Ako pomôcť dážďovníkom a netopierom

Večernica pestrá obľubuje budovy

Ochrana prírody, podobne ako iné témy, prechádza neustálym vývojom. Tak ako sa menia požiadavky spoločnosti na prostredie, tak sa vynárajú rôzne problémy. Je mnoho príkladov kedy nastáva konflikt spoločnosti so skupinami organizmov napríklad - šelmy a chovatelia oviec, medveď a včelári, kormorány a rybári, lesníci a pralesy... Avšak s čím sa potýkame v mestách najčastejšie je problém zateplovania budov. Chceme zvýšiť komfort v našich obydliach, no zabúdame, že môžeme úplne zničiť domov iných obyvateľov.

V škárach nezateplených predovšetkým vysokých budov si nachádzajú miesto na hniezdenie dážďovníky a netopiere. Určite si mnohí všímajú lietajúce netopiere medzi budovami za súmraku a takisto početné skupiny dážďovníkov. Sú to zaujímaví obyvatelia, títo rýchli letci. Na rozdiel od iných vtákov (holubov, vrabcov) a cicavcov (líšky, mačky, potkany) nevyužívajú odpadky a iné produkty našej činnosti ako potravu. Živia sa hmyzom, často tým drobnejším ako muškami, komármi. Avšak majú radi naše budovy, kde sa môžu ukryť pred nepriateľmi. Spravidla nám neznepríjemňujú život, skôr mu dodávajú pestrosť. Ranný krik dážďovníkov počas leta dodá príjemnú energiu do nového dňa. Ak ich chceme naďalej mať v našej blízkosti, je dobré im trocha pomôcť. Najdôležitejšie je pred plánovaným zateplením urobiť obhliadku miesta. Oslovíme Štátnu ochranu prírody SR alebo Spoločnosť pre ochranu netopierov. Následne postupujeme podľa krokov uvedených na tejto stránke. Aby bolo zabezpečené prežitie počas aj po skončení stavebných prác, na budovu sa najčastejšie umiestňujú a do izolačnej vrstvy zapracujú špeciálne búdky. Vletový otvor je umiestnený na dne búdky v tvare nenápadnej štrbiny. Je to esteticky citlivé riešenie. Takéto búdky majú dlhú životnosť a umožnia prežiť v našej blízkosti mnohým generáciám netopierov a dážďovníkov. 

Mestá síce nie sú porovnateľné biodiverzitou s pralesmi alebo mokraďmi, môžu však byť plné života, čo zvýši kvalitu života aj nám ľuďom. Predovšetkým ak máme radi život v jeho mnohorakej podobe.

Záhrada - domov zvierat

V súčasnom období sa objavuje čoraz viac návodov a článkov ako prispôsobiť naše okolie nielen našim potrebám, ale aj iným tvorom. Často v minulosti boli vnímaní ako škodcovia a naši nepriatelia. Záhrada musela byť funkčná, obhospodarovaná s cieľom zabezpečiť produkciu potravín. V niektorých oblastiach je to stále hlavná funkcia záhrad. V okolí miest naopak sú záhrady vnímané predovšetkým ako miesta oddychu a rekreácie. V oboch prípadoch vieme v záhrade poskytnúť domov aj iným organizmom, ktoré nám za odmenu pomôžu alebo nás aspoň nechajú nahliadnuť do ich života.

Ak teda chceme prilákať na záhradu život, sme obmedzení iba našou kreativitou a časom. Medzi jednoduché triky ako vytvoriť domov živočíchom patrí:

1. Jašteričí hrad

Múr z kameňov

Zoberieme niekoľko väčších skál a umiestnime ich tak, aby na ne dopadali slnečné lúče, prípadne aby časť dňa boli v tieni. Veľmi dobre jaštericiam poslúži aj múr z tehál - dôležité je zachovanie škár medzi tehlami. V nich sa môžu jašterice aj iné živočíchy ukryť, prípadne prečkať nepriaznivé počasie. Ak je v blízkosti trocha vyššia tráva, môžeme ju ponechať aspoň sčasti - jašterice sa v nej schovajú a budú sa tu cítiť bezpečne. 

