Sýkorky a ďalší návštevníci kŕmidiel

Ak máte kŕmidlo, sýkorky sú asi najbežnejší návštevníci. Avšak nie je sýkorka ako sýkorka. Počas leta a jari sú zaneprázdnené hniezdením a výchovou mláďat v lesoch a parkoch. Naopak počas zimy sa plne venujú zháňaniu potravy najčastejšie v blízkosti ľudských obydlí. Ak nenájdu larvy a kukly hmyzu tak prehľadávajú kŕmidlá na balkónoch a záhradách. Pri pozornejšom sledovaní zistíme, že niektoré sú väčšie, iné majú perie sfarbené viac do modra a ďalšie zase do hneda. 

Sýkorka veľká (Parus major) Foto: hedera.baltica

Najčastejším hosťom v záhradách je sýkorka veľká (Parus major). Jej sfarbenie je zelenožlté s výraznými bielymi lícami. Upúta nás žlté brucho s čiernym pásom. Z korún stromov na seba upozorní výrazným "ping". Ľahko sa dá pomýliť s hlasom pinky lesnej (Fringilla coelebs). Jej "fink" je však mäkkšie a často opakované dva či tri razy za sebou. 

Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus) Foto: Martha de Jong-Lantink

Často sa objaví počas zimy aj sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus). Je výrazne menšia no aj živšia, pripomína malú guličku s krídlami. Neváha sa zavesiť dole hlavou na konci konárikov. Ľahko ju spoznáme podľa belasej hlavy. 

Sýkorka horská (Poecile palustris) Foto: Martha de Jong-Lantink

Do blízkosti domov menej často zaletí sýkorka hôrna (Poecile palustris). Je nenápadne sfarbená, prezradia ju iba biele líca a predovšetkým hlas "picje". Skôr ju stretneme v poraste stromov v blízkosti vodných plôch. Na nerozoznanie od nej je sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus). Najlepšie ju odlíšime podľa hlasu "dzé dzé". 

Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Foto: Radovan Václav

V blízkosti ihličnatých a zmiešaných lesov niekedy zavítajú do záhrad aj sýkorka uhliarka (Periparus ater) a sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus). Uhliarka sa podobá sýkorke veľkej, iba je menšia s bielou škvrnou na temene a pôsobí zadymeným dojmom. Sýkorka chochlatá sa naopak nedá pomýliť s iným spevavcom. Výrazný chochol okamžite upúta oko pozorovateľa.  

Sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus) Foto: Radovan Václav

Na kŕmidlá často nechodia, ale v zime niekedy naďabíme na kŕdle mlynárok dlhochvostých (Aegithalos caudatus) na okraji lesa. Ich vysoké "sisisisi" je niekedy nenápadné. Upúta nás predovšetkým počas tichých zimných dní ak sú mlynárky vo väčšom počte. Telo je malé s dlhým chvostom. Ako gulička so stopkou poskakujúca pomedzi konáre stromov. 

 

Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) Foto: Ján Svetlík

Viaceré druhy sýkoriek sa často držia spolu, vytvárajú zmiešané kŕdliky aj s inými spevavcami, napr. králikmi (Regulus) a brhlíkmi.

Rok v prírode

Život v prírode beží v ročnom cykle, v každej časti roka prebieha niečo iné. Aj živočíchy sú rôzne, s rôznym spôsobom života. Niektoré sa rozmnožujú skôr, niektoré prilietajú neskôr, ale pri väčšine prebieha cyklus podobne. Náš kalendár zachytáva hlavné udalosti v prírode, ktoré môžeme očakávať aj budúci rok. Zamerali sme sa na prírodu v okolí rieky Moravy a Malých Karpát. 

Január, február - Počas týchto mesiacov väčšina živočíchov odpočíva. Ak mrzne, netopiere, jazvece, chrčky odpočívajú "zimným spánkom". V tejto časti roka sa pri ľudských obydliach a vodných plochách stretneme s množstvom zimujúcich druhov vtákov. Pre všetky živočíchy je počas zimy problémom dostupnosť potravy. Prístup k nej sťažuje sneh. Ak ho napadne veľa, mnoho cicavcov aj vtákov zomiera na nedostatok potravy. V tomto období začínajú hniezdiť orliaky morské, výry skalné či krkavce čierne. Začínajú sa ozývať sovy. Na stromy drumbľujú ďatle, čím si označujú svoje teritóriá. Hmyz odpočíva pod kôrou stromov, v dutinách, aj v zemi.

