Operení speváci čo cvrlikajú

 Na jar príroda ožíva aj vďaka všade znejúcemu vtáčiemu spevu. Mnohé notoricky známe druhy ako drozd čierny či sýkorka veľká sú známe aj pre sporadického návštevníka lesa či záhrady. Avšak mnohé druhy so zaujímavými hlasmi sú pre väčšinu ľudí neznáme. Iste, mnohé hlasy a spevy už počuli počas vychádzok, ale to je tak všetko. Takou skupinou sú aj svrčiaky. Nenápadné, béžovo hnedé vtáky navlas podobné. Iba skúsení odborníci ich určia podľa vzhľadu. Ako je však bežné pri spevavcoch, ak sa nelíšia podľa operenia, prezradí ich hlas. A tu sa takmer nedá pomýliť. 

Pomenovanie napovedá, že spev svrčiakov bude iný od ostatných skupín spevavcov. A je to pravda. Ak ich započujeme, pravdepodobne si pomyslíme, že pri nás cvrliká nejaká veľká kobylka. Navyše sa neradi ukazujú na obdiv a uprednostňujú spievať či skôr cvrlikať z hustého zárastu tráv prípadne kríkov. Týchto nenápadných "cvrčiakov" sa u nás vyskytujú tri druhy. Každý z nich obýva odlišné prostredie, čo nám vie napovedať pri určovaní ak nepoznáme odlišnosti v ich speve. Všetky sú hmyzožravé, ich potravu tvorí rôzny hmyz, ktorý nachádzajú vo vegetácii. Takisto hniezdia nízko nad zemou v hustej vegetácii alebo priamo na zemi. Sú prísne sťahovavé a zimujú v Afrike,

Svrčiak riečny v prirodzenom biotope (Foto: Radovan Václav)

 

Svrčiak riečny (Locustella fluviatilis) je najrozšírenejší, obýva zarastené lúky, okraje lužných lesov, porasty pŕhľavy. Spieva často z kríkov či stromov. Má úžasný pulzujúci hlas, navodzujúci atmosféru trópov počas letných večerov. Pri Morave najčastejšie obýva okraj zbytkov lužných lesov, skadiaľ ho počuť do diaľky.

   

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 

Svrčiak zelenkavý (Foto: Dave Curtis)

Svrčiak zelenkavý (Locustella naevia) obýva zarastené plochy lemujúce poľné cesty, chodníky ako aj okraje lúk. Sem tam sa trpezlivému pozorovateľovi prezradí keď kúsok preletí ponad vysoké trávy a byliny a znova zapadne do vegetácie. Ozýva sa o dosť slabším a jemnejším svrčaním. Avšak vytrvalejším. Často sa prezradí až počas večera, keď iné vtáky stíchnu. Ľahko sa dá jeho hlas zameniť za zvuk vydávaný kobylkami. Ak máme možnosť si ho obzrieť zblízka, upúta dlhý chvost a čierne pásiky na chrbte. 

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Svrčiak slávikovitý spieva z vrcholu trste (Foto: Gertjan van Noord)

Najvzácnejší či skôr lokálne sa vyskytujúci je svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides). Jeho spev je neobyčajne vytrvalý o rovnomernej intenzite. Obýva porasty tŕstia a pálky okolo vodných plôch. Zriedka sa sám od seba ukáže počas spevu.

 

 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Spev svrčiakov dotvára kolorit riečnej krajiny, predovšetkým počas súmraku sprevádza kroky návštevníkov aluviálnych lúk a luhov. Spolu s neodmysliteľným bzukotom komárov, kukaním poslednej kukučky a začínajúcim tiahlym volaním sovy ohlášajú príchod šera a nástup obyvateľov noci.  

Neočakávané stretnutie v Karpatoch

 Ešte počas štúdia na univerzite som sa stretol s tvrdením, že biológia je najkrajšia veda, čo vyplýva zrejme zo správania organizmov, ktoré sa nedá úplne predpovedať. Jednoducho, aj keď o druhoch a predovšetkým o živočíchoch toho často vieme dosť, aj tak vedia prekvapiť. Minulý týždeň ma tak prekvapila krátka správa od kamaráta Roba, či môže byť kuvičok vrabčí aj tu dole pri Bratislave, keďže jeden mu sedí nad hlavou. No ťažko sa na takú správu odpovedá, keďže viem, že Robo vtáky pozná. Kuvičok tu dole na juhu už bol niekoľko ráz zistený, ale to nebolo v jarnom období, v čase hniezdenia. A teraz je tu? Možno ho prilákala ochrana lesa, kde sa na mnohých miestach vytvoril viacgeneračný les so staršími aj mladšími stromami.

