streda 20. apríla 2022

Prečo vôbec chrániť prírodu?

Diskusia o ochrane prírody sa niekedy končí na základnej otázke odboru Biológie ochrany prírody (angl. Conservation Biology) - prečo chrániť prírodu a biodiverzitu a prečo by nás mali zaujímať aj druhy, z ktorých nemáme osoh. Jednoducho napísané, prečo by ľudia mali chrániť rôzne druhy organizmov, genetickú variabilitu a ekosystémy. Pre niekoho samozrejmé veci. Avšak s pribúdajúcim počtom ľudí žijúcich vo veľkých mestách bez intenzívneho kontaktu s prírodou musí byť ochrana prírody pred nami samými presvedčivo zdôvodňovaná. Základné argumenty sú tu uvedené podľa vynikajúcej knihy od Richarda B. Primacka - A primer of Conservation Biology (v českom preklade - Úvod do biologie ochrany přírody od autorov Richard B. Primack, Pavel Kindlmann a Jana Jersáková z roku 2011): 

Každý druh má právo na existenciu - každý druh reprezentuje jedinečné biologické riešenie problému prežitia. Takisto každý druh má vlastnú hodnotu bez ohľadu na ľudské potreby. Nemáme právo ničiť a zároveň máme zodpovednosť predchádzať vymieraniu druhov, ku ktorému dochádza vplyvom ľudskej činnosti.

Druhy nie sú navzájom nezávislé - druhy sa navzájom ovplyvňujú zložitými spôsobmi, pretože sú všetky súčasťou prírodných spoločenstiev. V dôsledku vyhynutia jedného druhu môže dôjsť k sérii vymierania ďalších druhov a destabilizácii celého spoločenstva.

Orchidea potrebuje pre svoj život pôdne huby, ktoré ju zásobujú živinami a vodou
 

Ľudia sú správcovia Zeme a zodpovedajú za ňu - z pohľadu mnohých náboženstiev sú všetky živé tvory božie stvorenia. Ak uctievame Boha, mali by sme chrániť aj jeho výtvory.

Ľudia majú zodpovednosť voči budúcim generáciám - ak ničíme prírodné zdroje na Zemi, budúce generácie na to doplatia v podobe nižšej kvality života. 

Rešpekt voči ľudskému životu a ochrana ľudských záujmov sú zlúčiteľné s rešpektovaním biodiverzity - záujem o ochranu prírody nie je v konflikte so záujmom o ľudský život. V skutočnosti ľudia majú zdravší a plnohodnotnejší život ak žijú v zdravom prírodnom prostredí. 

Príroda má duchovnú a estetickú hodnotu, ktorá presahuje jej ekonomickú hodnotu - v minulosti umelci rôzneho druhu získavali inšpiráciu z prírody. Táto inšpirácia je pre mnohých podmienená poznávaním prírody v nenarušenom prostredí. Skoro každý vníma krajinu a divočinu ako estetický zážitok. Pobyt v nej prospieva ľuďom všetkých vekových kategórií. So stratou biodiverzity strácame mnohé zážitky a skúsenosti.

Biodiverzita je potrebná k nájdeniu pôvodu života - Ako vznikol život? Ako vznikala dnešná rozmanitosť života na Zemi? Ako sa vyvinul sám človek? To sú základné otázky vo vede. Ak nejaký druh vyhynie, môžeme stratiť dôležitý kľúč k pochopeniu pôvodu života. 

Kontakt s inými tvormi je vždy zážitok
 

Našou úlohou je v prvom rade minimalizovať náš vplyv na druhy a ekosystémy. Nie sme vládcovia, ktorí určujú či je ten - ktorý druh užitočný alebo škodlivý. Musíme sa naučiť vnímať, že príroda nám nie je podriadená a ani tu nie je pre nás ľudí. Naopak, my sme iba jej jedna súčasť. Môžeme jej zdroje a služby využívať, ale iba do tej miery, aby boli aj naďalej zachované ekosystémy so svojimi funkciami a životaschopnými populáciami. Tak aspoň vraví etika. 

Uvedené argumenty je dobré si niekedy zopakovať, ako pripomenutie toho, prečo sa usilujeme chrániť biodiverzitu. Na záver pridám ešte jeden argument, ktorý je osobný - bez iných druhov by Zem bola smutným miestom. Kráčať krajinou bez hlasov živých tvorov, rôznofarebného hmyzu a kvetov či rozmanitých kmeňov stromov musí byť skľučujúce. Urobme všetko čo môžeme, aby sa tak nestalo. 

pondelok 14. marca 2022

Jeden z prvých - cíbik

Aj keď je pre väčšinu ľudí symbolom jari prílet lastovičiek domových (Hirundo rustica), pre ornitológov sa jarná migrácia začína pozorovaním cíbikov chochlatých (Vanellus vanellus). Prvé väčšie aj menšie kŕdle sa objavujú už vo februári.

