Nie je netopier ako netopier

Podkovár malý - nos v tvare podkovy

Leto je v plnom prúde a my v spolupráci s organizáciou Saola - ochrana prírody sme pokračovali v odchytoch netopieroch. Keď nám nad hlavami prelietavajú netopiere, nezvykneme sa zamýšľať nad tým ako je táto skupina živočíchov pestrá. Aj u nás nájdeme druhy s rozdielnymi tvarmi nosa, úst či uší. Má však takáto rozmanitosť vôbec význam?

Prispôsobenia tvarom a rozmermi telesných partií nie sú samoúčelné, pretože každý druh je prispôsobený inému prostrediu. Netopiere sa líšia veľkosťou, a veľmi výrazne. Najmenší u nás žijúci druh je večernica Leachova (Pipistrellus pygmaeus), ktorá dosahuje veľkosť iba niekoľko centimetrov. Naopak raniak obrovský (Nyctalus lasiopterus) sa nezmestí do ruky. Sú to rozdiely na prvý pohľad viditeľné. Iné rozdiely sú menej nápadné, napríklad akým spôsobom vydávajú ultrazvuk. Taký podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) má dokonale presný ultrazvuk, ktorý nevydáva ústami, ale nosom. Preto ho má špeciálne tvarovaný v tvare podkovy. Ostatné druhy naopak vydávajú ultrazvuk ústami, pokryjú tým väčší priestor avšak nie s takou presnosťou. Zaujímavou skupinou sú ucháče, tie vedia vydávať ultrazvuk aj nosom a ústami. Ich typickým znakom sú veľké skladacie uši. 

Ucháč svetlý s veľkými ušami

Tvar uší tiež napovedá o spôsobe lovu - druhy s veľkými ušami lovia častejšie potravu zberom zo zeme a listov. Doslova počúvajú zvuky vydávané kobylkami, larvami a chrobákmi. Druhy s menšími ušami ako sú večernice, menšie druhy rodu Myotis a raniaky zase lovia lietajúci hmyz. So spôsobom lovu súvisí aj tvar krídel. Obratné druhy, loviace medzi konármi stromov a kríkami majú krídla širšie (podkovár malý). Protikladom sú raniaky loviace vo výške často niekoľko desiatok metrov nad zemou - ich krídla sú štíhle. Lietajú rýchlo avšak nie sú schopné manévrovať na malej ploche tak ako podkováre. 
 

Večernica malá - iba niekoľko centimetrov veľká

Tieto prispôsobenia im umožňujú využívať rôzne zdroje potravy, a nekonkurovať si. Takže prostredie uživí väčšie množstvo druhov. Keď nám nad hlavou preletí netopier, skúste si všimnúť či lieta rýchlo a priamočiaro alebo pomaly a obratne. 

Štôlne - opustené banské diela

Podkovár malý

Z čias nedávno minulých nachádzame v pohoriach pozostatky po intenzívnej banskej činnosti. Často sú to iba ľahko prehliadnuteľné diery v zemi, keďže časť zo štôlní bola zasypaná. Môžu byť pre pohyb človeka nebezpečnými - svedčia o tom mnohokrát prepadnuté stropy. Preto je lepšie sa im vyhnúť a nepodstupovať zbytočné riziko. Na prvý pohľad sú iba pustým miestom, ale nie je to celkom tak.

