Záblesk jari na krúžku

V sobotu sme vedeli, že počasie bude tentoraz na našej "krúžkarskej" strane. Čiže si konečne užijeme krásny deň vonku. Tentoraz sme chceli naše stretnutie obzvláštniť, a preto sme sa vybrali do Devína.

Tam je!

Okrem detí sa k nám pridali aj niekoľkí rodičia, aj oni sa chceli dozvedieť o okolí rieky Moravy a tunajšej faune. Začali sme už pri čakaní na autobus, zbehli sme k rieke a rýchlo sme ďalekohľady zamerali na striehnuce volavky popolavé a beluše veľké. Toto sú druhy volaviek, ktoré môžete asi najbežnejšie pozorovať na Slovensku. Okrem nich tu žijú aj ďalšie druhy ako bučiačik močiarny, bučiak veľký, chavkoš nočný, volavka striebristá či volavka purpurová. Avšak okrem bučiačika sú ostatné už vzácne sa vyskytujúce. Potom ako si deti so záujmom prezreli detaily výzoru volaviek sme sa odviezli už do Devína. Prvé kroky z autobusu viedli do lužného lesa pri Morave. Ako sme nazreli na vodnú hladinu, všimli sme si odpočívajúcich kormoránov na malom ostrove. Znova sme použili nášho neoceniteľného spoločníka - monokulár s 30-násobným zväčšením, aby si deti aj rodičia mohli prehliadnuť zeleno-modré oko či sfarbenie pred hniezdením. Ponad hlavy nám o chvíľu preletel aj potápač veľký, dravá kačica loviaca ryby. Sú tu od zimy, Morava im poskytuje dostatok potravy. Na ďalšom mieste si niekoľkí všimli aj prelet rybárika a niekoľko kačíc plávajúcich na vodnej hladine. O pár minút sme spozorneli pri jasnom hlase tesára čierneho, nášho najväčšieho ďatla. Počas vychádzky sa ozval ešte niekoľko ráz. Keď sme prišli pod hradnú skalu, upútal nás dravec kĺzajúci sa vzduchom ponad les na rakúskej strane - haja červená! Vzácny obyvateľ lužných lesov a lúk, živiaci sa predovšetkým mŕtvymi živočíchmi. Spoznáte ju podľa dlhého vidlicovito vykrojeného chvosta. Počas krátkej prestávky sme obzreli skalu s vežičkou, či tu neodpočíva murárik. Znova sme nemali šťastie, no nevzdávame sa. Pokračujeme smerom k Slovanskému ostrovu, kde sa obrátime a vydávame sa naspäť peši do Devínskej Novej Vsi. Trochu sme predĺžili čas krúžku, tentoraz až na tri hodiny. Cestou späť sa viacerí potrápili pri pokusoch o vylúštenie hlavolamu. Aj ten odolal úpenlivej snahe detí aj rodičov, pričom vzbudil aj negatívne emócie:-)

Smer Devínska

Bol to krásny deň, v spoločnosti ľudí nadšených pre krúžok. Dúfame, že takýchto dní bude ešte veľa. Teší nás, že "krúžkari" si pamätajú veci, o ktorých sa rozprávame. Budeme pokračovať aj naďalej, pridáte sa?

Monitoring sov - nábor

Monitoring počas súmraku

V marci štartuje prvý ročník Monitoringu sov pod mimovládnou organizáciou Ochrana dravcov na Slovensku. Minulý rok bolo pri testovaní metódy zaznamenaných 83 sov na 23 líniách. Zapojilo sa 13 dobrovoľníkov. Tento rok na to chceme nadviazať, preto hľadáme pomocníkov.  

Možno aj vás, stačí ak rozpoznáte sovy podľa hlasu. A ak nie, dá sa to naučiť, napr. z webu s hlasmi vtákov - www.xeno-canto.org. Keďže sovy sa ozývajú predovšetkým večer a v noci, aj my sa tomu prispôsobujeme. Začíname od západu slnka a pomalou chôdzou prechádzame kilometrový úsek, ktorý je v súlade s metódou. Každý úsek musí byť vopred schválený, aby výsledky z neho mohli byť použité pre celkové zhodnotenie. Našim úsilím je zistiť, ako sa vyvíja stav populácie sov, či nedochádza k poklesu a ich ohrozeniu. Ak nemáme informácie z viacerých reprezentatívnych lokalít, nevieme vhodne a predovšetkým včas reagovať na zhoršenie vývoja. Monitoring je len prvý, ale dôležitý krok v ochrane druhov.

Ak sme vás presvedčili, napíšte nám na emailovú adresu - nemcek@dravce.sk. Určite vám odpovieme a poradíme.

Mínusové teploty a sovy

Časť tímu - Samo a Jakub

Posledné dni sa zima prejavila naplno aj na západnom Slovensku, čo trocha nabúralo plány pri mapovaní sov. V článku spred troch rokov som už popísal, ako sú sovy prispôsobené na zimné podmienky. Tentoraz sme si overili, či sa sovy ozývajú aj za mrazivých nocí. 

Počas našich posledných troch výprav za sovami v Malých Karpatoch sme zažili mínusové teploty aj sneh, čo zrejme malo vplyv aj na soviu aktivitu. Navštívili sme lokality v okolí hradu Pajštún, vrchu Volhovisko a aj okolie Kačína. Zatiaľ všade sneh, našťastie na vyšľapaných chodníkoch to zatiaľ vždy bolo únosné. V okolí hradu Pajštún sme zaznamenali iba jednu sovu obyčajnú (Strix aluco), ozývajúcu sa iba niekoľkokrát. Potom už bolo ticho. Zaujímavejšie sa skončila výprava od Záhorskej Bystrice cez karpatské lesy až do Lamača. Najskôr sme vyplašili jednu sovu zo smreku ešte za súmraku. O chvíľu nato sa ozval samec od severu, neďaleko od nás. Neskôr na inom mieste sme vo veľkej diaľke počuli koniec húkania samca. A napokon pri Kačíne sa taktiež z ihličnanov hneď pri ceste ozývala samica sovy. Hneď to bolo veselšie. O týždeň nato sme sme zamierili k vrchu Volhovisko, s cieľom obzrieť si tunajšie lesy a popočúvať sovy. Bola to práve mrazivá noc, ktorej pripisujeme, že sa sovy neozvali. Aj to sa stáva, že často sú sovy ticho, skôr sledujú okolie. Určite sa sem ešte vrátime, predchádzajúce roky potvrdili, že tu sovy sú. 

Pri Volhovisku

Mráz znamená pre živočíchy čas šetrenia energiou. Zima a predovšetkým snehová pokrývka obmedzuje lov hlodavcov až do takej miery, že pri dlhotrvajúcej zime môžu viaceré jedince sov uhynúť od hladu. Avšak väčšina sov pozná svoje teritórium dokonale, vie kde majú najvyššiu šancu uloviť potravu. Uvidíme keď sa oteplí, či sa nezvýši ich hlasová aktivita. Najbližšie sa vydáme znova do lesov, v závislosti od počasia aj ďalej na sever.