2. Mokraď

Existuje viacero spôsobov ako vytvoriť mokraď pre obojživelníky a vodné organizmy. Ak nám nevadí zväčšovanie a zmenšovanie vodnej hladiny, pri dostatočne ílovitej pôde nemusíme použiť fóliu na zadržanie vody. Rozdiel oproti záhradnému jazierku je najmä v tom, že pri tvorbe mokradí sa snažíme dosiahnuť diverzitu biotopov - rozsiahle plytké pobrežné časti, a taktiež hlbšie časti. V plytkých častiach časom začne rásť vegetácia, ktorá vyžaduje periodicky

Už zarastená mokraď

zaplavované prostredie. Táto časť je vyhľadávaná aj vodnými bezstavovcami a obojživelníkmi. Hlbšie časti slúžia ako zimovisko pre organizmy či ako útočisko v čase sucha. Plytké mokrade často vysychajú behom roka, čo nevadí. Ich obyvatelia sú z veľkej časti na vyschnutie prispôsobení a nepriaznivé obdobie prečkajú inde alebo sa ukryjú v bahne. Okrem vodných organizmov je vodná plocha lákadlom pre vtáky a cicavce. Chodia sa sem napiť alebo niektoré lovia v okolí hmyz alebo obojživelníky.

3. Divoký kút

Divoký kút v záhrade

Ak chceme mať kus prírody v záhrade, je dobré jej nechať priestor na realizáciu. Môže to byť iba niekoľko metrov štvorcových, pomôže ponechať napríklad peň zo stromu na zemi alebo starý strom s dutinou. V okolí môžu rásť kry (napr. jarabina, maliny), vysokobylinné trávy. Možností je veľa - môže byť v kombinácii aj s kameňmi, ktoré budú lákať jašterice a ďalší hmyz. Práve tu bude útočisko organizmov keď sa budú chcieť niekde ukryť. 

Viac sa dočítate tu:

Ručné budovanie mokradí

Budovanie nových mokradí

Sprievodca zvýšením biodiverzity v sade

Ukážky prírodných záhrad

O permakultúre

Ak chcete mať na záhrade plazy

Človek a sovy (kedysi a dnes)

Spolužitie človeka a sov sa neustále vyvíja. V časoch zatepľovania, rekonštrukcie domov, ubúdania zelene v sídlach nastáva tlak na prispôsobenie sa sov novým podmienkam. Z územia Slovenska sú synantropné  druhy (žijúce v blízkosti človeka) najmä myšiarka ušatá, sova lesná, plamienka driemavá, kuvik obyčajný. Okrem týchto druhov sa k nim čiastočne pridáva výrik lesný, výr skalný a myšiarka močiarna v zimnom období.

Plamienka driemavá odpočívajúca v podkroví (Foto: stanze)

V minulosti na vidieku boli rozšírené najmä plamienky driemavé (Tyto alba), anglický názov barn owl - stodolová sova, ktoré obývali stodoly, kostolné veže a nezatesnené povaly domov. V súčasnosti sa s nimi stretneme v obciach so starými kostolmi a budovami družstiev. Postupom času ako i tieto budovy sú opravované a novo budované, plamienky strácajú možnosti na hniezdenie, na ktoré boli zvyknuté. Kedysi bežný a široko rozšírený druh sa stáva u nás ohrozeným a na mnohých miestach vzácnym. Avšak v iných oblastiach obývajú skalné a stromové dutiny v blízkosti otvorených plôch - najčastejšie úhorov a medzí (napr. v Anglicku). Keďže je to výslovne nočný druh, spozorovať ju je ťažké a skôr ju prezradí hlas (strašidelné chrčanie uprostred noci) a pobytové znaky (striekance a vývržky).

