pondelok 9. februára 2015

Myšiarka močiarna (Asio flammeus)

Popis
Stredne veľká sova, krídla na konci špicaté. Hlava s malými uškami viditeľnými v pokoji, nie počas letu. Počas letu zospodu veľmi svetlá až biela s čiernymi škvrnami na konci krídel. Oči sú žlté. Zvrchu je hnedá. Chvost je krátky. Dĺžka tela je približne 33-43 cm. Hlas je možné vypočuť tu.

Foto: Rudo Jureček
Rozšírenie
Vyskytuje sa na severnej pologuli, časť populácií žije i v Južnej Amerike, tichomorských a atlantických ostrovoch. Zimuje tiež v Afrike a Ázii. V Európe sú najmä severské populácie migrujúce, môžu migrovať viac ako 2000 km. Obýva najmä otvorenú krajinu - pasienky, úhory, slaniská, lúky a mokrade. Často sa združuje do kŕdľov podobne ako myšiarka ušatá. Môžu vytvárať i zmiešané kŕdľe.   


Foto: Sergey Pisarevskiy

Rozšírenie na Slovensku

Vyžaduje otvorenú krajinu pre lov potravy. Žije v nížinách a pahorkatinách. Hniezdi vzácne a nepravidelne v nížinách. Hniezdnym prostredím sú lúky a úhory. Počas zimy bez snehovej pokrývky sa kŕdľe zdržujú počas dňa na slaniskách, lúkach a úhoroch. Na stromoch odpočívajú najčastejšie cez zimu so snehom.

Rozmnožovanie
Hniezdiť začína v priebehu marca až mája, niekedy skôr. Samec nad hniezdiskom predvádza tok - krúži a poletuje nad teritóriom, strmhlav sa spúšťa smerom k zemi. Aktívne sú počas hniezdenia i behom dňa. Myšiarka močiarna ako jediná nača sova stavia vlastné hniezdo na zemi. Hniezdo je postavené zo stebiel tráv a ostríc a podobného materiálu.  Počet vajec v znáške sa spravidla pohybuje od 3-7 ks. Vajcia sú čisto biele. Na násade sedí samica, ktorá začína sedieť od prvého vajca. Doba sedenia na vajciach je 24 - 28 dní. Lietať začínajú vo veku asi 35 dní. Pohlavne dospievajú v druhom roku života.
Foto: Sergey Yeliseev

Potrava

Potravu tvoria najmä hlodavce, v menšej miere sa živí tiež spevavcami. Loví ich spravidla počas nízkeho pátravého letu ponad lúky, úhory a polia. Loví najmä za súmraku ale v priebehu hniezdenia i počas dňa.  

Foto: Hans Olofsson

Ochrana druhu

Je ohrozená najmä úbytkom vhodných hniezdnych biotopov. Rozorávaním úhorov, odvodňovaním mokradí a slanísk. Z prirodzených faktorov redukujú populáciu zimy s vysokou snehovou pokrývkou.