Aj Sovule odpočívajú

Marec, apríl - Obdobie začiatku hniezdenia mnohých vtákov. Okrem stálych druhov ako sú sýkorky, brhlíky či ďatle, prilietajú z južných krajín migrujúce druhy. Obhajujú si svoje teritóriá a začínajú stavať hniezda. Zo zimného spánku sa preberajú cicavce ako napríklad netopiere. Začínajú intenzívne hľadať potravu. Nastáva aj presun obojživelníkov na miesta rozmnožovania - na vodné plochy. So stúpajúcou teplotou sa prebúdzajú aj čmeliaky, lajniaky a májky. Začínajú sa prebúdzať aj plazy.

Májka a hlaváčik patria k skoro sa prebúdzajúcej faune a flóre

Máj, jún - Pokračuje prílet a migrácia posledných tiahnucich vtákov - bahniakov, včelárikov a dážďovníkov. Pre ostatné druhy to je obdobie vyvádzania mláďat. Okrem vtákov rodia mláďatá aj cicavce - srny, daniele aj jelene. V stromových dutinách a na povalách budov sa rodia mláďatá netopierov. Netopier raniak hrdzavý odlieta rodiť mláďatá mimo Slovenska.

Jašterice sú veľmi aktívne

Júl, august - Koncom júla vyvádzajú mláďatá orly. Ostatné druhy už majú mláďatá vyletené. Niektoré začínajú hniezdiť druhý krát. Začína migrácia bahniakov a dážďovníkov na zimoviská. Lastovičky sa zhromažďujú pred odletom na juh. Mnohé vtáky ako kane, haje, orly, krkavce či vrany sa združujú na spoločných nocoviskách. Pre srnce nastáva obdobie ruje. Mláďatá netopierov už lietajú. Samičky raniaka hrdzavého sa vracajú naspäť na Slovensko.

Netopier raniak hrdzavý - už je späť

September, október - Jelene aj daniele súperia o samice, pričom v lesoch je počuť ich ručanie a chŕkanie. Pozdĺž riek a pohorí migrujú vtáky zo severu na juh a z pohorí do dolín. Do južných krajín odlietajú bociany, včeláriky, lastovičky, belorítky. Zároveň prebieha jesenný tok sov. Zvieratá, ktoré budú cez zimu odpočívať, intenzívne hľadajú potravu a vytvárajú si tukové zásoby. V podzemných priestoroch nastáva čas párenia netopierov. Postupne končia spoločenstvá čmeliakov, ôs a sršňov. Hmyz vyhľadáva úkryty, kde prečká zimu. 

Les hrá všetkými farbami

November, december - Zo stromov opadlo lístie. Ako klesá teplota, na vodných tokoch a plochách odpočívajú vodné vtáky v početných skupinách. Na poliach aj vode je možné pozorovať zimujúce kačice a husi. V podzemí, v dutinách stromov aj v ľudských stavbách začínajú postupne hibernovať netopiere. Krajinou preletujú kŕdle spevavcov, ako sú drozdy čvíkotavé, sojky, havrany a vrany. Nad poliami a lúkami zase lovia kane sivé. 

Podkovár malý už hibernuje

Rok čo rok sa v prírode opakujú príbehy o výchove potomstva, hľadaní potravy a prežitia zimy. Každé zviera má vlastný spôsob ako prežiť a zabezpečiť pokračovanie svojho druhu. Najťažšou skúškou býva zima a s tým spojený nedostatok potravy.

Prikrmujeme vtáky v zime

Zima sa vrátila a s ňou nastáva aj čas prikrmovania vtáctva. Avšak prikrmovanie môže byť aj nebezpečné pre vtáky. Práve preto, aby sme minimalizovali ohrozenie, predstavujeme zásady zostavené Českou společností ornitologickou (ČSO).

Spravidla prikrmujeme od novembra do marca, množstvo potravy prispôsobujeme podmienkam. Ak mrzne, kŕmidlo kontrolujeme a doplňujeme častejšie. Na záhrade ho umiestnime aspoň 1,5 metra vysoko. Potrava musí byť chránená pred snehom a dažďom. Taktiež nekŕmime skazeným a plesnivým krmivom. Ak používame potraviny z domu ako je ryža, mäso a loj, tak ich nekoreníme, nesolíme, neúdime ani inak neupravujeme. 

