štvrtok 26. júla 2018

Zabezpečujeme pasce v našom okolí

Každý z nás sa aspoň z času na čas snaží pomôcť prírode a jej obyvateľom v prežití v našej blízkosti. Chceme pozorovať vtáky na kŕmitku, počúvať kŕkanie žiab z jazierka, sledovať kŕmenie mláďat v búdke. Vďaka viacerým opatreniam zlepšujeme naše pozemky a stavby. Viete však, že aj tu sa nájdu nebezpečné pasce na živočíchy schopné zmariť vašu snahu pri napr. podpore hniezdenia v búdkach či zriadením jazierka?

Už dlhšie sa ukazuje negatívny dopad predovšetkým rôznych nádrží s vodou, ktoré predstavujú pasce kde sa utopí množstvo hmyzu, jašteríc a vtákov. Predovšetkým sú nebezpečné pre druhy žijúce v záhradách, v areáloch družstiev a dedinách. Obyčajný sud s vodou môže zahubiť celú rodinu kuvikov či myšiarok, niekoľko jašteríc, myší a množstvo hmyzu. Pre kuvika sú napríklad hlavným nebezpečenstvom. Podobne rôzne plastové nádoby a nádrže s kolmými stenami sú rovnako nebezpečné. Hmyz do nich väčšinou spadne náhodou, no mnohé druhy sa z nich chcú napiť, čo sa pre ne môže skončiť utopením. Našťastie riešenia ako zabrániť utopeniu živočíchov sú jednoduché a finančne nenáročné. Stačí si vyhradiť niekoľko minút svojho času a pomôžete mnohým tvorom. Ako na to? Cez okraj nádrže prehneme pletivo siahajúce pod vodnú hladinu na ktorú umiestnime plavák napr. z dreva. Živočíchy sa budú môcť dostať z vody a neutopia sa.

Zabezpečený sud s vodou
Okrem nádrží s vodou sú nebezpečné napr. umelé dutiny. Tou môže byť rúra opretá o stenu, odkvap vedúci do kanalizácie, komín či prázdny sud. Zvieratá sa po hladkých stenách nevedia vyškriabať. Napr. v Českej republike zaznamenali v jednej rúre až 28 mŕtvych sov! V týchto prípadoch ak môžeme, tak rúry dáme do horizontálnej polohy. Cez ostatné predmety natiahneme úzke pletivo alebo prekryjeme doskou, ktorá zamedzí vstupu dovnútra. Mierne komplikovanejšie je ošetriť komín - dovnútra sa dáva mriežka alebo lapač iskier. Takéto úpravy, ale musí vykonať odborník.

[ title]
Srna uviaznutá v betónovej skruži
  Dosť podceňovaným nebezpečenstvom pre živočíchy sú aj rôzne špagáty či silóny. Vtáky ich radi zbierajú a vmotávajú do hniezd, kde sa môže omotať okolo mláďat či rodičov. Podobne môžu spôsobiť smrť zvieratám napr. siete oddeľujúce niektoré časti záhrady od iných. Často sa v nich zachytia ježe, pre ktorých to môže mať tragické následky. Ako môžeme pomôcť v tomto prípade? Je to ten najjednoduchší prípad - zberať ich po použití a nenechávať ich voľne pohodené v okolí.

A hedgehog caught in a net in Lincolnshire
Jež v sieti


Ak prekonáme svoju ľahostajnosť, zabránime zbytočným úmrtiam v našom okolí. Možno aj u vás býva kuvik, jež či párik jašteríc, ktorým takáto pomoc umožní prežitie na vašom pozemku.

Pri príprave článku boli použité informácie z časopisu Ptačí svět České společnosti ornitologické (ČSO). Podrobné info o pasciach nájdete aj v letáku ČSO.

pondelok 16. júla 2018

Pod padajúcimi plchmi

Plch na strome
Horúce letné dni znamenajú aj dobrú príležitosť na odchyt netopierov pri vodných plochách. Je to príjemný čas, keď zisťujeme aké druhy žijú práve na tom mieste. Zároveň sa popri netopieroch stretneme s nočnými druhmi zvierat, ktoré inak ťažko zhliadneme. Niekedy to sú líšky, srny, diviaky alebo sovy či lelky.

