 2022

Prečo vôbec chrániť prírodu?

Diskusia o ochrane prírody sa niekedy končí na základnej otázke odboru Biológie ochrany prírody (angl. Conservation Biology) - prečo chrániť prírodu a biodiverzitu a prečo by nás mali zaujímať aj druhy, z ktorých nemáme osoh. Jednoducho napísané, prečo by ľudia mali chrániť rôzne druhy organizmov, genetickú variabilitu a ekosystémy. Pre niekoho samozrejmé veci. Avšak s pribúdajúcim počtom ľudí žijúcich vo veľkých mestách bez intenzívneho kontaktu s prírodou musí byť ochrana prírody pred nami samými presvedčivo zdôvodňovaná. Základné argumenty sú tu uvedené podľa vynikajúcej knihy od Richarda B. Primacka - A primer of Conservation Biology (v českom preklade - Úvod do biologie ochrany přírody od autorov Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková z roku 2011): 

Každý druh má právo na existenciu - každý druh reprezentuje jedinečné biologické riešenie problému prežitia. Takisto každý druh má vlastnú hodnotu bez ohľadu na ľudské potreby. Nemáme právo ničiť a zároveň máme zodpovednosť predchádzať vymieraniu druhov, ku ktorému dochádza vplyvom ľudskej činnosti.

Druhy nie sú navzájom nezávislé - druhy sa navzájom ovplyvňujú zložitými spôsobmi, pretože sú všetky súčasťou prírodných spoločenstiev. V dôsledku vyhynutia jedného druhu môže dôjsť k sérii vymierania ďalších druhov a destabilizácii celého spoločenstva.

Orchidea potrebuje pre svoj život pôdne huby, ktoré ju zásobujú živinami a vodou
 

Ľudia sú správcovia Zeme a zodpovedajú za ňu - z pohľadu mnohých náboženstiev sú všetky živé tvory božie stvorenia. Ak uctievame Boha, mali by sme chrániť aj jeho výtvory.

Ľudia majú zodpovednosť voči budúcim generáciám - ak ničíme prírodné zdroje na Zemi, budúce generácie na to doplatia v podobe nižšej kvality života. 

Rešpekt voči ľudskému životu a ochrana ľudských záujmov sú zlúčiteľné s rešpektovaním biodiverzity - záujem o ochranu prírody nie je v konflikte so záujmom o ľudský život. V skutočnosti ľudia majú zdravší a plnohodnotnejší život ak žijú v zdravom prírodnom prostredí. 

Príroda má duchovnú a estetickú hodnotu, ktorá presahuje jej ekonomickú hodnotu - v minulosti umelci rôzneho druhu získavali inšpiráciu z prírody. Táto inšpirácia je pre mnohých podmienená poznávaním prírody v nenarušenom prostredí. Skoro každý vníma krajinu a divočinu ako estetický zážitok. Pobyt v nej prospieva ľuďom všetkých vekových kategórií. So stratou biodiverzity strácame mnohé zážitky a skúsenosti.

Biodiverzita je potrebná k nájdeniu pôvodu života - Ako vznikol život? Ako vznikala dnešná rozmanitosť života na Zemi? Ako sa vyvinul sám človek? To sú základné otázky vo vede. Ak nejaký druh vyhynie, môžeme stratiť dôležitý kľúč k pochopeniu pôvodu života. 

Kontakt s inými tvormi je vždy zážitok
 

Našou úlohou je v prvom rade minimalizovať náš vplyv na druhy a ekosystémy. Nie sme vládcovia, ktorí určujú či je ten - ktorý druh užitočný alebo škodlivý. Musíme sa naučiť vnímať, že príroda nám nie je podriadená a ani tu nie je pre nás ľudí. Naopak, my sme iba jej jedna súčasť. Môžeme jej zdroje a služby využívať, ale iba do tej miery, aby boli aj naďalej zachované ekosystémy so svojimi funkciami a životaschopnými populáciami. Tak aspoň vraví etika. 

Uvedené argumenty je dobré si niekedy zopakovať, ako pripomenutie toho, prečo sa usilujeme chrániť biodiverzitu. Na záver pridám ešte jeden argument, ktorý je osobný - bez iných druhov by Zem bola smutným miestom. Kráčať krajinou bez hlasov živých tvorov, rôznofarebného hmyzu a kvetov či rozmanitých kmeňov stromov musí byť skľučujúce. Urobme všetko čo môžeme, aby sa tak nestalo. 

pondelok 14. marca 2022

Jeden z prvých - cíbik

Aj keď je pre väčšinu ľudí symbolom jari prílet lastovičiek domových (Hirundo rustica), pre ornitológov sa jarná migrácia začína pozorovaním cíbikov chochlatých (Vanellus vanellus). Prvé väčšie aj menšie kŕdle sa objavujú už vo februári.

Cíbik chochlatý (Autor: Martha de Jong-Lantink)

Ak si potrebujú odpočinúť, vyhľadajú plytké mokrade, trávnaté brehy riečnych ramien alebo im stačí aj kaluž vody uprostred zoraného poľa. Z diaľky mnohokrát zaniká zaujímavý výzor cíbika. Až po priblížení upúta výrazný chochol na hlave, čiernobiele telo a kovovo-zelený odtieň pierok na chrbte. Čo však zaujme počas jari aj z veľkej vzdialenosti je nápadný hlas a lomené krídla s čierno-bielym vzorom. Akoby z iného sveta sa ozýva poliami a lúkami na nížinách tiahle  "víí-ip", "pjú-vit". Dopĺňa ho vzdušnou akrobaciou - samec si bráni a vyznačuje svoje teritórium predvádzaním strmhlavého pádu, náletmi a lietaním nízko nad zemou, a tiež doďaleka znejúci zvuk vydávaný vibráciou predĺžených letiek na krídlach. Ak sa zjaví potenciálny predátor, cíbiky na neho striedavo agresívne nalietavajú. 

   

Počas brodenia sa v plytkej vode a na brehoch mokradí vyhľadáva rôzne bezstavovce - napr. larvy hmyzu, žiabronôžky, červy. Vajíčka znáša do plytkej kotlinky vystlané trochou výstelky zo suchých tráv či vodných rastlín. Sú veľmi nenápadné. Mladé cíbiky sú po vyliahnutí pohyblivé, skrývajú sa prikrčením k zemi. 

Kŕdeľ cíbikov (Autor: Ouwesok)

Aj keď sa vo vhodnom prostredí môžeme s cíbikom bežne stretnúť, patrí k zraniteľným druhom ohrozeným poľnohospodárstvom. Predovšetkým vysušovanie podmáčaných plôch na poliach a lúkach spolu s ubúdaním prirodzených mokradí negatívne ovplyvňuje budúcnosť cíbika v krajine. Časť hniezd zanikne aj priamo počas bežných poľnohospodárskych prác pod kolesami traktorov. Aj na príklade cíbika vidíme, že aj obyčajná kaluž vody na poli či lúke môže byť dôležitým prvkom pre druhy v krajine.