Kŕmidlo pre vtáky v Mestských lesoch BA

Najvhodnejšia potrava pre prikrmovanie sú rôzne semená ako je slnečnica, ovos, proso, pšenica. Jablká ocenia drozdy a čvíkoty. Pre sýkorky a ďatle je vynikajúcim lákadlom loj. Ak ponúkneme rôznorodú potravu prilákame viacero druhov na kŕmidlo.

Pri prikrmovaní treba byť aj obozretný, keďže v okolí kŕmidiel sa vtáky môžu stať obeťou nehôd, chorôb či predátorov. Niektoré kŕmidlá môžu spôsobiť až smrť vtákov. Predovšetkým sieťky po lojových guliach predstavujú veľké nebezpečenstvo ak sa nepozbierajú po zjedení obsahu. Do sieťky sa malým spevavcom môže zapliesť behák a následne zomrieť na vysilenie. Vždy je nutné čo najskôr sieťky pozbierať.

Zamotaná sýkorka belasá

Podobne sa v okolí kŕmidiel môžu šíriť choroby. Ak v okolí kŕmidiel posedávajú apatické vtáky, prerušíme prikrmovanie a vydenzifikujeme kŕmidlo. Potravu opäť začneme dodávať po asi dvoch týždňoch. Kŕmením uľahčíme vtákom prežitie neľahkého obdobia. 

Mieň - sladkovodná treska

Mieň je stály obyvateľ slovenských riek, no pritom ho ľudia takmer nepoznajú. Až na rybárov, tým je známy ako otužilec medzi našimi rybami. Zaraďujeme ho medzi treskovité ryby, je to jediný zástupca tresiek v sladkých vodách. Obýva v podstate celú severnú pologuľu.

Mieň má jeden fúz podobne ako treska

Ako iné treskovité ryby ho spoznáme podľa jediného fúza, vyrastajúceho zo spodnej čeľuste. Má dlhé valcovité telo, ktoré má často žlto mramorované. U nás nedorastá do veľkých rozmerov, najčastejšie dosahuje hmotnosť do 3 kg a dĺžku do 60 cm.   

Mieň obýva rieky aj jazerá s dostatkom úkrytov. Tie tvoria padnuté stromy, škáry medzi balvanmi a previsy brehov. Často je ich na jednej lokalite viacero. Väčšinu času sa zdržiava pri svojom úkryte, opúšťa ho iba pri hľadaní potravy.

Mieň je dravec, v ústach má mnoho drobných zubov. Loví drobné bezstavovce, malé ryby, žaby, raky. Tiež požiera ikry iných druhov rýb.

Čo ho robí jedinečným je jeho spôsob života, ktorý je akoby prevrátený oproti ostatným našim rybám. Predovšetkým má rád chladnú vodu, čo ovplyvňuje jeho aktivitu. Pokiaľ ostatné ryby prežívajú zimu odpočinkom na dne v hlbokých jamách tak mieň sa prebúdza k životu. Dokonca v zime, keď voda dosahuje teplotu 0 až 3 stupne Celzia, sa neresí. Neres prebieha v období medzi novembrom a marcom. Ostatné ryby sa neresia na jar, keď je voda teplejšia. Ikry veľké asi 1 mm sa voľne vznášajú vo vode a postupne sa usádzajú na dne. Aj pomalý tok ich dokáže preniesť ďaleko od miesta neresu. Príčina rozmnožovania počas zimy je zrejme v nižšom tlaku predátorov ikier a plôdika.

V lete počas horúčav je mieň naopak letargický, neprijíma potravu a odpočíva vo svojom úkryte. 

Mínusové teploty a sovy

Časť tímu - Samo a Jakub

Posledné dni sa zima prejavila naplno aj na západnom Slovensku, čo trocha nabúralo plány pri mapovaní sov. V článku spred troch rokov som už popísal, ako sú sovy prispôsobené na zimné podmienky. Tentoraz sme si overili, či sa sovy ozývajú aj za mrazivých nocí. 

