piatok 9. júna 2017

Prvá rodinka vyletená

Smer juh
Koncom mája som išiel skontrolovať lokalitu - Devínske alúvium rieky Moravy. Zaujímali ma sovy a netopiere. Vyzbrojený bicyklom, detektorom, ďalekohľadom a čelovkou som sa tešil na príjemný presun chodníkom pozdĺž lúk s príjemným chladným a vlhkým vzduchom.

Marcheggske mosty - v lese boli sovy úspešné
Ako prichádzal západ slnka, trochu bola atmosféra narušená malými dotieravcami - komármi. Bez repelentu a v šortkách je ťažké ustáť opakujúce sa nálety. Napokon to nebolo také zlé a mohol som sa sústrediť na prebúdzajúci sa nočný život. Tentoraz ešte za svetla ma prebral zo sústredeného pozorovania hlas - "vek-vek". O chvíľu sa ukázal aj pôvodca hlasu - samica sovy obyčajnej (Strix aluco) varujúca lietajúce mláďa asi predo mnou. Stál som na okraji lúky, po chvíli som sa vzdialil asi sto metrov ďalej a mohol som sledovať obe sovy ako preletujú z okraja lužného lesa na osamelé vŕby na lúkach. V podstate je to pre ne ideálne prostredie, na okraji lesa a z osamelých vŕb môžu striehnuť na korisť bez toho aby museli po nej pátrať počas letu. Je to typický spôsob lovu viacerých sov a sova obyčajná nie je výnimkou. Preto často obýva parky uprostred miest a obcí - staré stromy poskytujú úkryt a možnosti na hniezdenie a kosené trávnaté plochy zase potravu. Keď sa sovy dlhšie nepresúvali, pobral som sa ďalej počúvať pás lužného lesa bližšie pri Devínskej Novej Vsi. Tu už ale sovy neboli, nie len teraz, ale ani na začiatku jari. 
Lúky s osamelými stromami - obľúbený biotop sov