Viacgeneračný les - výsledok neťaženia dreva, Foto: Sovule

Počasie a ani čas však príliš neprialo k výletu za potvrdením výskytu. Ten si však našiel Mišo, pracovník Mestských lesov Bratislava a skúsený zoológ, a za súmraku cestou z práce sa stavil na lokalite. Potom už len chodili vzrušené správy, a premena z neveriaceho Tomáša na následovníka nového kultu bola na svete. Internetom prišli ešte obrázky a video. Fantastické, úžasné. A tu by mohol príbeh končiť, ibaže sa nám nepozdávalo správanie - obsadená dutina, a to že je na lokalite už niekoľko dní. 

Pre širší kontext - kuvičok vrabčí je boreálny druh sovy, pôvodne obývajúci zmiešané a ihličnaté lesy na severe Európy a Ázie. Na Slovensku obýva predovšetkým horské lesy. Najbližšie k Malým Karpatom je potvrdený výskyt z Bielych Karpát. Tunajšie lesy majú nízku nadmorskú výšku a tvorené sú prevažne listnatými porastmi. To nie je práve typické prostredie pre kuvička ako sa uvádza v literatúre. Vtáky však vedia prekvapiť a vybrať si za svoj domov aj iné prostredie. Viac o kuvičkovi tu. Tiež je dobré vedieť, že naše lesné sovy sú silne teritoriálne, chránia si svoje územie kde žijú počas roka pred inými jedincami svojho druhu. Majú svoje územie a vyháňajú z neho iné sovy. Ich húkanie označuje obsadené teritórium.

Kuvičok vykúka z dutiny, Foto: Sovule

Počasie sa umúdrilo, vykuklo slnko a aj predpoveď ukazovala, že dnes by sa oplatilo ísť do terénu. Naša mini výprava - Robo, Vlado a Nat - sa poobede vydala pozrieť tohto novoobyvateľa našich lesov. Prichádzame na miesto, rýchlo pripravujem monokulár a zameriam ho na dutinu. Čakáme. Avšak nič nenasvedčuje prítomnosti malej sovičky. Aj keď...všimnúť si v lese a rozoznať sovu o veľkosti vrabca je tiež umenie. Malé pierko sa vznáša v otvore dutiny. Žeby? Trochu zavábime. Zrazu sa hlava kuvička úkáže v otvore a zvedavo si obzerá nových hostí. Dlho pózuje. O chvíľu nato vyletí z dutiny ponad nás až pristane na konári nad našimi hlavami. Obzeráme si ho, nevyzerá vyplašený. 

Kuvičok vrabčí v Lesoparku, Foto: Sovule

Po chvíli počujeme známy hlas - pískanie prichádzajúce zo svahu. Trochu zosilnieva a už iba vidíme druhého kuvička ako si sadá k prvému. Skvelé! V ďalekohľade už vidíme, že doniesol hrdziaka, lesného hraboša, ktorý je takmer taký veľký ako on sám. Spokojne sa pustil do jeho pitvania. Druhý sedí vedľa. Po zjedení večere či olovrantu znova odletí. Jeden však ostáva a lebedí si nad nami. Myslíme, že lepšie to už nemôže byť, kuvičok však chce dať za predstavením veľkú bodku. Z konára sa prudko spustí šikmo na nás, iba možno pol metra nad našimi hlavami prudko preletí a dopadne na zem pár metrov za nami. Chvíľu sa mece na zemi s malým hlodavcom. Úspešný lov. Napokon sa zdvíha zo zeme aj s hlodavcom a letí za zákrutu. Vstrebávame zážitok. Je to ako dokumentárny film s gýčovitými scénami. Dvíha sa vietor, signál nemáme, nevieme či sa blíži búrka alebo orkán. Zhodnocujeme ohybnosť a odolnosť okolitých stromov a po chvíli už mierime preč. Plní zážitkov. Dnes to stálo za to.