Cíbik chochlatý (Autor: Martha de Jong-Lantink)

Ak si potrebujú odpočinúť, vyhľadajú plytké mokrade, trávnaté brehy riečnych ramien alebo im stačí aj kaluž vody uprostred zoraného poľa. Z diaľky mnohokrát zaniká zaujímavý výzor cíbika. Až po priblížení upúta výrazný chochol na hlave, čiernobiele telo a kovovo-zelený odtieň pierok na chrbte. Čo však zaujme počas jari aj z veľkej vzdialenosti je nápadný hlas a lomené krídla s čierno-bielym vzorom. Akoby z iného sveta sa ozýva poliami a lúkami na nížinách tiahle  "víí-ip", "pjú-vit". Dopĺňa ho vzdušnou akrobaciou - samec si bráni a vyznačuje svoje teritórium predvádzaním strmhlavého pádu, náletmi a lietaním nízko nad zemou, a tiež doďaleka znejúci zvuk vydávaný vibráciou predĺžených letiek na krídlach. Ak sa zjaví potenciálny predátor, cíbiky na neho striedavo agresívne nalietavajú. 

   

Počas brodenia sa v plytkej vode a na brehoch mokradí vyhľadáva rôzne bezstavovce - napr. larvy hmyzu, žiabronôžky, červy. Vajíčka znáša do plytkej kotlinky vystlané trochou výstelky zo suchých tráv či vodných rastlín. Sú veľmi nenápadné. Mladé cíbiky sú po vyliahnutí pohyblivé, skrývajú sa prikrčením k zemi. 

Kŕdeľ cíbikov (Autor: Ouwesok)

Aj keď sa vo vhodnom prostredí môžeme s cíbikom bežne stretnúť, patrí k zraniteľným druhom ohrozeným poľnohospodárstvom. Predovšetkým vysušovanie podmáčaných plôch na poliach a lúkach spolu s ubúdaním prirodzených mokradí negatívne ovplyvňuje budúcnosť cíbika v krajine. Časť hniezd zanikne aj priamo počas bežných poľnohospodárskych prác pod kolesami traktorov. Aj na príklade cíbika vidíme, že aj obyčajná kaluž vody na poli či lúke môže byť dôležitým prvkom pre druhy v krajine.


piatok 31. decembra 2021

Sýkorky a ďalší návštevníci kŕmidiel

Ak máte kŕmidlo, sýkorky sú asi najbežnejší návštevníci. Avšak nie je sýkorka ako sýkorka. Počas leta a jari sú zaneprázdnené hniezdením a výchovou mláďat v lesoch a parkoch. Naopak počas zimy sa plne venujú zháňaniu potravy najčastejšie v blízkosti ľudských obydlí. Ak nenájdu larvy a kukly hmyzu tak prehľadávajú kŕmidlá na balkónoch a záhradách. Pri pozornejšom sledovaní zistíme, že niektoré sú väčšie, iné majú perie sfarbené viac do modra a ďalšie zase do hneda. 

Sýkorka veľká (Parus major) Foto: hedera.baltica


Najčastejším hosťom v záhradách je sýkorka veľká (Parus major). Jej sfarbenie je zelenožlté s výraznými bielymi lícami. Upúta nás žlté brucho s čiernym pásom. Z korún stromov na seba upozorní výrazným "ping". Ľahko sa dá pomýliť s hlasom pinky lesnej (Fringilla coelebs). Jej "fink" je však mäkkšie a často opakované dva či tri razy za sebou. 

Sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus) Foto: Martha de Jong-Lantink

Často sa objaví počas zimy aj sýkorka belasá (Cyanistes caeruleus). Je výrazne menšia no aj živšia, pripomína malú guličku s krídlami. Neváha sa zavesiť dole hlavou na konci konárikov. Ľahko ju spoznáme podľa belasej hlavy. 

Sýkorka horská (Poecile palustris) Foto: Martha de Jong-Lantink

Do blízkosti domov menej často zaletí sýkorka hôrna (Poecile palustris). Je nenápadne sfarbená, prezradia ju iba biele líca a predovšetkým hlas "picje". Skôr ju stretneme v poraste stromov v blízkosti vodných plôch. Na nerozoznanie od nej je sýkorka čiernohlavá (Poecile montanus). Najlepšie ju odlíšime podľa hlasu "dzé dzé". 

Sýkorka uhliarka (Periparus ater) Foto: Radovan Václav

V blízkosti ihličnatých a zmiešaných lesov niekedy zavítajú do záhrad aj sýkorka uhliarka (Periparus ater) a sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus). Uhliarka sa podobá sýkorke veľkej, iba je menšia s bielou škvrnou na temene a pôsobí zadymeným dojmom. Sýkorka chochlatá sa naopak nedá pomýliť s iným spevavcom. Výrazný chochol okamžite upúta oko pozorovateľa.  

Sýkorka chochlatá (Lophophanes cristatus) Foto: Radovan Václav

Na kŕmidlá často nechodia, ale v zime niekedy naďabíme na kŕdle mlynárok dlhochvostých (Aegithalos caudatus) na okraji lesa. Ich vysoké "sisisisi" je niekedy nenápadné. Upúta nás predovšetkým počas tichých zimných dní ak sú mlynárky vo väčšom počte. Telo je malé s dlhým chvostom. Ako gulička so stopkou poskakujúca pomedzi konáre stromov. 
 
Mlynárka dlhochvostá (Aegithalos caudatus) Foto: Ján Svetlík

Viaceré druhy sýkoriek sa často držia spolu, vytvárajú zmiešané kŕdliky aj s inými spevavcami, napr. králikmi (Regulus) a brhlíkmi.