Počas našich posledných troch výprav za sovami v Malých Karpatoch sme zažili mínusové teploty aj sneh, čo zrejme malo vplyv aj na soviu aktivitu. Navštívili sme lokality v okolí hradu Pajštún, vrchu Volhovisko a aj okolie Kačína. Zatiaľ všade sneh, našťastie na vyšľapaných chodníkoch to zatiaľ vždy bolo únosné. V okolí hradu Pajštún sme zaznamenali iba jednu sovu obyčajnú (Strix aluco), ozývajúcu sa iba niekoľkokrát. Potom už bolo ticho. Zaujímavejšie sa skončila výprava od Záhorskej Bystrice cez karpatské lesy až do Lamača. Najskôr sme vyplašili jednu sovu zo smreku ešte za súmraku. O chvíľu nato sa ozval samec od severu, neďaleko od nás. Neskôr na inom mieste sme vo veľkej diaľke počuli koniec húkania samca. A napokon pri Kačíne sa taktiež z ihličnanov hneď pri ceste ozývala samica sovy. Hneď to bolo veselšie. O týždeň nato sme sme zamierili k vrchu Volhovisko, s cieľom obzrieť si tunajšie lesy a popočúvať sovy. Bola to práve mrazivá noc, ktorej pripisujeme, že sa sovy neozvali. Aj to sa stáva, že často sú sovy ticho, skôr sledujú okolie. Určite sa sem ešte vrátime, predchádzajúce roky potvrdili, že tu sovy sú. 

Pri Volhovisku

Mráz znamená pre živočíchy čas šetrenia energiou. Zima a predovšetkým snehová pokrývka obmedzuje lov hlodavcov až do takej miery, že pri dlhotrvajúcej zime môžu viaceré jedince sov uhynúť od hladu. Avšak väčšina sov pozná svoje teritórium dokonale, vie kde majú najvyššiu šancu uloviť potravu. Uvidíme keď sa oteplí, či sa nezvýši ich hlasová aktivita. Najbližšie sa vydáme znova do lesov, v závislosti od počasia aj ďalej na sever.  

Akcia murárik a potápače úspešná

Sledujeme kormorány

V nedeľu sa uskutočnila akcia "Za murárikom a potápačmi" v spolupráci prírodovedného krúžku Sovule a organizácie Saola - ochrana prírody. Začali sme o 10:00 pod hradom Devín, pri sútoku Moravy a Dunaja. Spoločne sme pripravili ďalekohľady a náučné materiály pre záujemcov.

Hľadá sa murárik

Celá akcia mala vyvrcholiť nájdením murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) na hradnej skale, kde pravidelne zimuje. Počasie bolo výnimočne ukážkové, slnečné lúče zahriali okolitý vzduch a bezvetrie sa postaralo o príjemný tepelný komfort. Po vysvetlení spôsobu života a popise murárika, sme sa vrhli do hľadania. V našom prípade to znamenalo upretý pohľad účastníkov akcie na skalu. Postupne sme skontrolovali celú skalu, avšak murárika sme neobjavili. Pravdepodobne bol na inej lokalite vzdialenej neďaleko. Stáva sa. Plánovali sme pôvodne zotrvať pri sútoku riek dlhší čas, avšak tentoraz nebol veľký záujem o akciu - iba desať až jedenásť záujemcov si vypočulo výklad a pozorovalo s nami okolie.

Kormorán sa suší

Keďže murárik sa neukázal, sústredili sme sa na pozorovanie iných druhov, predovšetkým niekoľkých kormoránov veľkých (P. carbo) a odpočívajucej volavky striebristej (A. cinerea). V monokulároch sme videli lov rýb aj následné oddychovanie a sušenie sa. Na chvíľu sa ukázali aj dva druhy čajok, kačice divé (A. platyrhynchos), jastrab krahulec (A. nisus), vrany východoeurópske (C. cornix), havrany čierne (C. frugilegus), tesár čierny (D. martius) a niekoľko ďalších druhov. Behom pozorovania nám na okamih nad hlavou preletel aj kontrastne sfarbený káčer potápača veľkého (M. merganser). Nezosadol na vodnú hladinu, ale letel smerom proti prúdu Dunaja. Iba na okamih, ale predsa sme aspoň z polovice splnili cieľ akcie. Na záver sme sa vybrali pozrieť časť Moravy okolo Devína. Tu sme videli iba zopár kačíc divých a preletujúce sýkorky spolu  s brhlíkom (S. europaea). Krátko sa ozvala aj žlna zelená (P. viridis), ako názov napovedá, sfarbením aj spôsobom života netypický ďateľ.