Stodola Foto: B Gilmour

Podobný prípad ako plamienka je i kuvik obyčajný (Athene noctua), obývajúci tiež budovy družstiev a starých budov. V porovnaní s plamienkou je kuvik ešte relatívne rozšírený v oblasti obcí na južnom a východnom Slovensku. V minulosti obýval v oblasti Podunajskej nížiny duté hlavové vŕby a tiež staré ovocné stromy s dutinami v záhradách. Momentálne takéto hniezdenie v dutinách stromov na Slovensku nie je známe. Naviazanosť kuvika a plamienky na stavby ľudí môže ohrozovať lokálne populácie, ktoré v prípade zániku či rekonštrukcie týchto budov nie sú dostatočne prispôsobivé. Okrem úbytku hniezdnych možností ohrozuje populácie predačný tlak najmä kún skalných (Martes foina). Kombináciou oboch faktorov, môže nastať dočasný pokles populácie, prípadne i trvalý. Tento problém úbytku hniezdnych možností v sídlach človeka je výrazný práve dnes, keď sa renovuje, zatepluje a stavajú nové domy bez "vzdušnej" povaly. Oba druhy, donedávna typická súčasť obcí, ustupujú z takýchto oblastí. Na zlepšenie stability populácie sa používa niekoľko opatrení - inštalácia búdok do budov kde je možný vstup z vonka, inštalácia búdok do kedysi prirodzených biotopov - stromy pri pastvinách, úhoroch, vŕby pozdĺž tokov.

Odpočívajúca myšiarka Foto: K. Šotnár

Trocha iný prípad synantropizácie je myšiarka ušatá (Asio otus), ktorá osídľuje
vranie a stračie hniezda v parkoch či skupinách stromov v obciach a mestách. Prezradia ju najčastejšie pískajúce mláďatá po opustení hniezda koncom jari, začiatkom leta. Na rozdiel od predchádzajúcich druhov, nevyužíva ľudské stavby. V mestách sa nachádza dostatok potravy (myši, vrabce, potkany) a zároveň je tu menej predátorov. Ešte viditeľnejšia synantropizácia tohto druhu nastáva počas zimy, keď skupiny myšiarok o počte niekoľko jedincov až desiatok odpočíva uprostred dedín či miest na ihličnatých stromoch. Najčastejším miestom pobytu sú skupiny tují, smrekov v obciach na nížinách a cintoríny a parky v mestách. Myšiarka nehniezdi spravidla v dutinách, ale v hniezdach krkavcovitých vtákov. Preto odstrel, a tiež ničenie populácií a hniezd vrán, havranov a strák má priamy vplyv na populáciu myšiarky.

Sova odpočívajúca na komíne Foto: M. Mojžiš

Medzi druhy vyskytujúce sa pomerne často pri sídlach radíme tiež sovu lesnú (Strix aluco). Sovy sú mimoriadne prispôsobivé a obývajú rôznorodé biotopy, no vyžadujú lesný porast. Chaty v lesoch sú ich častým hniezdiskom, no tiež hniezdia vo väčších parkoch a lesných porastoch na okraji či priamo v mestách. Jedince aj páry prichádzajú niekedy na zimu do obcí, kde sa vyhrievajú pri komínoch domov. Výr skalný (Bubo bubo) na Slovensku obýva často kameňolomy na okrajoch obcí. V európskych krajinách bolo opakovane zaznamenané hniezdenie priamo v centre miest - na strechách budov a v opustených budovách. Takéto hniezdenie u nás nebolo potvrdené. V mestách a obciach, ale boli potvrdené výskyty jedincov. Stromy popri tokoch a parky na nížinách sú príťažlivé tiež pre výrika lesného (Otus scops). Na Slovensku patrí medzi vzácne druhy, no skutočná veľkosť populácie je v podstate neznáma. Najčastejšie ho prezradí typický hlas, ktorým sa ozýva najmä večer a v noci. Vyžaduje dutiny, je to sťahovavý druh, preto lokality obsadzuje od mája do júna. Staré stromy s dutinami po ďatloch s udržiavaným trávnatým porastom sú jeho typický biotop. V prípade pozorovania tohto druhu ma kontaktujte, každý záznam je dôležitý. Človek a sovy spolunažívajú dlhú dobu, zdieľajú priestor pre život, ovplyvňujú sa navzájom. Citlivé zásahy na ľudských stavbách a v priestore sídiel môžu pomôcť prispôsobeniu sa sov novým zmeneným podmienkam postupom času a zároveň človek nestratí kontakt s časťou prírody. 

