Líšky smetiarky

Jazierko

Čoraz častejšie sa stretávame v médiách so správami o zvieratách pohybujúcich sa v mestách a priživujúcich sa na odpadkoch. Či už ide o medvede, diviaky alebo líšky. Počúvame o nich v správach alebo v časopisoch, ako sa pohybujú na okraji miest a predstavujú potenciálne nebezpečenstvo. Náš dnešný príbeh sa však odohral v oveľa uvoľnenejšej atmosfére Bratislavského lesoparku, kde sme sa stretli s tunajšími obyvateľmi - mladými líškami.  

Ako to už býva v týchto letných dňoch, rozhodli sme sa znovu ísť večer na odchyt netopierov. Chceli sme zistiť aké druhy žijú a rozmnožujú sa v lesoparku pri Bratislave. Je to pre nás nové územie, preto sa tešíme celý deň. Výhoda je, že nebudeme dlho cestovať, čo poteší predovšetkým vstávajúcich skoro ráno. Ako zvyčajne stretávame sa v Devínskej Novej Vsi, kde má základňu  Saola i Sovule. Berieme siete, niečo proti komárom, detektory i nové fotopasce. A hor sa za oddychom pri vodnej ploche v údolí Vydrice. Po krátkom čase prichádzame na miesto. Na pohľad je to príjemné miesto s atmosférou. Vítame altánok - na turistickú večeru ako stvorený. Dokonca je tu aj veľký smetný kôš, ktorý ako sa neskôr dozvieme bude stredobodom tunajšieho večerného predstavenia. Svetla postupom času začne ubúdať a my staviame siete. Ide to pomaly, potrebujeme kamene na upevnenie a tých tu veľa nie je. No medzitým zrazu vidíme, že pri smetnom koši sa pohybuje niečo ako menší pes. Majiteľ však neprichádza. Zbystríme pozornosť a začne nám byť jasné, že to niečo je líška, ktorá sa opatrne obšmieta v okolí. Najprv ju iba pozorujeme a snažíme sa odfotiť zo vzdialenosti viac ako 15 metrov, no o chvíľu zistíme, že sa nás nebojí. Prídeme k nej na menej ako päť metrov a fotíme. Stále nám nedochádza, že tu nie je iba tak. Má niečo za ľubom - to zisťujeme keď sa vzdialime. Ovoniava okolie koša, čo nám nedá a ideme sa pozrieť, čo ju tak vábi. Na dne koša leží veľký kus ugrilovanej klobásy. Hneď je všetko jasné. Keď poodídeme pár metrov, líška napokon rýchlo vhupne do koša, trčí jej len koniec chvosta z neho. Zrazu vyskočí aj s klobásou a odbehne do lesa. Ešte vidíme ako si na nej pochutnáva. Chvíľu je pokoj, behom súmraku ju však znova zbadáme ako sa obšmieta okolo nás. Netopiere sa veľmi nechytajú, tak sa venujeme pozorovaniu líšky. No čo to, vo svetle baterky vidíme napokon dva páry očí. Ďalšia mladá líška. Počas večera sa uistíme, že ich nezaujíma iba tento jeden smetiak, ale pozrú aj vedľajší. Napokon končíme s odchytom, pár netopierov sa chytilo, ale na tento večer tu nezabudneme vďaka líškam.

Zvedavá líška

Síce v iných krajinách bežne obývajú mestá, kde sa živia najmä odpadkami, no my sme líšky takto videli prvý krát ako cielene hľadajú odpadky. Keďže počas letných nocí a popoludní je lesopark plný opekania chtivých ľudí, tak to líšky patrične využívajú. Predsalen taká mastná klobása či špekačka je isto výživnejšia ako niekoľko hrabošov. A k tomu sa k nej dostanú bez námahy. 

Fotografovanie líšky

Zabezpečujeme pasce v našom okolí

Každý z nás sa aspoň z času na čas snaží pomôcť prírode a jej obyvateľom v prežití v našej blízkosti. Chceme pozorovať vtáky na kŕmitku, počúvať kŕkanie žiab z jazierka, sledovať kŕmenie mláďat v búdke. Vďaka viacerým opatreniam zlepšujeme naše pozemky a stavby. Viete však, že aj tu sa nájdu nebezpečné pasce na živočíchy schopné zmariť vašu snahu pri napr. podpore hniezdenia v búdkach či zriadením jazierka?

Už dlhšie sa ukazuje negatívny dopad predovšetkým rôznych nádrží s vodou, ktoré predstavujú pasce kde sa utopí množstvo hmyzu, jašteríc a vtákov. Predovšetkým sú nebezpečné pre druhy žijúce v záhradách, v areáloch družstiev a dedinách. Obyčajný sud s vodou môže zahubiť celú rodinu kuvikov či myšiarok, niekoľko jašteríc, myší a množstvo hmyzu. Pre kuvika sú napríklad hlavným nebezpečenstvom. Podobne rôzne plastové nádoby a nádrže s kolmými stenami sú rovnako nebezpečné. Hmyz do nich väčšinou spadne náhodou, no mnohé druhy sa z nich chcú napiť, čo sa pre ne môže skončiť utopením. Našťastie riešenia ako zabrániť utopeniu živočíchov sú jednoduché a finančne nenáročné. Stačí si vyhradiť niekoľko minút svojho času a pomôžete mnohým tvorom. Ako na to? Cez okraj nádrže prehneme pletivo siahajúce pod vodnú hladinu na ktorú umiestnime plavák napr. z dreva. Živočíchy sa budú môcť dostať z vody a neutopia sa.