Aj keď účasť nebola vysoká, príjemné počasie a záujem od zúčastnených v nás zanechal príjemný dojem. Určite aj nabudúce pripravíme ďalšiu akciu pre ľudí. 

M. Noga z organizácie Saola ukazuje ako komunikuje murárik

Predstavenie potápača účastníkom

Vychádzka pre verejnosť: Za murárikom a potápačmi

Nastáva zima a s jej príchodom k nám do južnejších častí Slovenska dolietajú aj hostia zo severu a vyšších polôh. V nedeľu 17.12. pozývame záujemcov o sledovanie zimných hostí murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria) a potápača veľkého (Mergus merganser) pod hrad Devín. Tu sa stretneme o 10:00 a skúsime nájsť murárika, vzácneho obyvateľa vysokohorských skalných stien. Neskôr sa prejdeme popri Morave až k Devínskej Novej Vsi (za dobrého počasia), aby sme pozorovali potápače veľké, zaujímavý druh kačice, ktoré na rieke lovia potravu. Predstavíme vám ich život a prostredie, ktoré potrebujú, aby prežili. Pozývame malých aj veľkých, za účasť nič neplatíte. Viac informácií nájdete na oznámení.    

Zber vývržkov pri jaskyniach a štôlňach

Zber vývržkov pred štôlňou (Foto: M. Noga)

Počas zimného obdobia sneh a zamrznutá pôda výrazne obmedzia možnosti zberu vývržkov a kostí z potravy. V podstate ostávajú na kontrolu vchody do jaskýň a štôlní, kde sovy s obľubou odpočívajú. V týchto miestach sa nehromadí sneh, vieme sa k potravným zvyškom dostať celý rok.

Presne využitím tohto fenoménu sme získali vzorky z lokalít v Malých Karpatoch - jaskyne Červenica a štôlne pri Jablonici. V jaskyni je mnohogeneračné odpočinkové miesto sov, práve stadiaľto pochádza najväčšia vzorka potravy sovy obyčajnej z Malých Karpát. Počas návštevy bolo v jaskyni mnoho pierok zo sovy, isto tu aj tento rok sedáva. Zozbierané kosti a vývržky po prvotnej analýze ukázali, že potrava je tvorená druhmi z okraja lesa prípadne ľudských sídiel. Dokazujú to nálezy hraboša poľného a vrabcov v potrave. Určite sa sem ešte počas zimy vrátime.

V štôlni taktiež sedáva sova, znova podľa pierok vieme, že pravidelne odpočíva nad vchodom pod previsom. Dokonca sme objavili miesto odpočinku niekoľko metrov vnútri štôlne. Po zozbieraní vývržkov vykonáme analýzu kostí. V potrave prevažujú ryšavky žltohrdlé, lesný druh hlodavca živiaci sa najmä semenami. Avšak nachádzame aj pĺšika lieskového, resp. jeho spodné čeľuste. Je to častá potrava sov, aj keď v Malých Karpatoch v potrave sov nedominuje ako v iných pohoriach.

Takéto údaje nám pomáhajú sledovať rozšírenie predovšetkým hlodavcov a vzácnych druhov. Viaceré jedinečné nálezy boli objavené v potrave dravcov a sov - napr. najväčší európsky druh netopiera raniak obrovský bol objavený v Malých Karpatoch v potrave sokola rároha. Doteraz je to jediný potvrdený nález tohto druhu v Malých Karpatoch.  

 

Výprava za obyčkou smer Vysoký kameň

Skaly

Začiatok decembra bol lákavý - v Malých Karpatoch nebol sneh, lístie zo stromov už opadlo - pre prieskum nových lokalít kde odpočívajú sovy obyčajné (Strix aluco) alebo v skratke "obyčky". Na týchto miestach sa hromadia vývržky a kosti z potravy, vieme určiť čo na danom území žije, aká je diverzita drobných cicavcov.

Skaly v lese ukryté pod korunami stromov sú ideálnym odpočinkovým miestom v mimohniezdnom období pre sovy. Z internetu a máp ma už dlhšie lákal bočný vrchol Jastrabníka nad Pernekom. Práve podľa fotiek sa tu nachádzali nízke skaly niekoľko metrov vysoké v poraste s viacerými stromami s dutinami. Navyše tadiaľ neprechádza turistický chodník. Ideálne miesto.