V určitých obdobiach roka, predovšetkým od začiatku leta do konca zimy sú útočiskom pre viaceré druhy netopierov. Typickým predstaviteľom tzv. "jaskynných" druhov je podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), ktorý sa v niektorých štôlňach aj rozmnožuje. Je to druh, ktorý rád visí v otvorenom priestore, pričom sa vie "zabaliť" do lietacej blany. Jeho spôsob echolokácie je mimoriadne presný, vďaka nej vie rozlíšiť aj niekoľko milimetrové predmety. Okrem tohto netopiera sa v štôlňach vyskytujú aj iné druhy, predovšetkým na jeseň a počas zimy. Nájdeme tu aj napríklad druhy, ktoré počas leta obývajú dutiny stromov, no počas zimy sa ukrývajú v štrbinách v okolí vstupu. Nie je nezvyčajné tu nájsť odpočívajúce uchane čierne (Barbastella barbastellus) či ucháče svetlé (Plecotus auritus). V štôlni je spravidla relatívne stabilná teplota počas roka, predovšetkým v častiach ďalej od vstupu. To práve vyhovuje netopierom. Avšak nie každá štôlňa je pre ne vhodná. Napríklad štôlne s malým množstvom škár a puklín nie sú priveľmi obľúbené netopiermi. Okrem netopierov tu môžeme nájsť napríklad zimujúce obojživelníky - ako ropuchy a salamandry. Aj oni vyhľadávajú prostredie so stabilnou klímou počas zimy a poskytujúce bezpečie pred predátormi. Predátori spravidla prenikajú niekoľko metrov od vchodu. Vstupy zvyknú využívať na odpočinok a lov potravy sovy obyčajné (Strix aluco), stopy po nich nájdeme v podobe pierok a vývržkov. Počas zimy sem často zavítajú aj oba druhy kún. Podzemie ich láka ako bezpečný úkryt, kde môžu nerušene odpočívať či konzumovať potravu. Niekedy sem zavíta aj líška - často najmä odrastené mláďatá.

Vstup do štôlne

Celkovo môžeme štôlne považovať za miesta obohacujúce ich okolie ďalšími druhmi. Pričom poskytujú útočisko v určitých obdobiach roka aj pre živočíchy, ktoré inak podzemie neobývajú. Preto je zachovanie a úprava štôlní prospešná činnosť zvyšujúca biodiverzitu územia.

Usilovný opeľovač - čmeľ

Foto: M. Fikar

Hovorí sa usilovný ako včela, pravda je, že v našej prírode žije aj niekto usilovnejší - čmeľ alebo inak nazývaný čmeliak. Živí sa peľom a nektárom z kvetov. Tento zástupca blanokrídleho hmyzu si podobne ako včela medonosná zakladá spoločenstvá, tvorené kráľovnou a robotnicami. Takáto kolónia môže mať 50 až 500 členov.

Na Slovensku žije niekoľko druhov čmeľov - každý ma trocha inú životnú stratégiu a vyskytujú sa v rôznych biotopoch. Hniezdo si budujú spravidla v zemi, vstupný otvor je stredne veľká diera, ktorá ústi do hniezda, ktoré sa postupne rozširuje. Po nakladení vajíčok kráľovnou sa z lariev vyliahnu robotnice. Tie sú tak isto sfarbené ako kráľovná, ale menšie. Robotnice vďaka bohatému ochlpeniu a veľkosti sú schopné opeliť väčšie množstvo rastlín ako včely. Na rozdiel od včiel lietajú skôr na menšie vzdialenosti. Viaceré druhy majú dlhšie jazyky, čo im umožňuje opeliť aj rastliny s hlbokým kvetom znemožňujúcim opelenie od včiel. Veľká výhoda je, že sú aktívne už skoro na jar aj pri nízkych teplotách. Sú teda dôležitým opeľovačom skoro na jar kvitnúcich rastlín. Je to vďaka tomu, že vedia zohriať svoje telo aj pri nízkych teplotách.

Síce čmele nevytvárajú med, no pre prostredie sú, rovnako ako včely, dôležité opeľovače. V súčasnosti sú čoraz častejšie využívané v poľnohospodárstve, pri opeľovaní v skleníkoch. Vynikajúce skúsenosti s takýmito "skleníkovými" čmeľmi sú pri opeľovaní paradajok. V prírode čmele postupne striedajú kvitnúce rastliny, tak ako kvitnú jednotlivé druhy. Práve zabezpečenie potravy po celé produkčné obdobie v podobe kvitnúcich rastlín a stromov je kľúčové pre zastavenie poklesu populácií čmeľov. Samozrejme aj minimalizácia používania pesticídov je dôležitá. Bez opeľovačov výrazne klesá výnosnosť v poľnohospodárstve, až môže nastať úplný kolaps nielen tejto činnosti, ale celého ekosystému. Vďaka nim sa mnohé rastliny môžu ďalej vyvíjať, čo je úplný základ pre fungovanie životného prostredia a aj nášho sveta. 

 

OKrem čmeľov sú pre prírodu dôležité aj samotárske včely a aj rôzne druhy múch.