Monitoring sov pokračuje

Cintorín

Po krátkej prestávke pokračuje monitoring na úpätí Malých Karpát. Boli navštívené body v okolí kopca Kamzík a na Bielom kameni (hrad nad Svätým Jurom). Zaujímavé bolo, že neboli zaznamenané žiadne sovy - pravdepodobne pre horšie poveternostné podmienky ako slabý vietor, nízka teplota vzduchu...Najbližšie dni budú skontrolované ďalšie lokality v Mestských lesoch v Bratislave a tiež znova v oblasti Svätého Jura. Okrem nočného monitoringu boli prezreté skaly v oblasti Devínskej Kobyly. Cieľom bolo nájsť odpočinkové miesta sov a zozbierať zvyšky po ich potrave. Na dvoch miestach boli nájdené zvyšky neurčených kostí z cicavcov (končatiny). Počas leta budú tiež prezreté ďalšie potenciálne odpočinkové lokality.Posledný februárový týždeň sme tiež prezreli dva menšie cintoríny v Bratislave (Ondrejský a Mikulášsky cintorín). Hľadali sme myšiarky - zimujúce i hniezdiace. No stopy po ich prítomnosti sme taktiež neobjavili.

Upravené 5.3.2015 - navštívený bod pri Kamzíku (3.3.2015), bol počutý jeden samec sovy lesnej. Reagoval na vábenie. Nižšie je link kde sa dá vypočuť hlas tohto samca. Hlas samca (3.3.2015) pri Kamzíku.
5.3.2015 počutý ozývajúci sa samec asi 500 m južne od horárne Krasňany. Relatívne silný vietor a chlad znemožňovali dôkladnejší nočný monitoring.
17.3.2015 na bode pod Kamzíkom počuté dva samce sovy lesnej v oblasti kopca Chlmec. Na Chlmci sú takto zaznamenané minimálne tri teritóriá sov. Po ceste späť bol znova počutý húkajúci pár (samec i samica spolu húkali) v lese nad oblasťou Koliba. Večer bolo bezvetrie a jasno, zároveň bolo niekoľko dní pred novom, podmienky boli ideálne na nočný monitoring. Hlas samice z okolia Kamzíka spolu so samcom, samica začne "vrešťať" prvá potom zahúka samec, nato vstúpi samica a ukončí to samec. Medzi ozývaním sa boli dlhé pomlky, preto len taký krátky úsek je zaznamenaný.
24.3.2015 počuté dva samce a jedna samica sovy v oblasti lesov Chlmca nad Peknou cestou. Z diaľky počuté jedince sov. 
16.4.2015 na lokalite Spariská (časť Malá Baňa) boli po súmraku počuté dva samce a jedna samica. Blízo vedľa cesty. Nižšie pri horárni Krasňany bola ešte počutá jedna samica - kontaktne sa ozývala. 
 

Ako sovy prežívajú zimu

Zima zvyčajne výrazne ovplyvňuje správanie a prežitie živočíchov. Zima so snehovou pokrývkou predstavuje výrazný faktor ovplyvňujúci sovy. Niektoré sovy počas zimy migrujú na juh - výrik lesný, myšiarka močiarna, myšiarka ušatá a niektoré sa zime a snehovej pokrývke prispôsobili. Prispôsobili sa druhy, ktoré žijú vo svojom teritóriu počas celého roka, no najmä mladé vtáky zimu častokrát neprežijú. Výška snehovej pokrývky výrazne ovplyvňuje sovy k prístupu najčastejšej potravy - zemných cicavcov. Dlhotrvajúce pokrytie povrchu snehom ovplyvňuje napr. časť populácie sovy lesnej, plamienku driemavú i myšiarku ušatú. Naproti tomu druhy ako sova dlhochvostá a sova tmavá v zime lovia zemné cicavce i pod snehom. Umožňuje im to citlivý sluch (počujú cicavce i pod snehom) spolu s prispôsobením tela na presné zameranie zvuku koristi. Tieto druhy tiež prevažne lovia z posedu, čo šetrí energiu a zároveň sú i väčšie - majú menšiu stratu tepla, sú odolnejšie voči chladu a nedostatku potravy a ich potrava v čase núdze je variabilnejšia. Nedostatok zemných cicavcov počas zimy so snehovou pokrývkou viaceré druhy vyvažujú lovením tzv. "náhradnej potravy". Zvyčajne ju predstavujú vtáky či iné druhy cicavcov - ako napr. druhy žijúce v blízkosti ľudských obydlí (potkany, myši).  