Zabezpečený sud s vodou

Okrem nádrží s vodou sú nebezpečné napr. umelé dutiny. Tou môže byť rúra opretá o stenu, odkvap vedúci do kanalizácie, komín či prázdny sud. Zvieratá sa po hladkých stenách nevedia vyškriabať. Napr. v Českej republike zaznamenali v jednej rúre až 28 mŕtvych sov! V týchto prípadoch ak môžeme, tak rúry dáme do horizontálnej polohy. Cez ostatné predmety natiahneme úzke pletivo alebo prekryjeme doskou, ktorá zamedzí vstupu dovnútra. Mierne komplikovanejšie je ošetriť komín - dovnútra sa dáva mriežka alebo lapač iskier. Takéto úpravy, ale musí vykonať odborník.

Srna uviaznutá v betónovej skruži

  Dosť podceňovaným nebezpečenstvom pre živočíchy sú aj rôzne špagáty či silóny. Vtáky ich radi zbierajú a vmotávajú do hniezd, kde sa môže omotať okolo mláďat či rodičov. Podobne môžu spôsobiť smrť zvieratám napr. siete oddeľujúce niektoré časti záhrady od iných. Často sa v nich zachytia ježe, pre ktorých to môže mať tragické následky. Ako môžeme pomôcť v tomto prípade? Je to ten najjednoduchší prípad - zberať ich po použití a nenechávať ich voľne pohodené v okolí.

Jež v sieti

Ak prekonáme svoju ľahostajnosť, zabránime zbytočným úmrtiam v našom okolí. Možno aj u vás býva kuvik, jež či párik jašteríc, ktorým takáto pomoc umožní prežitie na vašom pozemku.

Pri príprave článku boli použité informácie z časopisu Ptačí svět České společnosti ornitologické (ČSO). Podrobné info o pasciach nájdete aj v letáku ČSO.

Pod padajúcimi plchmi

Plch na strome

Horúce letné dni znamenajú aj dobrú príležitosť na odchyt netopierov pri vodných plochách. Je to príjemný čas, keď zisťujeme aké druhy žijú práve na tom mieste. Zároveň sa popri netopieroch stretneme s nočnými druhmi zvierat, ktoré inak ťažko zhliadneme. Niekedy to sú líšky, srny, diviaky alebo sovy či lelky.

V jeden deň po zabezpečení ochrany dvoch hniezd kaní popolavých sme išli na odchyt netopierov do lesa pri obci Dobrá Voda. Po odparkovaní auta sme sa vydali priamo na miesto k jednému prameňu, ktorý tu vytvára tri menšie mokrade, ktoré sú ideálne lákadlo pre netopiere. Popri dopĺňaní energie sme pripravili siete, tentoraz stačili tri. Poctivo sme ich vyšponovali a ukotvili pomocou kameňov. Ako nastáva súmrak, je čas pripraviť si miesto skadiaľ ich budeme sledovať a kontrolovať či sa do nich niečo nechytilo. Zložíme sa pod mohutným bukom, ktorý poslúži aj ako opierka na chrbát. Šero v lese znamená aj prílet prvých netopierov - večerníc. Detektor ultrazvuku rýchlo prehráva hlasy a nezastaví sa ešte dlhú dobu. Chvíľu sa zdá, že sú všade. Preletujú nad hlavami, ale aj sieťami. To nás sprvu neteší, postupujúca tma však prinesie prvé úlovky. Najskôr večernice, iba pár centimetrov dlhé, končia vo vrecúškach. Rýchlo ich zmeriame a odvážime - iba 5 g. Chytáme aj uchane čierne (Barbastella barbastelus), lesný druh s typickým buldočím výrazom tváre. O chvíľu sa pridáva aj netopier obyčajný (Myotis myotis), ten je už riadne veľký - vyše 30 g. Obrúsené zuby poukazujú na vysoký vek, presne ako aj u starých ľudí. Keď už nastala pravá noc, osvietime sieť a vidíme v nej niečo čudné. V sieti je...plch sivý (Glis glis)! Padol zo stromu a zachytil sa v nej. Zaujímavé, že sa nebránil. Pár šikovných ťahov a je na slobode. Uteká krížom cez vodu, veríme, že nepremokol. Sadáme si znova na svoje miesta a zrazu tupý dopad vedľa nás. Ďalší plch. Chvíľu ho obzeráme, kým nevybehne znova na strom, z ktorého spadol. Ostáva nad našimi hlavami na spodnom konári, skadiaľ nás sleduje ďalších asi 20 minút. Podobná scéna sa zopakuje ešte niekoľko krát. Dávame si už pozor, veď kto by už chcel mať len plcha na hlave. Už chápeme, prečo sa tak často stávajú korisťou sov. 

Uchaňa čierna - lesný druh netopiera

Odchyt pokračoval až do jedenástej hodiny, chytil sa aj veľmi málo poznaný netopier nymfin (M. alcathoe), ucháč svetlý (Plecotus auritus) a raniak malý (Nyctalus leisleri). Odchyt ukončujeme po 15 odchytených netopierov, je to domov ďaleko a ráno skoro vstávame. Po nočnej jazde pod Malými Karpatmi sme zase bohatší o nové neočakávané zážitky.