Skalná veža

Z Perneku trvá výstup na vrchol Jastrabníka iba krátko. Po malej prestávke pokračujem po hrebeni na miesto predpokladaného zberu vývržkov. Je tu niekoľko skál, jedna skalná veža a niekoľko stromov s dutinami. Hneď nachádzam pierko zo sovy - som na dobrej adrese. Mám asi 4 hodiny do západu slnka, začnem prehrabávať najsľubnejšie miesta pod skalami. Vývržky pod skalou nenachádzam, ale niekoľko kostí z cicavcov aj vtákov prezrádzajú sovu. Musela tu sedávať v minulosti - možno ešte koncom leta. Pokračujem v prieskume ďalších skál, pár kostí prezradí ďalšie miesto odpočinku. Napokon na skalnej veži nájdem čerstvý vývržok a ďalší na inej skale. Na prvý pohľad rozpoznávam sánku plcha sivého (Glis glis), ktorý je typickou potravou sov v krasových oblastiach. Ešte zvyšky ryšavky a dákeho hraboša sa mi podarilo rozoznať. Podrobne kosti preurčím pomocou kľúčov doma.

Ako čakám na autobus, ešte nad Pernekom pozorujem zlietavanie sa krkavcov na nocovisko asi niekde vo vojenských lesoch na Záhorí. Celkovo minimálne 140 krkavcov prelieta v skupinkách Karpaty smerujúc na Studienku. Pekný deň.

Pierko zo sovy

Výhľad na Klokočinu

Lipa s dutinou

Nad Pernekom - pozorovanie krkavcov

Monitoring sov pokračuje

Cintorín

Po krátkej prestávke pokračuje monitoring na úpätí Malých Karpát. Boli navštívené body v okolí kopca Kamzík a na Bielom kameni (hrad nad Svätým Jurom). Zaujímavé bolo, že neboli zaznamenané žiadne sovy - pravdepodobne pre horšie poveternostné podmienky ako slabý vietor, nízka teplota vzduchu...Najbližšie dni budú skontrolované ďalšie lokality v Mestských lesoch v Bratislave a tiež znova v oblasti Svätého Jura. Okrem nočného monitoringu boli prezreté skaly v oblasti Devínskej Kobyly. Cieľom bolo nájsť odpočinkové miesta sov a zozbierať zvyšky po ich potrave. Na dvoch miestach boli nájdené zvyšky neurčených kostí z cicavcov (končatiny). Počas leta budú tiež prezreté ďalšie potenciálne odpočinkové lokality.Posledný februárový týždeň sme tiež prezreli dva menšie cintoríny v Bratislave (Ondrejský a Mikulášsky cintorín). Hľadali sme myšiarky - zimujúce i hniezdiace. No stopy po ich prítomnosti sme taktiež neobjavili.

Upravené 5.3.2015 - navštívený bod pri Kamzíku (3.3.2015), bol počutý jeden samec sovy lesnej. Reagoval na vábenie. Nižšie je link kde sa dá vypočuť hlas tohto samca. Hlas samca (3.3.2015) pri Kamzíku.
5.3.2015 počutý ozývajúci sa samec asi 500 m južne od horárne Krasňany. Relatívne silný vietor a chlad znemožňovali dôkladnejší nočný monitoring.
17.3.2015 na bode pod Kamzíkom počuté dva samce sovy lesnej v oblasti kopca Chlmec. Na Chlmci sú takto zaznamenané minimálne tri teritóriá sov. Po ceste späť bol znova počutý húkajúci pár (samec i samica spolu húkali) v lese nad oblasťou Koliba. Večer bolo bezvetrie a jasno, zároveň bolo niekoľko dní pred novom, podmienky boli ideálne na nočný monitoring. Hlas samice z okolia Kamzíka spolu so samcom, samica začne "vrešťať" prvá potom zahúka samec, nato vstúpi samica a ukončí to samec. Medzi ozývaním sa boli dlhé pomlky, preto len taký krátky úsek je zaznamenaný.
24.3.2015 počuté dva samce a jedna samica sovy v oblasti lesov Chlmca nad Peknou cestou. Z diaľky počuté jedince sov. 
16.4.2015 na lokalite Spariská (časť Malá Baňa) boli po súmraku počuté dva samce a jedna samica. Blízo vedľa cesty. Nižšie pri horárni Krasňany bola ešte počutá jedna samica - kontaktne sa ozývala. 
 