Plamienka driemavá (Tyto alba)

Popis

Stredne veľká sova, krídla na konci špicaté. Hlava je srdcovitého tvaru. Krk dlhý a nápadný pri vyhľadávaní potravy. Oči sú tmavé. Sfarbenie tela je zospodu biele až žlté. Krídla a chrbát sivé. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 29-44 cm. Hlas je možné vypočuť tu.

Foto: A. Roux

Rozšírenie
Vyskytuje sa po celom svete s výnimkou tropických a severských oblastí a Sahary. V Európe obýva najmä staré usadlosti, poľnohospodárske družstvá, stodoly, kostoly a staré stavby s dostatkom možností na úkryt. V niektorých štátoch hniezdi tiež v dutinách stromov a v skalných puklinách. 

Rozšírenie na Slovensku
Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy a staré budovy či iné stavby na hniezdenie. Žije v nížinách a pahorkatinách. Najčastejšie sa vyskytuje v areáloch poľnohospodárskych družstiev. Stav populácie na Slovensku sa odhaduje na 400-600 párov.

Foto: D. Curtis

Rozmnožovanie
V teritóriu kde hniezdi sa zdržuje celý rok. Nemigruje. Hniezdi zvyčajne v máji, niekedy skôr. Na Slovensku hniezdi na povalách hospodárskych budov, stodolách, holubníkoch či v konštrukciách mostov. Počet vajec v znáške sa spravidla pohybuje od 4-7 ks. Vajcia sú čisto biele. Na násade sedí samica, ktorá začína sedieť od prvého vajca. Doba sedenia na vajciach je 30 - 34 dní. Starostlivosť o mláďatá trvá do osem týždňov. Pohlavne dospievajú po prvom prezimovaní.

Potrava
Potravu tvoria najmä hlodavce a hmyzožravce (piskory), v menšej miere sa živí tiež spevavcami a netopiermi. Loví ich spravidla počas nízkeho pátravého letu ponad lúky, úhory a medze.  

Foto: K. Šotnár

Ochrana druhu
Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych možností. Spravidla renováciou a likvidáciou starých hospodárskych budov, stodôl, rekonštrukciou kostolov. Nebezpečenstvo predstavuje doprava v blízkosti miest hniezdenia a úbytok úhorov a medzí - miest so stabilnou populáciou drobných hlodavcov. Z prirodzených faktorov redukujú populáciu zimy s vysokou snehovou pokrývkou.

Záhrady pre sovy

Záhrady predstavujú často vhodné prostredie pre odpočinok a hniezdenie sov. Keďže záhrady majú rôzny účel - úžitkový alebo rekreačný, nie každá je vhodná pre sovy. V nasledujúcom texte spomeniem niekoľko opatrení, čo sa dá urobiť v záhrade aby bola bezpečnejšia a spĺňala nároky nielen sov. Pre zvýšenie atraktivity záhrady pre sovy a tiež ostatné vtáky sa odporúča:

Pravidelne kosený svah hrádze (útočište hmyzu a hlodavcov)

1. ponechať staré stromy, ideálne s dutinami v záhrade (v prípade úžitkových záhrad to niekedy nie je možné, avšak ak nám nejde iba o produkciu stromov, tak starý strom je cennejší pre hmyz a vtáky ako mladý strom (ponúka dutiny a odumreté drevo pre život a rozmnožovanie vtákov a hmyzu)

2. v odlahlejších častiach je dobré ponechať alebo vysadiť kry, ktoré tvoria úkryt pre spevavce a hlodavce a zároveň sa tu môžu rozmnožovať

3. medzi stromami ponechávať prirodzenú vegetáciu - túto časť neorať ani neryľovať - slúži ako refúgium pre opätovnú kolonizáciu ostatných častí záhrady hlodavcami a hmyzom

4. používať málo insekticídov a rodenticídov - predovšetkým na miestach kde to nepotrebujeme, ako je oblasť medzi a pod ovocnými stromami

5. záhradu večer neosvetlujeme - sovy nepotrebujú na lov umelé osvetlenie, a zároveň šetríme energiu 

6. sovy nemajú radi rušenie a najmä počas lovu potrebujú tiché prostredie, aby boli úspešné. Preto je dobré minimalizovať hluk vo večerných hodinách v častiach záhrady, ktoré sú potenciálnym loviskom pre sovy.

