streda 8. júna 2016

Večer v alúviu so sovami

Mesiac jún predstavuje obdobie vyletovania a osamostatňovania sa sovích mláďat. Okrem toho je aktívny aj výrik lesný (Otus scops) - druh okrajov lesov, stromoradí, sadov, záhrad, parkov a lúk so stromami. Keďže teplota je večer príjemná, rozhodol som sa využiť to a prejsť na bicykli Devínske alúvium rieky Moravy. Predsa tu bol minulý rok zaznamenaný výrik a pred týždňom sa ozýval aj samec sovy obyčajnej (lesnej) z lesa Malý háj.

Ešte hodinu pred západom slnka som vyrazil, prezrel lúky pri Marcheggskych mostoch či sú už pokosené. Na lúkach okrem preletujúcich vrán a niekoľkých myšiakov nebolo nič, tak som pokračoval až na sútok Maliny a Moravy. Tu už utáborení rybári, tak som chvíľu pobudol pri Morave. Pri čakaní na západ slnka sa ozývali drozdy, sláviky, kukučky a preletujúce volavky. Počas súmraku zreteľne poklesne teplota a cestou na bicykli sú zjavné tepelné prechody medzi teplým a studeným vzduchom prúdiacim od rieky. Atmosféra je to úžasná, ťažko sa tomu dačo vyrovnáva. Asi pol hodinu po západe slnka sa pomaly vydávam na Hofierske lúky, kde pobudnem asi 10 minút. Sovy nie sú ešte počuť, no cestou sem sa ozývajú svrčiaky (Locustella luscinioides a L. naevia). Sú to zaujímavé a veľmi nenápadné druhy vtákov, ich hlas je monotónny svrčivý zvuk, pripomínajúci kobylky. Na lúkach je pokoj, tak sa pomaly presúvam na ďalší bod - pri mostoch. Cestou sem počujem pískavý zvuk, hneď zrýchlim a zastavujem pri skupine starých stromov pri chodníku. Mladé myšiarky ušaté (Asio otus) pýtajú potravu od rodičov, ktorí intenzívne prinášajú potravu. Sú tu minimálne 3-4 ozývajúce sa mláďatá, ktoré už vedia obratne lietať. Po krátkom dokumentačnom videu pokračujem k mostom, aby som ich nerušil. Avšak odtiaľto už žiadne sovy nepočuť (predsalen je už jún - sovy sa ozývajú menej), iba sem tam svrčiaky a preletujúce volavky.

Pomaly pokračujem na ešte dve miesta, ale situácia je podobná ako na predchádzajúcich bodoch. Nič sa nedeje, potešili myšiarky a nabudúce pozriem okolie vodného toku Malina a Devínske jazero. Pri troche šťastia si aspoň užijem podobnú atmosféru ako teraz.