Piesky - hľadanie dutín

Dutina po tesárovi

Dnes pokračovalo hľadanie dutín vo vybraných štvorcoch a v miestach, kde boli zaznamenané teritória sovy lesnej. Prešiel som južný svah kopca Piesky, je tu malý vrchol skadiaľ je výhľad na dolinu medzi Pieskami a Veľkou Baňou. Sneh bol navrchu tvrdý, no po zaťažení sa prebáral. Zlá kombinácia. Niekoľko metrov od vrchola bola zaznamenaná stará dutina po tesárovi čiernom. Ten tu bol i videný, keď na okolitých stromoch hľadal potravu a aj sa ozýval. Napokon boli objavené dve dutiny - druhá bola na buku, vytvorená hnilobnými procesmi po odlomení konára. Okolité stromy neboli vhodné na tvorbu dutín, keďže boli prevažne stredných hrúbok. Porasty sú podľa veku staré (vyše sto rokov), čo minimálne znamená vyššiu produkciu semien a plodov - potravy pre hlodavce, tvoriace najčastejšiu potravu sov - v porovnaní s mladšími stromami. Minulú jar tu bol pozorovaný pár sov lesných,  hniezdnych možností tu nie je veľa, vek porastu a výskyt tesára čierneho poukazuje na výskyt ďalších dutín.

Mapovanie dutín - Veľká Baňa

V časti lesa na svahu Veľkej Bane boli mapované dutiny vhodné pre sovu lesnú. Napokon boli zaevidované iba dve nové dutiny v tejto oblasti. Okrem dutín bol pozorovaný jeden tesár čierny, brhlík a myšiak lesný.
Sneh ešte neustúpil, bola preto prejdená len malá časť lesa. Táto časť bola vybraná spolu s ďalšími štyrmi lokalitami - kde budú dohľadávané dutiny, aby mohli byť počas hniezdenia skontrolované. Na kontrolu ostávajú ešte porasty na kopci Piesky, Malej Bani a severnej strane Devínskej Kobyly. Ak bude dostatok času, tak budú prehľadané i iné časti porastov - najmä v mestských lesoch. Taktiež pomôže, ak v lese natrafíte na dutinu s priemerom aspoň 10 cm, môžete mi poslať súradnice alebo fotku so súradnicami. Informácie určite využijem.

Ako sovy prežívajú zimu

Zima zvyčajne výrazne ovplyvňuje správanie a prežitie živočíchov. Zima so snehovou pokrývkou predstavuje výrazný faktor ovplyvňujúci sovy. Niektoré sovy počas zimy migrujú na juh - výrik lesný, myšiarka močiarna, myšiarka ušatá a niektoré sa zime a snehovej pokrývke prispôsobili. Prispôsobili sa druhy, ktoré žijú vo svojom teritóriu počas celého roka, no najmä mladé vtáky zimu častokrát neprežijú. Výška snehovej pokrývky výrazne ovplyvňuje sovy k prístupu najčastejšej potravy - zemných cicavcov. Dlhotrvajúce pokrytie povrchu snehom ovplyvňuje napr. časť populácie sovy lesnej, plamienku driemavú i myšiarku ušatú. Naproti tomu druhy ako sova dlhochvostá a sova tmavá v zime lovia zemné cicavce i pod snehom. Umožňuje im to citlivý sluch (počujú cicavce i pod snehom) spolu s prispôsobením tela na presné zameranie zvuku koristi. Tieto druhy tiež prevažne lovia z posedu, čo šetrí energiu a zároveň sú i väčšie - majú menšiu stratu tepla, sú odolnejšie voči chladu a nedostatku potravy a ich potrava v čase núdze je variabilnejšia. Nedostatok zemných cicavcov počas zimy so snehovou pokrývkou viaceré druhy vyvažujú lovením tzv. "náhradnej potravy". Zvyčajne ju predstavujú vtáky či iné druhy cicavcov - ako napr. druhy žijúce v blízkosti ľudských obydlí (potkany, myši).