Tieto zásady je možné uplatniť v takmer každej záhrade. V prípade, že záhrada obsahuje jazierko, je dobré upraviť svahy či kamene tak aby mali vtáky prístup priamo k vodnej hladine.

Okrem skvalitnenia záhrady je dobré minimalizovať nebezpečenstvá v nej. V prípade, že na záhrade používame na zachytávanie dažďovej vody sudy, je dobré ich na noc a po naplnení zakrývať. Prípadne ich opatriť napr. "schodmi" ktoré sa zavesia na hranu sudu, aby sa sova alebo iný vták či hmyz mohol dostať zo suda. V prípade, že máme v blízkosti záhrady alebo dákeho vhodného lovného biotopu umiestnený dom alebo inú stavbu s veľkými presklenými plochami, tieto plochy sa snažíme zviditeľniť. Tieto plochy sú pre vtáky menej nebezpečné ak sú pre ne viditeľné alebo ich nelákajú na prelet. Preto je dobré na ne umiestniť rôzne nálepky s rôznym tvarom, ide o to aby tieto plochy nenechávali veľa voľného priestoru na prelet. Podrobný popis riešení pre rôzne situácie nájdete tu.

Sovy v meste alebo problém ozývajúcich sa mláďat

Mláďa myšiarky ušatej    Foto: V. Kessel

V mestách sa každoročne opakuje situácia - obyvatelia počas jari a jesene nemôžu spávať, pretože počas noci sú rušený pravidelným "pískaním". Toto pískanie je ozývanie sa mláďat spravidla pýtajúcich potravu od rodičov.  Najčastejšie sú pôvodcom týchto hlasov mláďatá myšiarky ušatej (Asio otus) - hlas tu, prípadne sovy obyčajnej (Strix aluco) - hlas tu. Okrem týchto druhov sa v okolí sídiel môžu vyskytnúť kuvik obyčajný (Athene noctua), výr skalný (Bubo bubo) a výrik lesný (Otus scops). Najčastejšie sa v mestách stretávame s myšiarkami, ktoré hniezdia v stračích a vraních hniezdach v parkoch, záhradách a na sídliskách.  

Mláďatá sa častejšie ozývajú po opustení hniezda, keď ešte nevedia lietať až do osamostatnenia. Toto obdobie trvá 2-3 týždne, avšak intenzívne pískanie trvá zväčša kratšie časové obdobie. Najmä na sídliskách ľudia často nevedia zaspať a chcú vedieť informácie čo môžu robiť. Najlepšie je toto obdobie vydržať a počkať kým sa mláďatá nenaučia loviť potravu a neodletia preč z rodičovského teritória. V horšom prípade, keď sú mláďatá obzvlášť hlasné je možné pristúpiť v spolupráci s pracovníkmi ŠOP SR - kontakty tu k premiestneniu mláďat, ak sa dajú odchytiť, do iného hniezda myšiarok. Toto je zriedkavá situácia, pretože mláďatá v oboch hniezdach by mali byť približne rovnakého veku a nesmie ich byť ani vysoký počet v jednom hniezde. V prípade veľkých vekových rozdielov medzi mláďatami by mohlo dôjsť až k vyhladovaniu mladších mláďat. Navyše treba poznať hniezda myšiarok v okolí a priebeh hniezdenia v týchto hniezdach. V prípade, že sa dačo stalo s rodičmi a mláďatá sú opustené, je nutné kontaktovať ŠOP SR - resp. príslušné pracovisko alebo OÚ ŽP. Takéto mláďatá by mali byť premiestnené do rehabilitačnej stanice, kde sa o ne postarajú a neskôr ich aj vypustia do prírody, no ide o krajné riešenie, pretože o mláďatá je nutné sa intenzívne starať, aby mohli byť v dobrom stave vypustené do prírody.