Jeden z prvých - cíbik

Aj keď je pre väčšinu ľudí symbolom jari prílet lastovičiek domových (Hirundo rustica), pre ornitológov sa jarná migrácia začína pozorovaním cíbikov chochlatých (Vanellus vanellus). Prvé väčšie aj menšie kŕdle sa objavujú už vo februári.

Cíbik chochlatý (Autor: Martha de Jong-Lantink)

Ak si potrebujú odpočinúť, vyhľadajú plytké mokrade, trávnaté brehy riečnych ramien alebo im stačí aj kaluž vody uprostred zoraného poľa. Z diaľky mnohokrát zaniká zaujímavý výzor cíbika. Až po priblížení upúta výrazný chochol na hlave, čiernobiele telo a kovovo-zelený odtieň pierok na chrbte. Čo však zaujme počas jari aj z veľkej vzdialenosti je nápadný hlas a lomené krídla s čierno-bielym vzorom. Akoby z iného sveta sa ozýva poliami a lúkami na nížinách tiahle  "víí-ip", "pjú-vit". Dopĺňa ho vzdušnou akrobaciou - samec si bráni a vyznačuje svoje teritórium predvádzaním strmhlavého pádu, náletmi a lietaním nízko nad zemou, a tiež doďaleka znejúci zvuk vydávaný vibráciou predĺžených letiek na krídlach. Ak sa zjaví potenciálny predátor, cíbiky na neho striedavo agresívne nalietavajú. 

   

Počas brodenia sa v plytkej vode a na brehoch mokradí vyhľadáva rôzne bezstavovce - napr. larvy hmyzu, žiabronôžky, červy. Vajíčka znáša do plytkej kotlinky vystlané trochou výstelky zo suchých tráv či vodných rastlín. Sú veľmi nenápadné. Mladé cíbiky sú po vyliahnutí pohyblivé, skrývajú sa prikrčením k zemi. 

Kŕdeľ cíbikov (Autor: Ouwesok)

Aj keď sa vo vhodnom prostredí môžeme s cíbikom bežne stretnúť, patrí k zraniteľným druhom ohrozeným poľnohospodárstvom. Predovšetkým vysušovanie podmáčaných plôch na poliach a lúkach spolu s ubúdaním prirodzených mokradí negatívne ovplyvňuje budúcnosť cíbika v krajine. Časť hniezd zanikne aj priamo počas bežných poľnohospodárskych prác pod kolesami traktorov. Aj na príklade cíbika vidíme, že aj obyčajná kaluž vody na poli či lúke môže byť dôležitým prvkom pre druhy v krajine.

Žabie pochody - migrácia v malom

Jar je obdobím migrácie, keď sa živočíchy presúvajú na miesta, kde sa rozmnožia a vychovajú potomstvo. Určite si pri slove migrácia spomeniete na vtáky prekonávajúce obrovské vzdialenosti oddeľujúce miesta, kde strávili zimu od ich hniezda. V našom okolí však migrácia prebieha aj v menšej mierke - žaby pokračujú vo svojej púti k vode. 

Malá ropucha bradavičnatá (Bufo bufo)

Predstavíme si migráciu ropúch bradavičnatých (Bufo bufo). Keďže patria k obojživelníkom, potrebujú pre nakladenie vajíčok a ich vývoj vodné prostredie. Po nakladení vajíčok sa z nich vyliahnu známe žubrienky, ktoré sa živia vo vode drobnými živočíchmi. Vývoj pokračuje a po dvoch až troch mesiacoch sa zo žubrienok stávajú malé žaby. Ako rastú, začínajú svoju potravu hľadať aj mimo vody. Ukrývajú sa vo vegetácii a preskúmavajú okolie. Najskôr po dvoch rokoch sa vrátia rozmnožiť sa na vodnú plochu, kde sa vyliahli z vajíčok. 

Trasa na miesto rozmnožovania k vodnej ploche môže merať až 2,5 km. Rýchlosť presunu ovplyvňuje predovšetkým teplota okolia a zrážky. Avšak migrácia ropúch trvá aj niekoľko mesiacov, začína sa už v auguste a septembri. Počas týchto mesiacov sa ropuchy začínajú pohybovať smerom naspäť k vodnej ploche, kde sa vyliahli. Nie je to rýchla migrácia ako ju poznáme u vtákov či veľkých kopytníkov. Ochladenie počas jesene migráciu preruší, ropuchy vtedy hľadajú nory po hlodavcoch, škáry pod kameňmi či jaskyne kde prečkajú zimné obdobie. Na jar so stúpajúcou teplotou a zrážkami ropuchy pokračujú vo svojom pochode. Napokon v marci až apríli dorazia k vode, kde sa celý cyklus začína odznova. 

Krúžok v apríli - nové aktivity

Mokraď

V apríli nás prekvapilo mimoriadne teplé a slnečné počasie. Pre nás ako krúžok je to síce príjemné tráviť čas v tričku, avšak príroda v našom okolí si žiada záplavy a vlahu. S tým nič nenarobíme, tak aspoň sme využili situáciu, že pŕhľava nie je vysoká a ani komáre zatiaľ nepredstavujú neprekonateľnú prekážku. Jednoducho bol ideálny čas navštíviť jednu hlbšiu nevyschnutú mokraď pri rieke Morave. Tentoraz sme chceli zblízka vidieť aj tunajších obyvateľov, zobrali sme preto so sebou akvaristické sieťky. 

Úlovky

Keďže náš krúžok Sovule má dve skupiny, navštívili sme toto miesto hneď dva razy. Prvá skupina sa okamžite vrhla na prieskum rozmanitosti lokality. Sieťky boli stále vo vode, a začali sa plniť úlovkom malých tvorov - najmä lariev pakomárov či žižavíc vodných. Pribúdali aj žubrienky žiab, potápnik, kotúľky, vodniaky, niekoľko lariev vážok (najády) či spľošťule bahenné. Všetko to boli úžasné objavy, pozreli sme si ich v pohári s vodou, kde sme ich umiestnili. Šikovným deťom sa podarilo chytiť aj dve kunky červenobruché - jednu väčšiu a druhú menšiu. Asi všetci ich videli prvý krát. Po krátkom oboznámení s kunkami sme ich vypustili spolu s ostatnými úlovkami na slobodu. 

Bobor nás sleduje

Druhá skupina začala skromnejšie, mali sme viac sieťok, avšak v pohári skončilo iba niekoľko žubrienok, vodné slimáky a larva vážky. Vrchol dňa iba mal prísť - pod vodnou hladinou k nám priplával sám bobor! Iba na vzdialenosť asi pol metra sa vynoril a s hlasným a mokrým šplechnutím sa ukryl pod hladinu. Viacerí boli mokrí a mierne v šoku, no zážitok bol o to väčší. Po zvyšok krúžku sa ukázal ešte viac krát, no už bol skôr zvedavý on na nás. Bobra sme nechali na pokoji a o chvíľu sa podarilo chytiť aj mloka obyčajného. Tento obojživelník si napokon získal sympatie detí. Dlho ho obdivovali, kým sme ho s ostatnými tvormi, napokon ako vždy, vypustili späť do ich domova. 

Asi žiadna prednáška, výklad či návšteva zoologickej záhrady nenahradí priamy kontakt s tvormi v ich prirodzenom prostredí. To je úlohou prírodovedného krúžku Sovule, naučiť deti vyhľadať a rozpoznať formy života v našom okolí. 

Kunka

Mlok