V jeden deň po zabezpečení ochrany dvoch hniezd kaní popolavých sme išli na odchyt netopierov do lesa pri obci Dobrá Voda. Po odparkovaní auta sme sa vydali priamo na miesto k jednému prameňu, ktorý tu vytvára tri menšie mokrade, ktoré sú ideálne lákadlo pre netopiere. Popri dopĺňaní energie sme pripravili siete, tentoraz stačili tri. Poctivo sme ich vyšponovali a ukotvili pomocou kameňov. Ako nastáva súmrak, je čas pripraviť si miesto skadiaľ ich budeme sledovať a kontrolovať či sa do nich niečo nechytilo. Zložíme sa pod mohutným bukom, ktorý poslúži aj ako opierka na chrbát. Šero v lese znamená aj prílet prvých netopierov - večerníc. Detektor ultrazvuku rýchlo prehráva hlasy a nezastaví sa ešte dlhú dobu. Chvíľu sa zdá, že sú všade. Preletujú nad hlavami, ale aj sieťami. To nás sprvu neteší, postupujúca tma však prinesie prvé úlovky. Najskôr večernice, iba pár centimetrov dlhé, končia vo vrecúškach. Rýchlo ich zmeriame a odvážime - iba 5 g. Chytáme aj uchane čierne (Barbastella barbastelus), lesný druh s typickým buldočím výrazom tváre. O chvíľu sa pridáva aj netopier obyčajný (Myotis myotis), ten je už riadne veľký - vyše 30 g. Obrúsené zuby poukazujú na vysoký vek, presne ako aj u starých ľudí. Keď už nastala pravá noc, osvietime sieť a vidíme v nej niečo čudné. V sieti je...plch sivý (Glis glis)! Padol zo stromu a zachytil sa v nej. Zaujímavé, že sa nebránil. Pár šikovných ťahov a je na slobode. Uteká krížom cez vodu, veríme, že nepremokol. Sadáme si znova na svoje miesta a zrazu tupý dopad vedľa nás. Ďalší plch. Chvíľu ho obzeráme, kým nevybehne znova na strom, z ktorého spadol. Ostáva nad našimi hlavami na spodnom konári, skadiaľ nás sleduje ďalších asi 20 minút. Podobná scéna sa zopakuje ešte niekoľko krát. Dávame si už pozor, veď kto by už chcel mať len plcha na hlave. Už chápeme, prečo sa tak často stávajú korisťou sov. 
Uchaňa čierna - lesný druh netopiera

Odchyt pokračoval až do jedenástej hodiny, chytil sa aj veľmi málo poznaný netopier nymfin (M. alcathoe), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a raniak malý (Nyctalus leisleri). Odchyt ukončujeme po 15 odchytených netopierov, je to domov ďaleko a ráno skoro vstávame. Po nočnej jazde pod Malými Karpatmi sme zase bohatší o nové neočakávané zážitky. 

utorok 10. júla 2018

Nie je netopier ako netopier

Podkovár malý - nos v tvare podkovy
Leto je v plnom prúde a my v spolupráci s organizáciou Saola - ochrana prírody sme pokračovali v odchytoch netopieroch. Keď nám nad hlavami prelietavajú netopiere, nezvykneme sa zamýšľať nad tým ako je táto skupina živočíchov pestrá. Aj u nás nájdeme druhy s rozdielnymi tvarmi nosa, úst či uší. Má však takáto rozmanitosť vôbec význam?

Prispôsobenia tvarom a rozmermi telesných partií nie sú samoúčelné, pretože každý druh je prispôsobený inému prostrediu. Netopiere sa líšia veľkosťou, a veľmi výrazne. Najmenší u nás žijúci druh je večernica Leachova (Pipistrellus pygmaeus), ktorá dosahuje veľkosť iba niekoľko centimetrov. Naopak raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus) sa nezmestí do ruky. Sú to rozdiely na prvý pohľad viditeľné. Iné rozdiely sú menej nápadné, napríklad akým spôsobom vydávajú ultrazvuk. Taký podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) má dokonale presný ultrazvuk, ktorý nevydáva ústami, ale nosom. Preto ho má špeciálne tvarovaný v tvare podkovy. Ostatné druhy naopak vydávajú ultrazvuk ústami, pokryjú tým väčší priestor avšak nie s takou presnosťou. Zaujímavou skupinou sú ucháče, tie vedia vydávať ultrazvuk aj nosom a ústami. Ich typickým znakom sú veľké skladacie uši. 

Ucháč svetlý s veľkými ušami
Tvar uší tiež napovedá o spôsobe lovu - druhy s veľkými ušami lovia častejšie potravu zberom zo zeme a listov. Doslova počúvajú zvuky vydávané kobylkami, larvami a chrobákmi. Druhy s menšími ušami ako sú večernice, menšie druhy rodu Myotis a raniaky zase lovia lietajúci hmyz. So spôsobom lovu súvisí aj tvar krídel. Obratné druhy, loviace medzi konármi stromov a kríkami majú krídla širšie (podkovár malý). Protikladom sú raniaky loviace vo výške často niekoľko desiatok metrov nad zemou - ich krídla sú štíhle. Lietajú rýchlo avšak nie sú schopné manévrovať na malej ploche tak ako podkováre. 
 
Večernica malá - iba niekoľko centimetrov veľká
Tieto prispôsobenia im umožňujú využívať rôzne zdroje potravy, a nekonkurovať si. Takže prostredie uživí väčšie množstvo druhov. Keď nám nad hlavou preletí netopier, skúste si všimnúť či lieta rýchlo a priamočiaro alebo pomaly a obratne.