Množstvo príletov bocianov, lastovičiek, škorcov či škovránkov symbolizuje jar ako čas príletu vtákov na miesta výchovy svojich potomkov. Na mnohých miestach vidíme letieť kŕdle z juhu smerom na sever. Počas nápadného presunu bocianov, husí alebo žeriavov nastáva mnohokrát aj nenápadný presun bahniakov - skupiny vtákov hľadajúcich si potravu na plytčinách mokradí. Väčšinou migrujú v noci a odpočívajú na brehoch vodných plôch. Sú to prevažne malé druhy veľkosti škorca, avšak nájdeme medzi nimi aj väčšie druhy. Bahniaky sú jednými z najväčších cestovateľov medzi vtákmi. Niektoré druhy hniezdiace v ďalekej tundre v nej pobudnú iba pár mesiacov a znova začínajú svoje ďalšie putovanie.
|
Mokrade na zaplavených lúkach sú domovom bahniakov |
Bahniaky spoznáme podľa štíhleho zobáka a ich spôsobu prehľadávania brehu a podmočených častí. Sú veľmi nenápadné. Často ich zbadáme až keď nám vyletia spod nôh. Jedným z najznámejších druhov je močiarnica mekotavá (
Gallinago gallinago). Je takmer nemožné ju zahliadnuť na brehu, ak o nej vopred nevieme. Dlhým zobákom prehľadáva bahno, kde si hľadá potravu - rôzne larvy a červy. To čím na seba upozorní je zvuk, ktorý vydáva pri vyplašení - "eč". Samce na jar vyletia do výšky a následne sa strmhlav spustia smerom k zemi, pričom ich letky vydávajú zvuk podobný
hlasu kozy. Podobne ako iné druhy, aj močiarnice migrujú na zimu do Afriky - konkrétne do jej centrálnej a západnej časti. Na jar potom hniezdia v okolí podmočených plôch aj na Slovensku, no veľká časť putuje ďalej na sever, až do Ruska.
|
Močiarnica mekotavá (foto: Don Sutherland) |
|
K bahniakom patrí aj bežný obyvateľ brehov riek - kalužiačik malý (
Actitis hypoleucos). Stretneme sa s ním nielen pri rieke, ale aj na zaplavených lúkach predovšetkým na jar, keď niektoré kalužiačiky migrujú na sever Európy. Nezameniteľné je ich neustále pohupovanie a kývanie telom. Pri vyplašení
sa rýchlo ozývajú a prelietajú nízkym letom ponad vodnú hladinu na protiľahlý breh. Živia sa žubrienkami, vodným hmyzom, rybkami a červami. Kalužiačiky majú rady plytčiny, kde môžu pobehovať a loviť potravu. Taktiež zimujú v teplejších oblastiach - v Afrike a južnej Európe.
|
Kalužiačik malý (foto: Jason Thompson) |
K už vzácnym druhom v okolí rieky Moravy patrí aj náš najväčší bahniak - hvizdák veľký (
Numenius arquata). Rozpätie jeho krídel dosahuje až 1 meter. Keď letí, všimneme si jeho extrémne dlhý a tenký zobák. Zaujme však do diaľky
znejúcim volaním. Tento hlas je na zaplavovaných lúkach počuť čoraz vzácnejšie. Najväčšia príležitosť pozorovať ho sa nám naskytne práve teraz na jar - na odkrytých brehoch vodných plôch a mokradiach. Časť hvizdákov zimuje v Afrike a na juhu Európy. Našim územím prelietajú a pokračujú ďalej na sever. V minulosti hvizdák vzácne hniezdil aj na lúkach okolo rieky Moravy.
|
Hvizdák veľký (foto: Nick Goodrum) |
Bahniaky sú veľká skupina vtákov viazaných na vodné prostredie. Cez naše územie tiahne vyše 20 druhov, no iba niekoľko ich aj hniezdi. Väčšina ľudí im nevenuje pozornosť, keďže sú malé a nenápadné. Avšak v niektorých európskych krajinách (napr. Francúzsko) sú pravidelne lovené tisíce bahniakov, čo ohrozuje ich prežitie aj v ostatných krajinách.